Poslední recenze (604)

Dr. Divnoláska aneb Jak jsem se naučil nedělat si starosti a mít rád bombu (1964)
Tak aj Kubrick môže pobaviť. Žánrový chameleón si zobral na paškál studenú vojnu a strach (alebo lásku k) z atómovej bomby/e. Technicky už samozrejme dnes zostarol pomerne veľký počet sekvencií. Vzhľadom na rok vzniku však pôsobia klasicky Kubrickovsko-technicky dokonalo. V spojení s režíjnou precíznosťou majstra a zároveň správnej voľbe potlačiť svoje vedenie v prípade Sellersovej improvizácie ide naozaj o jednu z najkvalitnejších satirických komédii, aké som videl. Pôvodné hodnotenie po pár dňoch stále pretrvávajúci h pozitívnych dojmov zvyšujem zo 4och na päťhviezdu.

Grandhotel Budapešť (2014)
Prvá skúsenosť s Wesom Andersonom. Neviem prečo ma jeho tvorba akosi obchádzala, keď jeho meno počuť z každej strany. Zrejme som nenašiel odvahu vstúpiť do jeho štylizovaných príbehov. Chyba. Grandhotel Budapešť má snáď všetko, čo si od filmu môžete priať. Humor, detektívnu zápletku, útek z väzenia, trilion absurdných situácii, thrillerové prvky, obsadenie ako zo sna, rámcovú výstavbu rámcovej výstavby deja a napokon nespochybniteľné výtvarné kvality, po ktorých musí snívať každý režisér. Ako milovník symetrických kompozícii bol tak pre mňa Grandhotel spoločne so všetkým skôr menovaným splneným vlhkým snom. A čo je najlepšie je teoreticky vzaté istota, že sa mi raz návrat k nemu bude páčiť ešte viac.

Leon (1994)
Celkom zvláštny lolitkovský námet, na tejto platforme celkom preceňovaný. Nie že by ma Besson nepotešil. Ale na to akú má Leon povesť som sa až príliš často chytal za hlavu, aké nefunkčné a zvláštne (a nelogické) momenty sa do scenára dostali. Čo sa však musí nechať je objav desaťročia v podobe Natalie Portman. Úprimne mi z jej výkonu spadla sánka a nejakú tú chvíľu som ju ešte za sebou ťahal po zemi. Tie herecké polohy, ktoré zvládla v 13tich absolútne bravúrne sú hodné Oscara.