Poslední recenze (665)
Las orgías inconfesables de Emmanuelle (1982)
Film pre skalných a pokročilých, s možno až príliš dlhými softcore scénami, hypnotickou hudbou a pomalou atmosférou, s najvoľnejším z dejov. V podstate je to melancholická a tak trochu zvrhlá love story v krásnom malom prímorskom mestečku, v pekných domoch, ozdobených kvetmi, kde sa väčšinou sexuje v nejakom peknom prostredí za dvojicou(more, hory...). Je tu jedno exploitačné znásilnenie, ale nijak prehnane grafické alebo poburujúce, šokujúce. Dôjde aj na dlhé barové striptizove scény, jeden z Jessových trademarkov. Herečky sú väčšinou pohľadné, čo dojem vylepšuje. Musí sa to v hlave ulezat a rozložiť, jedná sa opäť o režisérovu "pocitovku", ktorú nie každý náležite docení.
Pavoučí labyrint (1988)
Tak tento film je naozaj hidden gem. Ako by ste zmiešali Argentovu Suspiriu a Inferno, pridali štipku gialla v podobe čiernych rukavíc, obalili to príbehom od Lovecrafta a zasadili to do čarokrásnej a mysterióznej Budapešti. K tomu krásna symfonická hudba, Argentovské farby a samozrejme fenomenálne Stivalletiho efekty. Pre fanúšikov talianskeho hororu alebo spomínaných ingrediencií povinnosť.
Le orme (1975)
Úchvatne dielo, ktoré si ma privlastnilo hneď v prvej tretine. Podmanivou hudbou, krásnym prímorským prostredím, strhujúcim hereckým výkonom Florindy Bolkan a vedľajšou úlohou Nicoletti Elmi, mihne sa tu aj moja obľúbená giallo veteránka Evelyn Stewart. Z gialla to ma hlavne mysterióznu atmosféru, v srdci filmu je záhada, krásne prepletená štýlovým vizuálom(tá kamera! kompozícia scén!), sureálnom, dreamlike rozprávaním a nakoniec krásne rozlúsknutá a prepojená, hoci sa film divákovi nepodlizuje a nedáva mu to na striebornom podnose. Práve aj tá nelinearita, odhaľovanie záhady "vypadnutých dní" a vlastne aj celého života, film, poskladaný ako logické puzzle, berie dych. Nádhera.