Anderton

Mne to osobne sadlo viac ako príbuzný Cocoon, ktorý nakoniec až zas tak príbuzný nie je. Páči sa mi narušenie zabehaného klišé s mimozemšťanmi v mierke ľudí, keď sa nad tým človek tak zamyslí tak iné proporcie a vlastne aj mechanický základ návštevníkov sú pravdepodobnejšie ako humanoidy. V jednoduchosti je krása alebo osemdesiatky v tej najkryštalickejšej podobe. Chýb to má ale dostatok, ono tie triky a vzhľad emzákov už nie sú to pravé orechové a celkovo by to chcelo o niečo viac šťavy, alebo skôr oleja na premazanie hrdzavých súčiastok v ufách.

Celkom slušná satira na susedské a rodinné vzťahy v období socializmu a nekontrolovateľný technologický pokrok. Niekoľko vtipných hlášok a dobre nakrútených scén. Lenže od začiatku je jasné, ako sa to celé bude vyvíjať a dnešnému divákovi tak okrem dobových reálií nemá film veľa toho čo ponúknuť. Ale osobne som sa bavil na mnou vytvorenej paralele so Simpsonovcami, kde je Lábus zase manželka a dedo Abrahám je niečo ako pravý opak Rósy. Zaujímalo by ma, či film videl Isaac Asimov a ak áno, aký mal naňho názor. Ale asi nevidel, že...

Keď si za mimozemšťanku zameníme tajnú špiónku, tak nám vychádza, že celá medziplanetárna sci-fi rovina je vlastne úplne zbytočná. Ale zase má príbeh určité tajomno, ktoré trochu vyvažuje celkom klišé zápletku so zázračným liekom. Tvári sa to ako konšpiračný triler v štýle Tri dni Kondora, stále niekto niekoho prenasleduje, striedajú sa prostredia, ale furt sa to nechce poriadne rozbehnúť. Tvorcovia chcú byť tajomní až natoľko, že predpokladajú u diváka znalosť portugalštiny, nemčiny a francúzštiny zároveň. Dokonca sú tak wtf, že dve postavy sa rozprávajú navzájom jeden po francúzsky a druhý po nemecky, pričom je jasné, že každý ovláda obe reči. Ale pokiaľ máte pre mimozemskú sci-fi slabosť, tak je to patriotická povinnosť. Aj pre Slovákov kvôli Turzonovovej.

Jena z najvydarenejších romantických komédií. Asi najmä preto, že je vyslovene bláznivá až slapsticková a nikdy sa netvári, že by chcela v niečom zodpovedať realite. Postavy sú paradoxne tak nejak správne jednorozmerné, ale sú veľmi aktívne, čo je veľký klad. Všetko je prehnané, maximálne nereálne a absolútne mimo. Pokiaľ ste ale suchári a chcete riešiť logiku, tak sa filmu rozhodne vyhnite. Tvorcovia majú ten správny nahľad a ešte mi nedá nepodotknúť, že Marshall nakrútil o tri roky neskôr síce slávnejšiu romanťárnu, ale úplne odlišnú. Mne je sympatickejšie padanie cez palubu ako kúpanie sa vo vani s walkmanom.

Julius Ševčík prináša niečo v štýle Pitofovho Vidocqa. A asi aj preto vzbudil tak rôznorodú odozvu. Prvá polovica je ešte svojou formou vťahujúca, potom ale Ševčíkovi z nej regulárne prepne a namiesto gradácie tu máme niečo psychedelicko ezoterické. Chvíľami je to dokonca aj ako od Baya. Ústredná myšlienka je nám vypovedaná minimálne trikrát, ak by sme náhodou chceli nad filmom premýšľať, tak to aby sme nemuseli a mali vo veci jasno. Najväčší problém je ale v samotnom príbehu. Sledujeme v retrospektíve činy brutálneho magora a režisér sa nám snaží stále podsúvať nejakú ambivalentnosť jeho postavy. Dobre, obrovský podiel na jeho činoch má aj spoločnosť, ktorá sa nachádza po prvej svetovej a čaká ju druhá svetová, a tak názov Normal dostáva aspoň opodstatnenie. Film sa snaží byť stále extrémne cool len preto aby bol cool a nad vodou ho drží Kňažko. Toho sa Ševčík snaží stále štylizovať ako Lectera, našťastie to ale Kňažko ustál. Taká drsnejšia a gýčovejšia verzia Pána Verdouxa.

Cesta ven bola pre mňa príjemným prekvapením a Václavovo obsadenie Klaudie Dudovej objav roka či skôr päťročnice. Škoda, že ju v tomto kvázi šokantnom filme nevyužil viac. Áno, je to čiernohumorná sranda, občas zamrazí, ale ako mozaikovitý príbeh v konkurencii podobných bračekov zo zahraničia sa Nikdy nejsme sami zadýchava. Proste to nie je tak precízne prepojené a koniec sa akoby šiel do stratena. Nehovorím, že je snáď zlý, ale od katarzie sme ďaleko. No a pri jednej z úvodných scén som práve náhodou jedol čokoládový puding, domyslite si pri ktorej.

Ďalšie dve hodiny dejepisu, ktoré sú príjemnejšie ako v škole. Pokiaľ by som cynicky mal popísať moje pocity z filmu, tak ak si prečítate oficiálny text distribútora, ktorý zase prezrádza úplne všetko od začiatku do konca a pozriete si k nemu fotogalériu...tak sú zhruba podobné. To ale nemyslím nijako dehonestujúco, stále sa tu totiž niečo zásadné deje, hrajú tu elitní herci a kostýmy sú samozrejme adekvátne tomu, na čo sme v podobných lekciách histórie zvyknutí. Prvá hodina sa zaoberá tým, koho si vziať či nevziať za manžela a kto bude za tým všetkým ťahať za nitky. Tá druhá prináša najlepšie scény v momentoch, keď sa ocitajú Alžbeta a Mária zoči voči a obe si uvedomujú svoju situáciu a nevyhnuteľnosť svojich rozhodnutí. Vanessa Redgrave sa tu snáď najviac podobá na svoju ešte krajšiu dcéru Joely, McGoogan a Holm sa pre takéto slizké úlohy narodili a podobný potenciál vykazuje aj Dalton. Je to trochu akademicky načančané, ale vďaka hercom a dejovým zvratom udržujúce pozornosť po celú stopáž.

Veľké európske kino o veľkej láske. Ak sa bojíte, že pôjdete na vysokorozpočtovú celovečernú epizódu Kobry 11, tak ste vážne na omyle. Prvá polovica je taká tradičná romantika s kriminálnou zápletkou, čiže tvorcovia ťažia najmä z príťažlivosti oboch prostredí, toho pretekárskeho a lúpežníckeho gangu. Druhá polovica je ale absolútne nepredvídateľná, čo sa spočiatku javí ako náznak, kam sa film bude uberať, tak vás film prekvapí nečakanými odbočkami. Či ich budete považovať za klišé, lebo ste to už niekde niekedy videli, to je otázkou vkusu. Osobne som ani 10 minút pred koncom nedokázal predovedať, ako to celé skončí. Film je uveriteľný najmä vďaka výkonom dvoch hereckých hviezd a celkovo ide o psychologicky celkom slušne prepracovaný film niekde na hranici komercie a nezávislosti.

Asi je trochu škoda, že v prípade tejto látky sa tvorcovia rozholi nakrútiť "iba" televízny film. Napriek tomu Filip dokáže aj s televíznou technikou niekedy pracovať metaforicky. No a druhý postreh smeruje k faktu, že televízny film zo začiatkov "druhej vlny normalizácie" o slávnej českej herečke, ktorá musela riešiť záležitosti s nacistami, je o dve triedy lešpí ako súčasné kino s podobnou tematikou. Každý vie, o čom hovorím. Film naberá na obrátkach trochu pomalšie, až ma napadla myšlienka, či by celý dej nebol vhodnejší ako expozícia udalostí nasledujúcich. Celkovo ale spokojnosť. 70%

Všetko ostatné ide v tomto filme pre mňa bokom, pretože som sa v ňom dočkal predovšetkým poriadnej pocty jednému z mojich najobľúbenejších filmov vôbec, geniálneho nemého klenotu The Crowd Kinga Vidora.