Anderton

Dráma zo súdka Insider alebo Dark Waters (a ďalších), kde bojuje, trochu nadnesene, jeden proti všetkým a my aj z reality vieme, že má pravdu. Tento prípad ma prekvapil, pretože by som očakával, že NFL skrátka zavedie lepšie helmy a bude všetko v poriadku. Lenže ich ego im to nedovolilo, čo málokedy končí dobre. Landesman neostáva iba pri suchom životopise, tematizuje identitu Američanov a v podstate ju obracia naruby, keď musí zmenu k lepšiemu v krajine zabezpečiť muž z Afriky. Zároveň sa film drží myšlienky "mŕtvi hovoria namiesto živých" a pre ďalšie dôkazy sa musí proste čakať iba na ďalšiu mŕtvolu. Netreba dodávať, že mnohí tu menovaní by mali sedieť v base.

Už po prvých minútach je zrejmé, že Flanaghan sa rozhodol nakrútiť oldschool psychologický horor, ktorý zrejme kvázi cieľkovka, teenageri, neprijmú. Bay mu ale asi na to povedal, že ľakačky tam byť musia, aby sa vlk nažral a ovca ostala celá. To sa týka predovšetkým intenzívneho finále, ktoré síce vydesí, ale občas sa divák môže strácať v tom, kto koho posadol a prečo. V jadre film o vyrovnávaní sa s veľkou stratou a hľadaním nového zmyslu života (prostredníctvom nových vzťahov) a o tom, že trvalý teror z ľudí urobí monštrá. Nič v žánri objavné, ale aspoň sa, čiastočne, išlo proti prúdu modernej pásovej hororovej výroby.

V jadre psychologická dráma o boji troch žien o dve malé dievčatká. Dosaďte si za nadprirodzenú bytosť reálnu ženu a výsledok, vrátane pointy, by bol rovnaký. Ono to pôsobí dojmom, že nakoniec Del Tora napadlo, že sa z toho urobí horor a jedna žena bude, len tak mimochodom, duch. Na mňa finále fungovalo perfektne, psychologicky (z hľadiska detí) je uveriteľné a dodáva príbehu hĺbku. Osobne mám ale problém s tým, že napriek expozícii o nie príliš schopnom páre sa obaja rozhodnú, že si deti chcú nechať a i keď tri dôležité postavy príbehu vedia, že sa tu deje niečo nadprirodzené, tak každá ide skôr na vlastnú päsť a o zvláštnej situácii medzi sebou skoro nekomunikujú. 70%

Tak a dostali sme rovnaký príbeh prerozprávaný aj z opačnej strany a keďže starý film sa na vec pozerá čisto jednostranne, tak je iba dobre, že ten nový sa na vec pozerá tiež jednostranne. Čo ale neznamená, že nikde necítiť aj traumy strany druhej (dôležitý rozhovor s otcom Clydea). Diaľničná hliadka okrem rekonštrukcie nekonečnej naháňačky bandy zločincov ponúka aj myšlienku o osudovom "turning point", ktorý môže nezvratne zmeniť smerovanie človeka až do tragického, alebo akéhokoľvek iného konca. Možno sa zamyslíte aj nad tým vlastným. Pod paľbou polície ale kvôli nemu asi neskončíte. A samozrejme sa môžeme zamyslieť aj nad posadnutosťou Američanov, ale samozrejme aj ľuďmi všeobecne, falošnými hrdinami, pričom tí skutoční odchádzajú z miesta takmer nepozorovaní...

Vzhľadom na kontroverziu filmu a haló okolo neho v roku vzniku som čakal niečo skutočne kontroverzné a trochu viac divoké. Ale nakoniec ide "len o normálny" film s priemerným scenárom a dobrými hereckými výkonmi hereckých hviezd. Je to niekde na pomedzí mainstreamu a indie záležitosti, pričom by som skôr uvítal ešte väčší príklon k tomu druhému. Filmu by som ale najviac vyčítal nie to, čo v ňom je, ale čo v ňom chýba, pretože niektoré veci sú tu podané skratkovito a niektoré úplne absentujú (ten Irak mal asi na chlapca určitý dopad, avšak nevyzerá to tak).

Muž je zavretý vo väzbe a túži znovu vidieť rodinu, respektíve prvýkrát aj svoju dcéru a tak sa pokúsi utiecť. Akcia sa podarí (mimo kamier) a cesta za cieľom, už na slobode, môže začať. Lowery sa však zameriava na reálnejšie problémy podobnej akcie, než by tomu bolo u mainstreamového filmu, čím tak trochu pripomenie napríklad 3 dni k slobode, kde hlavná postava rieši predovšetkým to, čo sa bude diať po samotnej akcii. Lowery nakrútil skôr melancholický, pomalý, meditatívny moderný western, ktorý sa nevyhýba ale ani akcii. Keďže som sa nedokázal lepšie emocionálne napojiť na žiadnu z postáv, dávam trochu neférové tri hviezdy. 70%

Skôr dramatická polemika o pôvode násilia, jeho dedičnosti a ľudskej chamtivosti, než čistokrvný horor. I keď sa Sean Ellis snaží zaujať v oboch žánroch a rozhodne Prekliatie netrpí absenciou krvavých a strašidelných scén. Najviac na filme kvitujem, že ani neviem, s čím by som ho dokázal porovnať, snáď je tu niečo z Psa Baskervillského, niečo z The Others, avšak monštrá sú dosť netradičné a celkovo dielko pôsobí celkom originálne. Z nejakého dôvodu ale nepôsobí ani scenár, ani jeho spracovanie dostatočne sebavedomo, čo je škoda. Ale to môže byť len otázka vkusu a celkových očakávaní, čo dokazujú aj rôznorodé hodnotenia.

Sympaťáčku Jessicu som už dlhšie nikde nevidel, pričom nemyslím len film, ale aj internet, médiá a pod. a myslím, že ani jej samej pozornosť nechýba. Za mňa normálny, priemerný akčný film s celkom slušnou atmosférou, vhodný akurát tak na Netflix ako výplň. Pripomenulo mi to trochu Ramba 5, ktorý sa ale prezentoval nabubrelejším štýlom a tak mi je aj Tvrdá odplata sympatickejšia. Asi bez problémov prežijem, že síce chudá, ale na rozdiel od prítomných chlapov predsa len viac trénovaná Jessica si s nimi vie poradiť. Bez námahy a zranení to ale rozhodne nie je.

Asi si netreba nahovárať, že drvivá väčšina si pozrela tento film kvôli samotným postavám, ale najmä kvôli hercom, ktorí tieto postavy stvárňujú. V jadre ide síce o konverzačku, avšak Meirelles a McCarten (a možno iba Netflix) sa rozhodli, že pôjde o veľkofilm a tak uvidíme množstvo retrospektívnych scén, pričom by sme si vystačili s fantáziou. To nie je kritika, ale skôr otázka diváckych preferencií. Akou scénou bude film končiť uhádnete, ak budete dávať pozor a snímka asi lepšie končiť nemohla. Sekvencie z Argentíny roku 1976 sú ale veľmi depresívne, nečakajte tak all time feel good záležitosť.

The Fifth Cord môžeme pokojne zaradiť medzi klasické giallovky, i keď v rámci vrážd sú scény snímané ako giallo až povedzme že v poslednej tretine. Novinárovi polícia neverí, vrah má podobné motivácie, aké by ste čakali a fakt, prečo vraždí v utorky, je tak ezoterický, až je to z dnešného hľadiska (a asi bol aj v dobe vzniku) veľmi vtipné. Možno sa budete strácať v tom, ako to má Franco Nero so všetkými prítomnými ženami, ale to je vedľajšie. Dôležitejšia je nakoniec formálna stránka a odhalenie vraha. To je akceptovateľné, ale čakal som predsa len niečo prekvapivejšie.