Martinius

tretia seria je (chvalabohu...) u konca a dava nam moznost bilancovat: discovery jednoducho nie je star trek. sice sa tak tvari, sice sa toporne pcha do zadku vsetkym doterajsim ST-serialom (ignoruje jedine enterprise), pripomina vsak lacny cinsky imitat rolexiek, ktory si mozte kupit na ktorejkolvek stredomorskej plazi od potulneho predavaca z nigerie. tu dokonale plati: cim viac, tym menej. posledny diel je zaroven zavrsenie trapenia jednej z najhorsich scenaristickych dvojic sucasnosti (D+D stale vedu). pritom sa premisa naozaj javila zaujimava. discovery je teleportovana do buducnosti, kde musi nanovo platat federaciu. avsak sposob, akym sa tato premisa naplna, sa stava rydzou pohromou, oproti ktorej je aj napoleonovo tazenie do ruska hotovym happy endom. vacsina postav je totiz diverzitny komparz bez identity, vacsina prostredia instatne a digitalne vylestene kulisy. o emerald chain sa nedozvieme nic, nevieme o nom nic. vesmir discovery celkovo ziva praznotou. hereckou, myslienkovou i priestorovou. serial nas privedie na zopar nepodstatnych planet (vratane zeme) a do zanedbatelnej bublinky pozostavajucej zo zopar starozitnych lodi, ktore zostali z niekdajsej obrovskej federacie. z novejho centra moci emerald chain (ak sa tak vobec da nazvat) nevidime nic, len jednu oprsklu zensku, ktora je presnym opakom toho, co nam o zenach orionu hovoril cely doterajsi star trek. dalsim scenaristickym fiaskom je strata absolutne najlepsej postavy tretej serie - philippy. tema paralelneho terranskeho vesmiru bola trestuhodne zahodena a nemala na vyvoj deja 3. serie absolutne ziaden vplyv. nuz a uplny klinec do rakvy zaziva pochovaneho serialu presiel deklom, vrazil do oka, prevrtal sa mozgom a zabil zvysok zdraveho rozumu. galakticky kolaps civilizacii a medzihviezdnych letov sposobil vreskot jedneho decka na jednej havarovanej kozmickej lodi...? coooo??? ale do pice, kurva, jebat, kokot, zasrana pojebana robota! toto hadam nemoze byt pravda, toto je cista nocna mora. toto je horsie, ako ked sa janewayova s parisom premenili na mloky. ked nahodou niekedy niekde stretnete kurtzmana s fullerom, vezmite ich prosim do najblizsej zoo a hodte ich levom. dakujem.

neustale (moralno-dobroserske) tlacenie na pilu - takto by sa dala charakterizovat discovery od 3. serie a tento vyrok absolutne definuje aj tuto epizodu. cely cas je to povrchne skrabanie radobyhlbokej moralnej dilemy (znicit/neznicit, doverovat/nedoverovat) zaobalene ako cibula do nekonecnych vrstiev tliachania a mudrovania. (pocas preciteneho tliachania tych dvoch hermafroditov uz instinktivne pretacam dopredu - na to sa jednoducho pri najlepsej voli neda divat.)

popri vsetkych jestvujucich srackach, co tento serial vyplavuje na obrazovku, prichadza tentoraz recyklacia najtrapnejsich moznych klise. podme robit teambuilding pod velenim rysavej ropuchy, jeeej! pytam sa, kam hlboko dokaze discovery este klesnut, ci dam niektoremu dielu "odpad" a ci to budem vobec vladat pozerat dalej.

tak. a discovery objavila sauronovo oko a ked cezen preletela, posadka zistila, ze sa nachadza v comsi velmi tmavom a nepriedusnom. v sauronovej riti, ktora sa zacala stahovat ako po vsunuti opioveho cipku s mentolovou prichutou. ideal bielych wokistov - hermafroditne modrovlase strasidlo s neistym pohlavim - zistilo, ze pocitac ma predmenstruacny syndrom. ano, ten palubny pocitac, ktory sa pred nejakou dobou rozhodol rozpravat a just v tomto dieli zacal vsetkym kecat do zivota a nazerat do spalni. neunavna posadka pozostavajuca z generickych a nahraditelnych clenov napokon nasla cestu von pomocou ducha bookerovho tatka. zo zvysnych pat minut, ktore ostavali na zachranu v dosledku komprimacie sauronovho zadku, si clenovia posadky stihli vymenit hlboke, aspon 15 minut trvajuce filozoficke dialogy o receptoch na yorkshirov na smotane, prvych masturbaciach a retorickych otazkach "preco sa citim ako kokot, ked som pica". stahujuci sa sarumanov zadok zakazdym ohladuplne zastal a nechal hrdinov vyrozpravat sa z aktualneho citoveho rozpolozenia. jo a na zaver este zaspieval pippin denethorovi, ci vlastne zorro miskovi. hviezdicka za to, ze sa v tomto dieli nezjavila cervenovlasa ropucha. RIP star trek nadobro.

sledovanie tohto cuda je uz akoby za trest. dej nula bodov, pribeh nula bodov, posolstvo nula bodov. telenovela o emocnych vylevoch nesympatickych postav, ktorych osudy a pozadie divaka absolutne nezaujimaju. ako som uz inde pisal, aj diverzitne obsadenie moze mat svoje caro v pripade, ze postavy nie su napisane prijebane a dialogy medzi nimi bud trapne blabotanie alebo unavne emocne vylevy.

styri s odrenymi usami, lebo zaklinac. navsteva stareho dobreho kaer morhenu, ktory najma hraci zaklinaca 3 poznaju naspamat, potesila. eskel sklamal. jeho postava i jeho koniec. pribeh s leshenom mal vsak svoje specificke zaklinacske caro. linia yennefer mi nedavala zmysel a bola dramaticky nafuknuta. odklon od knih citit vyrazne uz teraz. hadam to tvorcovia prilis nedodrbu, trufam si tvrdit, ze sotva by sa niektory z ich scenaristov vytiahol na sapkowskeho.

tento diel je naozaj dokurveny. a to som zvysok serie vnimal ozaj pozitivne. scenaristka sa sice riadne chopila tvorivej volnosti, pri ktorej sa viac ani len neda hovorit ako o adaptacii, avsak stale to bol zaklinac v sapkowskeho duchu. onen charakter i prostredie tak osobitne a zive v knihach. dychali nim aj hry, ktore sice boli uz pokracovanim knih, avsak drzali sa striktne a s respektom kanonu. posledny diel tejto serie sa vsak vysral na vsetko, co je v tomto svete svate a co robi zaklinaca zaklinacom. sklzol kdesi na mentalnu uroven tvorcov 8. serie hry o trony. takze v rychlom slede naj faily, ktore len dalej dokurvia dej: 1) ciri, ktorej trvalo 5 kniznych dielov na vypestovanie si svojich schopnosti, sa stava uvrestanou supercarodejkou. 2) predcasne odhalenie emhyra je uplne zbytocne, antiklimax, ktory zavana dramatickym pruserom. 3) geralt neriesi finalnych bossov umrncanym vyplakavanim na sposob "ciri, vrat sa, ciri, ty to zvladnes", ale sekanim a genialitou svojho bojoveho umenia. aj vdaka tejto scene posledny diel poprel charakter hned viacerych postav - od geralta, vesemira, ciri az po yennefer. 4) syndrom "cervenych triciek" zo star treku. u sapkowskeho nebola ziadna postava navyse, tu nelogicky a samoucelne zomieraju "random"-zaklinaci v podobe obetovatelneho komparzu, aby bolo viac mrtvol a krvi. nieco, co by sa vo vesmire zaklinaca nemohlo stat. 5) cosi ako "fatwa" na ciri, geralta a yennefer zo strany severnych kralovstiev? wtf? obzvlast, ked ma geralt po ich boku bojovat proti nilfgaardu? bojim sa tretej serie.

barbari sa vydarili. a to z dvoch zasadnych dovodov. po prve: az na zopar tolerovatelnych nepresnosti, ktore mali cisto dramaticky ucel, sa pomerne verne drzali historickych realii. kostymy i vyobrazenia sedeli takmer dokonale. rimania vyzerali ako rimania. vo svojej zbroji i v civile. pri svojej štandardizovanej zbroji, ktora vedela byt zaroven nadherne individualna. tu sa barbari zavratne lisia od ostatnych doterajsich historickych serialov. dokonca na par drobnosti boli aj germani zobrazeni vieryhodne a autenticky. to iste plati pre udalosti. najvacsim odklonom bol fiktivny a mierne alibizovany vztah ariminia s varom, vztah, ktory v realite neexistoval. arminiove motivy boli v tomto pripade rovnako uslachtile ci neuslachtile ako motivy rimanov. a tiez bitka prebiehala uplne inak. legionari odolavali cele tri dni a boli likvidovani po izolovanych skupinach roztiahnutych na desiatky kilometrov. po druhe: az na obcasne momenty (zaver posledneho dielu) serial nesklzaval do zbytocneho patosu a nadmerneho heroizovania celogermanskeho odporu. bitka v teotoborskom lese je povazovana za jednu z najzasadnejsich v dejinach ludstva - aspon mnohi by ju tak radi videli. tento mytus sirili nemci od cias svojho zjednotenia, ked im vyrazne a ucelovo pomahal. pre rimanov tato bitka vsak neznamenala nic, nanajvys povestne oholenie brady, nie utatu ruku, ako by povedal velky vezir mehmet sokullu. rimania boli zvyknuti na mnohonasobne zdrvujucejsie debakle a potupy - ci uz carrhae, arausio (kde zahynulo cez 80.000 legionarov) a uz vobec nehovoriac o druhej punskej vojne a hannibalovej invazii. bitka v teutoburskom lese bola oproti tomu len velky prd v malej latrine. nehovoriac o tom, aka bola tradicna rimska odveta - neuprosna a zdrvujuca. vysledkom tejto bitky realne bolo, ze rimsky vojvodca germanicus v nasledujucich rokoch vytrieskal z arminia aj mliecne zuby, plno kmenov prestalo existovat a germanske uzemie az po rieku labe ostalo spustosene a de facto vyludnene. vitazi sa z vitazstva dlho netesili a ziaden z nich sa nedozil vyssieho veku. paradoxne vdaka tomuto pacifikovaniu germanov ziskala rimska risa stabilnu hranicu a mier s germanmi na dalsich 150 rokov az do marcomanskych vojen.

huxleyho adaptacia sa obdivuhodne drzi principov slavnej predlohy a ukazuje exces i nevyhnutnost kolapsu progresivistickej spolocnosti i idey. serial tne hlboko a sype sol do rany. ako to robil sam huxley.

lesbicke feminacigangsterky si to rozdaju s impotentnymi ruskymi mafianmi, takmer rozlozia ich kartel, s ktorym napokon spoja sily, az ich zastavi nahodny okoloiduci. do prvej hodiny to malo gule i grady a potom to akosi cele slo kamsi do psej matere a mal som pocit, ze sa divam na volnu adaptaciu procesu amber heart vs johnny depp.