Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Sci-Fi
  • Komedie
  • Dobrodružný

Recenze (689)

plakát

Antikrist (2009) 

povrchne, plytke, stupidne a miestami nudne, s nezmyselnou symbolikou, s z kontextu vytrhnutym gulasom okultizmu bez realneho suvisu s dejom, s odpudzujucou hereckou a s plytvanim potecialu inokedy skveleho willema dafoa: aj takto sa da charakterizovat posledne von trierovo dielo. cela duchaplna zapletka sa moze zhrnut do jednej vety: zena-matka uprednostnila orgazmus pred zachranou vlastneho dietata. cize ako v spravnej hardcore "alternative" tu mame vulgarnu pornografiu, smrt (hned 2x), sebaposkodzovanie i dilemu umelsiu ako socialisticka limonada. a samozrejme zanechava von trier za hrst abstraktnych, nic neznamenajucich znameni, aby mohli podaktori divaci dodatocne po veceroch hladat hlbsi zmysel a skryte posolstva a nadchynat sa ako z reziserovej tak aj zo svojej vlastnej chytrosti. jedna hviezdicka za pekne (pre triera netypicke) vizualne spracovanie. avsak ruku na srdce - nie v kazdom filme vidite, ako chlap dostane kladou po guliach a zena si odstrihne klitoris :)

plakát

Apocalypto (2006) 

apocalypto mohol byt vynikajucim filmom. to by vsak musel niekto vytrhnut melovi gibsonovi taktovku z ruk, co sa zial nestalo. mohol to byt original zobrazujuci predkolumbovsku maysku kulturu (co sa mu zcasti aj podarilo), keby gibson nesklzol do nezmyselnych akcnych scen a nevyplytval minuty filmu na jednoduchom lopatistickom deji (ak sa to teda da nazyvat dejom). apocalypto je prilis odvazny nazov, pretoze evokuje (nie, narokuje si na) vysvetlenie zaniku slavnej mayskej civilizacie. ak divak ocakava zobrazenie jednej z hypotez upadku, bude hlboko sklamany. aj pokus o zobrazenie dekadencie mayskych velkomest vo forme kontrastov prepychu a biedy, ci ludskych obeti vyznieva naprazdno, pretoze mayovia boli aj napriek mimoriadnemu stupnu vzdelanosti odjakziva pomerne agresivnym a krvilacnym narodom a zilo sa im v tomto style skvele vyse tisic rokov. okrem toho situuje gibson svoj pribeh do konca predkolumbovskej doby, kedy mala mayska civilizacia po zaverecnej a ohromne skvostne velkomesta ako tical, palenque, calacmul ci caracol boli davno opustene. tu stroskotava gibson aj na architekture. sice zostalo niekolko mensich mesteciek na pobrezi yucatanu, ich stavebny styl vsak davno nebol povodny maysky, ale pestrou zmesou stylov s azteckym a hlavne velmi silnym tolteckym vplyvom. mesto v gibsonovom filme patri niekam do neskorej klasiky v rokoch 600 - 900 A.D. takze o realnej (a ani o teoretickej) apokalypse mayov sa hovorit neda. aj napriek tomu bolo mozne z pribehu vykresat hlbsiu pointu. pretoze ich civilizacia ponukala s najvyspelejsimi astronomickymi znalostami, mimoriadnou stavebnou zrucnostou, socharskym ci maliarskym umenim, neuveritelne pestrou mytologiou ci komplexnou spolocenskou strukturou omnoho viac ako len zbesily bezduchy beh pralesom. ledva tri hviezdicky za napad, hudobny doprovod, vyber postav, impozantny zaver a moju slabost pre tuto temu.

plakát

Apokalypsa (1979) 

v poslednej dobe mam stastie na kvalitne predlohy a mizerne sfilmovania. coppolova apokalypsa sa tvari ako vysokohodnotny a originalny film, pritom nim vsak ani zdaleka nie je. predpokladam, ze kazdy sudny clovek, ktory cital conradovo temne srdce, len vyvrati oci a zaskuci "co bola toto za kravina?". posolstvo a temny pribeh conradovho romanu, ktory skvele vystihuje svoju dobu, je v apocalypse o sto rokov neskor usmevnym anachronizmom. uz len samotna plavba lodkou po rieke je v dobe parhodinoveho letu a zoskoku parasutistov dost velky fail, ktory ujo coppola asi prilis nedomyslel, kedze fical na LSD a pocital zlatych chrobakov na plafone. rovnako conradove drsne pomery v belgickom kongu a brutalne zotrocovanie domorodcov padli za obet akejsi slabomyselnej pobreznej estrade v case vietnamskej vojny. uzivatelia, co tu (podobne ako coppola zlatych chrobakov) vidia "zlo, ktore stelesnuje vojna", by sa mali prebrat z prefetovanej noci a pozastavit nad tym, ze conradov pribeh nema s vojnou nic do cinenia a ze tato je aj v apocalypse cisto ramcova. na zaklade coho je tu tzv. protivojnove posolstvo silne deformovane a diskutabilne. conradovo zlo sa prejavilo v psychopatii jedneho cloveka, o co sa dost nepresvedcivo snazil aj coppola. ale tym sa pointa totalne minula ucelu a divak vlastne ani nevedel, co pozera, pretoze reziser ani nevedel, co chcel natocit. okrem toho posobila vyse trojhodinova verzia ucinnejsie ako dvojita davka rohypnolu. chcem naspat zabity cas zivota!

plakát

Apokalypsa v Hollywoodu (2013) 

moje hodnotenie mohlo dopadnut lepsie nebyt celej plejady nesympatickych alebo nezaujimavych hercov a back street boys v nebi. film bodoval jedine na niekolkych dobrych gagoch, zvysok osciloval medzi instantnostou, krcovitou snahou o originalnost, potrebou sokovat a trapnostou. nebyt vulgarizmov a fekalno-ejakulacneho humoru, bola by z toho klasicka rodinna komedia na nedelne popoludnie.

plakát

Aquaman (2018) 

rozpravka s nadhernym vizualom, sympatickym momoom a prudko jebavou amber heard. pobavila latentna nekorektnost - vo filme hraju dvaja cernosi a obaja su zaporaci.

plakát

Ash vs Evil Dead - Tales from the Rift (2018) (epizoda) 

trochu mi unikol zmysel sebevrazednych akcii v podani kelly a typka, co vliezol do "tunela", ale tu si asi treba uzivat masaker a nie absenciu logiky v konani podaktorych protagonistov.

plakát

Asterix a Obelix: Říše středu (2023) 

na najnovsom asterixovi je podla mna najviac fascinujuce to, ze film je kompletne zruinovany bohapustym amaterizmom. co je v casoch prebujneneho ideologickeho pretlaku na filmy i serialy skutocna rarita (ak si odmyslime apeasement voci cine za hrst yuanov zhodenych vzduchovym balonom). trufam si tvrdit, ze tommy wiseau ziskal serioznu konkurenciu a asterix vazne ohrozuje primat the room o najtrapnejsi film slnecnej sustavy. v tomto pripade vsak clovek nevie, pre ake publikum je film stvoreny. deti totiz nechapu pokus o dospelacky humor a dospeli sa za brutalnu infantilizaciu niekdajsieho slavneho komiksu hanbia. hviezdicka za vincenta cassela, ktoreho mi bolo uprimne luto a trpel som spolu s nim pri kazdej jeho scene.