Martinius

opat raz sviezi originalny animak, prijemne utopeny v pirotesknej pestrosti fantaskneho sveta, obratne a sebavedomo balansujuci nad priepastou gyca. vizualom i nametom pripomina burtonov "nightmare before christmas", co mu vsak len sluzi ku cti. pribeh i humor pobavia, neunavia a nezriedka pozitivne prekvapia. (T2, ty uz konecne prestan pisat komentare, lebo tie tvoje sprsky bludov zahustovane informacnym spamom brania vo vyhlade na texty normalnych prispievatelov).

dokonale instantny animak, len sity na mieru pre rihannu a sheldona.

sydney pollack sa rozhodol pliest z h... - nazvime to vsak uctivejsie - varit zo sekery polievku. vysledkom sa stala roztahana socialna drama so skvelymi hereckymi vykonmi, ktorej vsak v zavere zlyhal dramaticky obluk. ucelom prilis unahleneho coup de grâce bolo mozno pomoct film narychlo a posobivo ukoncit, namiesto toho sa kobercom trhlo pod celou jeho snahou o psychologicky vieryhodny profil postav i stavbu deja. smutne tiez byva, ked sa niektore dielo zneuzije na ideologicke ucely. film sice ziskal niekolko prestiznych vyznamenani (oskara pre giga younga za herca vo vedlajsej ulohe), cenami a potleskom ale nesetrili ani sudruhovia v kremli, ktori mu pridelili nezanedbatelnu rolu vo svojej propagande.

po pol hodine som to vypol. uz to instantne uvodne vyvrazdenie vacsiny letky bolo cosi nepozeratelne. king kong ako trenovany protivrtulnikovy delostrelec. hviezdicka za sympaticky uvod do atmosfery 70. rokov.

az ma mrzi, ze davam ridleymu podpriemerne hodnotenie, ale schytal ho za vyber scenaristu. toho by som nechal za plieskania bica hnat krizom cez pust a po zvysok zivota otrocit na pyramidach. jedinym a najvacsim problemom counselora je bohapuste pseudofilozoficke tliachanie, ktore nema ani naznak opory v deji samotnom. vo filme sa objavuju sami nietzscheovia, hegelovia, freudovia ci camusovia, moralizuju o (ne)smrtelnosti chrusta a popri nich sa v zlomku sekundy mihne aj nejaky ten dej. avsak aku suvislost ma s tymto svojpomocnym kruzkom rychlopecenych existencialistov, to divak pri najlepsej voli netusi (ale moze si domyslat!). predpokladam, ze to netusia ani herci a ani samotny ridley, ktory zjavne dostal stareckou demenciou poznaceny scenar na poslednu chvilu. ergo: snazil som sa najst na wikipedii vysvetlenie motivov konania jednotlivych postav i objavit aspon zlomok logickej priciny, preco vlastne drogovy kartel nahanal fassbendera s bardemom. vysledok: wikipedia sa ospravedlnila, ale nema ani len ponatia.

priam shakespearovska rezia, dialogy i herci. jedna velka televizna udalost.

povabna claire foy chyba. navzdory tomu vsak serial nestraca na kvalite a umne sa drzi vysoko polozenej latky.

vsade na svete sa deju prevraty. tak sa on pokusia aj anglicania. najprv si nastuduju, co sa deje v zahranici a potom zistia, preco sa prevrat v anglicku spravit neda a ze je to nemoralne. lord tywin sa elegantne spyta kralovnej, ci by sa nepridala, ta odmietne, lord sa podakuje, povie ok a ide domov. tolko k taktnym pokusom o prevrat v UK.

riadna davka nostalgie. v 90. rokoch kolovali vtipy v zmysle: cim by chcel byt princ charles? a) kozmonautom, b) britskym kralom, c) krabickou tampaxu. ... bola to burliva postrevolucna dekada a snimam klobuk pred tvorcami ako ozivili jej divoky dopad na kralovsku rodinu.

psychor: you´re a kokot, sir. did you know?