Martinius

fantasticke, blahozelam si. konecne sa mi to po mesiacoch podarilo dopozerat. hoc s bolavymi ocami obarenym mozgom. dospel som vsak k dych berucemu poznaniu. germanicus a dido su s najvacsou pravdepodobnostou upiri, ktori ziju minimalne 180 rokov. vzhladom na malickost, ze v dobe deja uplynulo od padu kartaga okolo 160 rokov...

jeden wtf-moment strieda druhy. najnesympatickejsia postava (folkwin) sa meni na krizenca ramba a chucka norrisa a sam v navale spravodliveho hnevu zmasakruje cely oddiel rimanov. a rimania poslusne spolupracuju a trpezlivo cakaju, kym pride na nich rad. este aj asterix ponuka autentickejsi pohlad na rimsko-germanske dejiny ako tento ejakulat zufalstva.

bolo to napokon lepsie ako ocakavania a nepostrehol som ani "one" mnohe vycitane nekonzistentnosti, mozno mi az tak nebili do oci. pobavilo akurat, ako batmanovi slovicko "martha" vyvolalo v mozgu podmieneny reflex a tym nahlu a zasadnu zmenu celej jeho osobnosti. potesilo, ze superman konecne chcipol, pretoze mi tento superhrdina liezol na nervy uz od detstva najviac zo vsetkych a cely zivot som len cakal, kedy ho niekto zvesi z oblohy. affleck znesitelny, pokial neotvoril usta ako bruce wayne. prijemne zabudnutelny snyderov vizualny komiks s ulavou, ze batman neutrpel dalsiu hanbu.

akosi neviem prist nolanovmu batmanovi na chut. prekaza mi skostnatenost pribehu, zbytocne namocena do nepresvedcivej vazne sa tvariacej psychologicko-filozofickej omacky. nieco, comu sa majster burton s brilantnou lahkostou vyhol. holt, nolan nie je burton, bale nie je michael keaton. a baleovo hrdelne chrochtanie mi dost lezie na nervy... PS: liam neeson ako zaporak nula bodov.

nebyt vyvrazdovacky (ktora bola miestami hyperbolicka az smiesna), mal by clovek pocit, ze pozera japonsky bollywood. nulova atmosfera, tony neuprimneho citoveho patosu a zopar vrcholne nevydarenych scen (ucitel rozstrielany samopalom sa odrazu postavi jakbysmet, aby zdvihol telefon, podebatoval si a dal si kolacik. az potom otrci kopyta. what the fuck...?). toto ma byt ta slavna predloha pre hunger games? tri hviezdicky s odrenymi usami za originalnost nametu.

tento film nie je len o futbale. je predovsedkym o vstavani z popola znicenej krajiny, o prekonavani vojnovej i povojnovej traumy. titul majstra sveta bol pre nemcov neporovnatelne viac ako len zisk futbalovej nike. ako mnohi sucasni politologovia i sociologovia konstatuju, bol to zaciatok letopoctu noveho povojnoveho nemecka, jeho navrat naspat do civilizovaneho svetoveho spolocenstva, kde bolo ako kedysi zname ako narod basnikov a myslitelov. film puta svojimi dobovymi kulisami a predovsetkym sympatickymi a charizmatickymi postavami, ci uz v postave matthiasa, jeho otca alebo obzvlast trenera muzstva, legendarneho seppa herbergera (stvarneneho petrom frankem). za zmienku stoji, ze pre tento film zlozili skladbu peter heppner a paul van dyk "wir sind wir", ktora vsak donho zakomponovana nebola. u mna osobne spada tato snimka do kategorie filmov o ludskosti. "Wir sind wir, aufgeteilt, besiegt und doch schließlich gibt es uns ja immer noch..."

idealne pre paranoidnych konspiratorov alebo prefetovane mozgy. v istom okamihu to malo skoncit a rozlucit sa s dostojnostou (ked umrel u psychiatricky). potom to uz bola cira kokotina.

v podstate to bolo cosi ako sex v meste. len s akciou a bez sexu. slepacie dialogy miestami privolavali tuzbu po kome. uz som cakal, kedy sa tema zvrtne na kabelky, lesky na pery a laky na nechty. co vlastne ani neslo, kedze film tocila uvedomela feministicka reziserka a v takom emancipovane zeny nepotrebuju holt ani len maternicu. pribeh v celku picovina, zaporak random evil guy. co chlap, to bud zmrd alebo na smiech. hodnotenie by slo o dost nizsie, nebyt sympatickych hereckych vykonov a kvalitnej volby hercov. bez nich by bola black widow instantna ceckova sracka. tri hviezdicky s odrenymi usami a respektom k scarlett a marvelu.

v podstate som ocakaval, kedze sa jedna o film od norringtona, omnoho vacsiu hovadinu. blade je vsak obstojne akcne becko a ked mam byt uprimny, doteraz najlepsi snimok norringtonovej tvorby. ma zaujimavy namet, obstojny svizny dej a bojove sceny nieco medzi budom spencerom a extremnym aerobicom. nenudite sa vsak pri nom. akurat wesley snipes neustale balancuje na tenkom lane medzi temnym tajomnym hrdinom a maneznym kasparom a v niektorych scenach posobi ako mucha topiaca sa v polievke. k dobru mu sluzi, ze nerapuje, ale snazi sa artikulovat dostojne, ako sa na styloveho lovca vampirov patri. napriek vsetkemu jeho ucinkovanie v tomto filme povazujem za jeho najlepsi herecky vykon vobec. all in all, blade je klasicky priemer a nesklame vas, pokial od neho neocakavate cokolvek navyse.

dostojne pokracovanie kultoveho diela. ocenujem pridrzanie sa predlohy - ci uz, co sa tyka dizajnu i spolocenskej fikcie, ktora zotrvala v prijemnom anachronizme a tvorcovia sa ju nesnazili nasilu vtesnat do sucasnych pomerov.