Flego

Úžasný film. Iránska kinematografia v plnej paráde. Citlivý príbeh chudobnej rodiny, predovšetkým jej detí, nie je žiadnym citovým vydieraním, ako to býva zvykom. A toto sa ráta.

Po Amarcord zrejme druhý najlepší film Federica Felliniho. Malý svet symfonického orchestra rozpráva o veľkých veciach aký sú ľudia. Hraničné situácie sa vyhrocujú vo fenomenálnom absurdnom závere.

Slovenská porevolučná filmová realita sa zmietala v neistote a hlbokom útlme. Každý z toho mála natočených filmov pokračoval v ťažkom žánri, divácky určite menej atraktívnym, a to bol tiež dôvod nižšieho záujmu. Šulíkov film sa opiera o umeleckú "realitu", civilnosť príbehu sa vytráca zvoleným žánrom. Má však svoju vnútornú silu, snaží sa do svojho poetického sveta vtláčať aj závažné témy.

Eva Borušovičová začala vo veľkom filme práve týmto príbehom a treba uznať, že to nebol zlý počin. Snaha o sondu do životy troch generácií žien, ktoré spolu žijú vo veľkom dome, sa vydarila, ale zjavne chýbal režisérky trochu odstup, azda to možno pripísať jej veku. Herecky je film nadpriemerný, muži hrajú druhé husle a sú len do počtu. Prekvapil krásny jesenný vizuál.

Je veľmi prekvapujúce, že Dušan Hanák neprispel ( okrem dokumentu Papierové hlavy ) do porevolučnej súčasnosti žiadnym filmom. Súkromné životy sú jeho zatiaľ posledným filmom a rozpráva o dvoch odlišných sestrách, ich mikrosvetov a zraniteľnosti.

Atmosfére sa nedá nič vytknúť, hereckému obsadeniu taktiež. Zrejme je to väčšou minutážou, ako bývalo v sérii o Frankensteinovi zvykom, pripadalo mi to trochu rozťahané.

Typická "caprovka" s nenápadnými ale silnými osobami. Spočiatku to vyzerá na tuctovú záležitosť, postupne sa hlavná idea filmu dostáva pod kožu. Aj tá najjednoduchejšia myšlienka sa dá natočiť tak, aby potešila srdce a prinútila premýšľať.

Milá nenáročná komédia, ktorá ťaží z popularity a vnútornej chémie hlavných protagonistov. Nejde o žiadny výstavný kus, ale má to občasné dobré momenty. Osme hodnotenie a prvý komentár.

Kariéra Pierre Brice-a sa pozvoľna rozbiehala, ale vrchol mal prísť až postavou Winnetoua o dva roky neskôr. Režisér Damiano Damiani, známy aj u nás, debutoval práve týmto filmom. Kriminálna dráma sa opiera o náklonnosť 13-ročnej dievčiny k elegantnému mladému obchodníkovi s kozmetikou na pozadí vraždy ženy pochybnej povesti v ich bytovom dome. Príbeh venuje priestor na vybudovanie atmosféry a vzťahu nesúrodej dvojice, aby všetko prepuklo do intenzívneho vyšetrovania. Záver je už len skvelou bodkou za týmto nenápadným filmom. Prvý komentár.

Zločin v exprese je veľmi zvláštne natočený kriminálny príbeh, vymyká sa všetkým zvyklostiam. Predovšetkým sú to vnútorné monológy podozrivých pri ich výpovediach, čo dodáva snímku zvláštnu originálnu príchuť. Film, založený predovšetkým na dialógoch, je prehliadkou celej plejády francúzskych hercov. Film bežal v našich kinách v roku 1967.