Martinius

aby bolo jasne: der wixxer je dielom znameniteho nemeckeho komika a kabaretistu (podla mna najlepsieho zijuceho) olivera kalkofeho, ktory okrem rezie a snad nejakeho upratovania kulis spravil uplne vsetko: produkciu, scenar i zahral hlavnu postavu inspektora "even longera" (co na csfd chyba). je trochu skoda, ze film je okliesteny na nemecke pomery - konkretne ako parodia nemeckej filmovej a televiznej sfery. ak viete po nemecky, poznate nemecku kinematografiu, pozeravate RTL, SAT1, PRO7, atd, bude pre vas rozkosou sledovat ho. podkladom nametu su nemecke povojnove sfilmovania knih anglickeho autora detektivok edgara wallaceho. kalkofe pritom paroduje nie len vybrane filmove zanre, ale bez zabran si podava rozne (trapne) hviezdy a hviezdicky nemeckeho show biznisu, ktore bezne vo svojich satirickych vysielaniach (kalkofes mattscheibe) zosmiesnuje.

komedia s prekvapivo dobrymi gagmi na urovni bratov zuckerovcov, ktore kupodivu celkom slusne drzia pokope cely pribeh. nebyt teenagersky trapneho romantickeho zaveru, je z filmu normalne skvost. potesili kozy, ftaci (mna skor kozy...) i ine odvazne ci sproste sceny. bratislava bola priam nadherna, skoro ako v realite. rehotal som sa, az som si nechtiac znicil klavesnicu a teraz to ako chuj pismenko po pismenku tukam z mobilu. scusi?

za vlasy pritiahnuty turecky fantozzi vo vesmire. je to tak uletene a strestene, az je to az roztomile. niektore hlasky a scenky su nezabudnutelne ("ako viem, ze sa v tej skladbe nespieva nieco hanlive o mojej mame..." a podobne :) ) cem yilmaz exceluje v multi-rolach.

tento film v podstate deli divakov na dve skupiny: bud ho neznasate alebo ho zboznujete. odzrkadluju to napokon aj extremy v hodnoteniach a ich okolo 50-percentny priemer. ja osobne patrim do tej druhej kategorie... :)

immortel je neskodny pokus o natocenie surrealneho sci-fi, po ktoreho vzhliadnuti mate dojem melancholickej prechadzky v dazdi pri nabrezi, pricom niekto rozlial v oblakoch velky kalamar atramentu. dejova linia je priama ako spominana prechadzka od bodu A k bodu B, pointa filmu az groteskne skolkarska. nad new yorkom buducnosti sa zjavi pyramida, v ktorej sa preberie egyptsky boh horus po niekolkotisicrocnom spanku viac nadrzany ako hladny. a tak sa horus rozhodne najst si muzsku obet, pomocou ktorej absolvuje niekolko pokusov o znasilnenie modrovlasej krasky s kyprymi vnadami. tuto neromanticku kopulaciu sa im snazia zneprijemnit akysi zlomyselni kazisukovia, u ktorych ani nevieme, preco su vlastne nanichodni. osobne mi dost prekazalo, ze len niektore postavy stvarnovali skutocni herci, ostatne pozostavali z velmi amaterskych a nekvalitnych pocitacovych animacii. tri hviezdicky za sympatickeho thomasa kretschmanna a charlotte rampling, za prijemne modru prechadzku dazdom a za enigmaticky hjartad hamast od sigur ros.

na celom filme ma najviac fascinoval surrealny vyskyt sestotrojky, na ktorej timothy spall rozvazal decka. emily bola fuckable az o par rokov neskor...

ked chcete na par sekund vidiet neve campbell nahu v sprche, pozrite si tento film. nic ine vam vsak tato slabomyselna zlatanina neposkytne. pribeh o nicom je nezaujimavy a primitivny ako chripkovy bacil, s prisernymi dialogmi, protagonisti su nesympaticki az otravni a pocas plytkeho, inteligenciu predstierajuceho deja vas prenasleduje na nervy lezuca hudba. v podstate, aj naha neve campbell v sprche vam stoji nanajvys za poznanie, ze sa jedna nie len o neschopnu, ale aj o neatraktivnu herecku s postavou ako pytel cementu. celkovo dalsi filmarsky omyl, pred ktorym mi povinnost kaze varovat.

z tohto filmu mohlo byt o dost viac, nebyt toho otrasneho zufalca v hlavnej roli. kacer patri na gril k sladkokyslej omacke a nie dosierat kinematografiu.

plne chapem a akceptujem pohorsenie a obavy vsetkych, kto sa pri tomto filme obavali relativizacie nacistickych svinstiev a o snahu vstepit hitlerovi punc ludskosti. pretoze bez viny nebol nikto, kto spolupracoval a nevzoprel sa a kazdy so zucastnenych si ponoril svoje ruky do krvi. a som toho nazoru, ze o tomto je aj film - na jednej strane o nevedomosti tejto zodpovednosti, na druhej o jej uvedomovani si a snahe zitia s jej bremenom - to bol pribeh gertraud junge i celeho nemecka zaroven. aj adolf hitler bol (na rozdiel od jeho fanatickej chladnej beztvarej masinerie) tiez (zial) len clovek s typicky ludskymi negativnymi vlastnostami - malicherny, paranoidny, stihomansky, zakomplexovany, nesucitny, nenavistny ci velikassky. clovek nepreniknutelne zablokovany sam v sebe, chrliaci ako nasledok toho svoje ohavne myslienky. albert speer raz hodnotil navstevu u hitlera v jeho letnom sidle berghof, ze aj napriek horskemu prostrediu a krasnej prirode tam pocas vecierkov prevladala neosobna stiesnena a neuvolnena atmosfera, ludia sa pri fuerherovi citili neisto, priserne unudene a tesili sa prec. film vynikajuco stvarnuje apokalypticku sklucenu atmosferu beznadejneho cakania na isty koniec zratanych dni. slucka okolo berlina sa stahuje, rovnako s nou slucka okolo krkov vsetkych zucastnenych, napriek tomu dokaze ich zufalstvo vyprodukovat posledne prejavy bezbreheho hedonizmu - prepychove vecere a zaslepena viera (naivna a hlupucka eva braun versus fanaticky zanietena magda goebbels) v konecne vitazstvo silne kontrastuju so siriacou sa skazou vsade naokolo. film je zaroven po hereckej stranke vystavnou skrinou celej nemeckej aktualnej kinematografie. reziser preukazal pri volbe jednotlivych protagonistov mimoriadnu davku zrucnosti a jemnocitu. bruno ganz ako hitler presviedca na plnej ciare, rovnako aj povabna alexandra maria lara ako "traudl", klobuk dolu pred nezamenitelnym michaelom mendlom (ako weidling), (tradicne) thomasom kretschmannom (ako fegelein), christianom berkelom (prof. schenk), matthiasom habichom (prof. haase), heinom ferchom (albert speer), corinnou harfouch (magda goebbels) a juliane koehler (eva braun), pricom absolutnym hereckym skvostom bol bez diskusie ulrich matthes v role josepha goebbelsa.

nebyt prilis koncentrovaneho mnozstva neskonale nezmyselnych scen a dejovych zvratov, nad ktorymi by sa pozastavil este aj rozum jednobunkovca, film by urcite skoncil s lepsimi hodnoteniami. ponukol totiz kvalitnu akciu, obcas slusnu gradaciu napatia a miestami dokonca i celkom zvladnutu hororovu atmosferu. a obzvlast - uzasnu a neodolatelne povabnu siennu guillory, ktora pateticky sa snaziacej mille jovovich vypalila rybnik na plnej ciare a odsunula ju niekam hlboko do komparzu. moje dve hviezdicky patria de facto jej. film vsak zruinoval priam skolkarsky scenar a trapnosti typu "hrdinu v ohrozeni od jasnej smrti zachrani iny hrdina, ktory sa prave v danom okamihu zazracne ocitne na spravnom mieste, aby ho kratko na to zavrazdili" plus instantna prisada lacnych lakaciek. herecky popri sienne este naplno bodoval sympaticky oded fehr, na druhej strane sa charizmaticky a bezne vyborny nemecky herec thomas kretschmann na rolu hlavneho zaporaka absolutne nehodil. ergo - napriek slusnemu potencialu je resident evil dvojka dost nezvladnuty film.