Zajímavosti k filmům (43)
Plechový bubínek (1979)
David Bennent, predstaviteľ Oskara, trpel špecifickou telesnou poruchou, ktorá spôsobovala, že rástol veľmi pomaly. V čase natáčania filmu mal 11 rokov a výšku 114 cm. Postupne narástol do výšky 155 cm, a rástol naďalej ešte vo svojich tridsiatich.
Plechový bubínek (1979)
Film bol spočiatku zakázaný v Írsku. Po odvolaní sa ho však bolo možné pustiť do obehu nezostrihaný už v roku 1981.
Plechový bubínek (1979)
Ide o prvý nemecký film, ktorý získal Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film.
Él (1953)
Film zanechal poväčšine negatívne ohlasy, ako pri premiére v Méxicu, tak aj na festivale v Cannes. Jean Cocteau o ňom vyhlásil, že je Buñuelovou samovraždou. Naopak s pozitívnou reakciou na snímku sa režisér stretol napríklad u významného psychoanalytika Jacquesa Lacana, ktorý film viackrát premietal aj svojim študentom.
Susana (1951)
Pred prípravou scény s pavúkom, ktorý prechádza tieňom kríža z väzenskej mreže, povedal producent Buñuelovi, že žiadneho pavúka nenašli v obave, že režisér stratí potrebný čas. Krátko na to však rekvizitár oznámil, že pavúk je pripravený v malej klietke. Buñuel postrkoval pavúka malou paličkou, ten prešiel tieňom presne podľa predstáv scenára a scéna bola natočená za necelú minútu.
Legenda o Suramské pevnosti (1984)
Ide o prvý Paradžanovov film po 15-tich rokoch života vo väzbe, ktoré si na základe vykonštruovaných obvinení zo strany sovietskych úradov musel režisér odsedieť.
Legenda o Suramské pevnosti (1984)
Časť pôvodnej zvukovej stopy bola zničená počas požiaru, v gruzínskom filmovom archíve v Tbilisi.
Nenápadný půvab buržoazie (1972)
Úvodná scéna vychádzala zo skutočnej príhody producenta Serga Silbermana, ktorú spomínal pri rozhovoroch s tvorcami. Stalo sa mu, že v deň, kedy pozval na večeru hostí, to zabudol povedať manželke, tak ako zabudol aj na to, že v rovnaký deň má večerať mimo domu.
Nenápadný půvab buržoazie (1972)
Recept na suché martini, ktorý predstavuje jedna z postáv počas čakania na hostiteľov, je Buñuelov vlastný.
Šimon na poušti (1965)
Šimon Stylita starší, podľa ktorého bola vytvorená hlavná postava, bol pustovník zo 4. storočia, ktorý prežil v askéze necelých 40 rokov na malej plošine.
Šimon na poušti (1965)
Buñuel mal s filmom finančné ťažkosti, a preto ho musel o polovicu skrátiť. Vo svojej autobiografii uvádza napríklad scény so snehom a s návštevou byzantského cisára, ktoré sa preto do filmu nedostali.
Mléčná dráha (1969)
Film sa nakrúcal v Paríži a v jeho okolí.
Mléčná dráha (1969)
Exhumácia a verejné upálenie mŕtvoly arcibiskupa vo filme sa viaže v súvislosti s osobnosťou arcibiskupa Carranzu (1503-1576). Po jeho smrti sa údajne našli kacírske texty písané jeho vlastnou rukou.
Mléčná dráha (1969)
Jednotlivé kapitoly a asociácie o heréze vo filme vychádzajú z autentických dokumentov.
Mléčná dráha (1969)
K myšlienke natočiť film o kacírstve priviedla Buñuela syntetická práca "Dejiny španielskych bludárov" od Menéndeza y Pelaya.
Tristana (1970)
Natáčanie prebiehalo prevažne v Tolede.
Tristana (1970)
Do roly Tristany zamýšľal Buñuel pôvodne obsadiť Silviu Pinal, ktorá stvárnila aj hlavnú postavu v jeho predchádzajúcom filme Viridiana (1961), a neskôr taliansku herečku Stefaniu Sandrelli.
Deník komorné (1964)
V závere filmu vidíme demonštrujúcich fašistov skandovať heslo "Nech žije Chiappe". Jean Chiappe bol šéfom parížskej polície, ktorý v tridsiatich rokoch zakázal Buñuelov surrealistický film L'âge d'or (1930) po tom, čo fašisti zničili kino, kde bol premietaný.
Krásná hašteřilka (1991)
Všetky kresby a maľby vo filme sú dielom francúzskeho maliara Bernarda Dufoura.
Zapomenutí (1950)
Film sa po vypustení do kín v Mexiku komerčne premietal len tri dni, nakoľko spôsobil rozhnevané reakcie tlače, vlády a publika z vyššej a strednej vrstvy.