Martinius

so vsetkou uctou treba uznat, ze vyprava tohto filmu bola naozaj skvela. a spolu s nou aj namet - luxusne prostitutky sa obetuju za dievcenske siroty. k atraktivite mu pridava fakt, ze je situovany do prostredia druhej japonsko-cinskej vojny a do dni znameho nankingskeho masakru. vzhladom na to, ako je dobre az naturalisticky natoceny, az prilis pripomina propagandisticke vojnove filmy sovietskeho zvazu. plne patosu, miestami az groteskne posobiacej tragiky. niet divu, krajinou povodu je predsa ludova republika. preleju sa tu kyble slz a emocie su umelsie ako prsia eriky judinyovej. najpodivnejsi je vsak zvrat christiana balea. z mamonarskeho alkoholika sa po svihnuti carovnym bicikom stane zodpovedny (uslzeny) opatrovatel. mimochodom, asi najhorsia a najnevieryhodnejsia baleova rola vobec. ale predpokladam, ze tunajsi anime uchyli nadrzani z neplnoletych azijskych kundiciek tomu prasknu pat cervenych i s kosacikom.

za tri, s odretymi usami. vidno, ze sa kroner junior snazil. vidno, ze ma talent. a ak nezaspi na vavrinoch, bude sa divat do zrkadla a ucit sa na vlastnych chybach, raz z neho mozno nieco bude. na margo filmu: prve, co mi napadlo, ze je to fontana pre zuzanu z roku 2011. pousmial som sa, pretoze si to vsimli aj viaceri. pribeh je v podstate prvoplanovy, jednoduchy, dlho sa nic vyznamne nedeje (aspon reziser a scenarista nevedia pohnut dejom), potom pride sokujuci zvrat, ktoreho dramaticka kulminacia sa nevyuzije. dialogy su miestami strnule a umele ako socialisticka limonada. najma hlavny hrdina sa casto pozabudne a recituje prve kolo hviezdoslavovho kubina namiesto toho, aby sa vzil do svojej role. dialogy medzi zenami na urovni zdenka trosku. vseobecne sa povrava, ze sucasni slovaci nevedia robit hudbu, nevedia pisat knihy a nevedia ani tocit filmy. a ani love ma zatial nepresvedcil o opaku...

jeden z najlepsich soderbeghovych filmov. skvele natoceny, perfektne resersovany. podany neosobne, bez citu pre pribeh alebo dramu. tento reziser by bol skvelym tvorcom popularnej dokumentaristiky. ako reziser kinematografie zalostne zlyhava.

pobavilo. tiez som nazoru, ze ide o najlepsi diel serie. tentoraz nejde o film pre deti, mladez a cerstvych absolventov autoskoly, ale trochu sa tu aj striela. vin diesel a the rock oproti sebe - to ma celkom gule :)

dalsi "facepalm" z bollywoodu, vhodny nanajvys ako priklad ucebnicovej stupidnosti.

po 40. munutach som tuto artovu picovinu vypol. idem radsej pozerat na kvapkajuci vodovod. mozno v nom rozoznam vyprazdnenost sucasnej produktivnej generacie, v ktorej sa neschopnost lasky, citu a komunikacie s ostatnymi transformuje do patologickej zavislosti na cyklicky sa opakujucich sexualnych aktivitach. alebo novu definiciu mikrokozmu. alebo deviaty rozmer. alebo prd uvazneny v deviatom rozmere. alebo sukajucich smolkov. alebo idem radsej citat verbalove komentare, nech mam zachraneny vecer.

dno snyderovej reziserskej kariery. je priam bolestive sledovat, ako sa jeden sikovny reziser vyvija od deviatich k piatim. po troch skvelych filmoch prisiel jeden vlazny a jeden ubohy. sucker punch posobi ako bastard tupej konzolovou hry natrieskanej opulentnymi animaciami (typicke najma pre platformu playstation) a snahou o adaptaciu vlastneho pokusu o komiks (akoby snyder nemal k dispozicii dostatok primitivnych i menej primitivnych komiksov a musel si dalsi vymysliet...). film zjavne urceny pre cielovu skupinu uchylov ukajajucich sa bezne nad hentai, pedofilnych anime, ci nad krehko posobiacimi dievcatkami v kratkych skolskych uniformach, pri ktorych im vidno gatky, a so zazracnymi schopnostami v sibrinkovani s japonskymi mecikmi. vizualna stranka sice zachranuje film od uplneho prepadliska, dve hviezdicky udelujem z iracionalneho sucitu a neschopnosti poslat rezisera ako je snyder do odpadkoveho kosa.

mile sympaticke az "rodinne" sci-fi, tocene v spielbergovskom duchu a ako hommage na ET-ho mierne hororovo ladene. pocas filmu som prestal ratat logicke prehmaty a radsej sa sustredil na celkovu prijemnu atmosferu i dojem sprostredkovany feelingom z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. POMO sice vystizne hodnoti, ze generacii divakov predavkovanej nadsazkou ci bombastickostou filmov ako pan prstenov, matrix ci twilight urcite sanka od uzasu nepadne, zabuda vsak na jednu, z mojho pohladu zasadnu vec. ze super 8 sprostredkovava prave dobrodruzneho ducha sprevadzajuceho sympaticku skupinu detskych protagonistov na ich puti, ktory charakterizoval filmy tohto druhu v osemdesiatych rokoch - ako boli trebars goonies, time bandits, nekonecny pribeh ci dokonca bowieho labyrint. super 8 je z tohto pohladu bodujuce retro s dobrym pribehom a skvelymi, kvalitne vyprofilovanymi detskymi postavami.

sposob, ako unudit divaka na smrt a neniest za to ziadnu zodpovednost. zo strany protagonistov sa pripravte na: sedenie, cumenie, spanie, lezanie, pitie caju a zopar zbytocnych dialogov, ku ktorym nepotrebujete ani titulky. ti, ktori sa chcu pokochat nahou emily browning, si pridu na svoje. povabne posobiaca rysavka dopodrobna poukazuje svoje krivky, prsia, bradavky a dokonca i bobra. ked sa dokochate, zistite, ze ste videli milion omnoho krajsich zien, ze nemate pedofilne sklony a ze vam je luto casu, ktory ste na tuto 104-minutovu kravinu obetovali.

"mile deti. kde bolo, tam bolo, pisal sa rok asi 2100 (clovek nevie naisto, ci sa to udialo na planete zem, ci v inej dimenzii), kedy ludska rasa vynasla liek proti starnutiu. sudruhovia najvyssieho gremia ideologickych mullahov akademie V.I. salasa sa uzniesli, ze tato nesmrtelnost nakazila cele ludstvo a vsetci prestali ako na povel starnut v 25-ke. a kedze ludstvo zistilo, ze vdaka tomuto vedeckemu prelomu sa premnozi, bude vecne mlade a nikto neumrie, nechalo si do tela transplantovat casovanu bombu. samozrejme, ze dobrovolne a kazdy ju asi dostal okamzite. a zaroven s nou dostal aj kazdy len 5 minut zivota, aby malo cele ludstvo vzruso, zacalo sa mlatit o cas a triedne separovat. globalne hunger games sa zacali. ti prefikanejsi a zakernejsi (darwin by ich pochvalil), si uchmatli viac casu ako ti cestni a poctivi. a preto sa mali lepsie, lebo mali toho casu viac. a mali ho stale viacej, pretoze vykoristovali robotnicko-ghettnicku triedu. nastastie priamo zo srdca uponahlaneho a zneurotizovaneho ghetta povstal velky dobrodinec a revolucionar vladimir ilic salas, ktory zlym kapitalistom kradol naspat cas, ktory si slachetny proletariat musel v potu tvare odtrhat od ruky (kedze zjavne nikto neprisiel na to, tu zelenu svietiacu hovadinu vo vnutri tela hacknut alebo neutralizovat...). a tak velky revolucionar, ktoreho prezyvali tiez clyde jesus che janosikuara, a jeho druzka bonnie (ktora si s nim ani nevrzla, lebo ich vzdy vyrusili) utekali pred zlym systemom (na vysokych opatkoch), tvorenym vykvetom tamojsich gayov a metrosexualov. az zrazu ukradli milion rokov! a tento milion rokov darovali utlacanemu proletariatu, ktory si ho medzi sebou bratsky rozdelil - ani minuta nazmar! a tak bonnie a clyde che janosikuarovci kradli cas bohatym a davali ho chodobnym az kym nepomreli. a ked pomreli, vsetko sa vratilo do starych kolaji, pretoze proletariat nic lepsie, ako sa nechat utlacat, nevymyslel. dokonca mu predtym ani len nezislo na um, ze cez stanovistia, kde su zabrany pre auta, sa da prejst peso. a z tohto dovodu je komunisticka strana tohto paralelneho sveta stale v ilegalite. pretoze este nik neprisiel na to, ze namet tohto pribehu je tak neskutocne tupy a jeho protagonisti su natolko mizerni, ze uplne staci neverit mu a co najskor nan zabudnut."