teplic

K dokonalosti mi najprv chýbalo väčšie zameranie na rovnomennú Ayu a jej premenu, ale potom som si uvedomil, že je "archetyp vševědoucí vědmy," ktorý k danému prostrediu patrí, a tiež plní úlohu rozprávača-pozorovateľa. Zaujímavé je, že táto rola múdrej radkyne je priradená mladuche a nie starej černoške s vyťahanými rukami. Absencia čarov a domorodej mytológie (ktorú napríklad často černošskí spisovatelia pchajú všade na úkor zrozumiteľnosti) necháva vyniknúť charaktery postáv a ich ostrovtipné pestvá. Smutno-smiešne -- ako to len černosi vedia. Inak výborné dialógy, vizuál na pohonenie a iná filmová terminológia s prívlastkami.

Sandler nie je až taký debil ako jeho postavy. Nehovorím, že toto je najinteligentnejšia komédia, akú som kedy videl, ale Sandlerovi treba priznať, že aj vyrobiť postavu tak debilnú, že sa ti ježia chlpy na guliach, chce istú dávku... talentu? Azda lepšie hodnotenie práve kvôli pár momentom, ktoré dokazujú, že Sandler vie, čo robí -- napríklad muzikálová meta-vsuvka či záverečný kvíz -- a vďaka faktu, že v tomto filme ešte tento typ drbnutého mozgovraždivého humoru nebol prevarený a násilne romantický a moralizátorský (ako napríklad ten pojebaný Click alebo Zohan). I award you no points and may god have mercy on your soul.

Nenásilný humor, situácie, ktoré radi vylezú zo zabehnutých schém, živé dynamické charaktery. Presne to, čo chceli byť Simpsonsovia, keby sa z nich v priebehu päťdesiatich či koľkých sérií nestala nevtipná pičovina, dosť zle kopírujúca Family Guy (ktorý je vraj obšľahnutý zo Simpsňov haha), ktorá už len z posledných síl dojí keš a ide jej to lebo ľudia sú nostalgickí. A Burgre modré, lebo diváci sú už príliš rozmaznaní Sauf Parkom, Grifinami, Simsnami, Futuramsami a pod., preto tak zľe. A nekukajte to s dabingom, kurva. Pche.

Prvýkrát som viac súcitil s pätnásťročnou sfajčenou pizdou ako s jej podareným oteckom. Záver až tak nevadí, pretože je od začiatku jasné, že k tomu smeruje, oveľa dôležitejšie je, čo sa stane cestou k nemu. A to je rozpačité -- skrúcalo mi prsty na nohách do námorníckych uzlov pri viditeľných a mimoriadne chabých, rozpačitých a zimomravých pokusoch byť vtipným, predovšetkým zo strany ľichvára (ako inak žida, všakže). Lepšie tri hviezdy.

Niet čo dodať. Keby sa Kvietik nenarodil v tejto riti, mohol byť z neho herec svetového kalibru a eventuálne mohol aj zarobiť mocný keš, opiť sa so Scorsesem, päťkrát sa rozviesť a dnes hrať v priblbých rodinných komédiách. Ešteže ho socializmus zachránil.

Po prvej epizóde to vyzeralo nádejne, no ono to tak neskutočne okato kopíruje McFarlanove seriály až ma to prestalo baviť a mal som pocit, že sledujem len jeho ďalší projekt, ktorý zbúchal na kolene pri sraní a skúša ním moju trpezlivosť. Schéma postáv a ich vzťahov je úplne rovnaká ako vo Family Guy a American Dad (a čiastočne aj Cleveland Show). Máme kvázi hlavu rodiny/idiota, jeho antropomorfného kamoša, lezbu, z ktorej si všetci robia prdel, krásavicu, ďalšieho idiota a černocha. Vychádza asi každý piaty punchline, nekorektné vtipy často sú len preto, aby boli. Silené a nijaké.

Zoberte na to vaše deti! Dávka otázok metafyziky, náboženstva, eschatológie, existencializmu, nihilizmu, mocenského boja, blízkovýchodného konfliktu, otvárania brán percepcie, telesnosti, pohlavného styku potravín a pochutín, a v neposlednom rade prijebaného pubertálneho humoru a mimoriadne nevyváženého scenára a katastrofálneho záveru. Potešil žuvačko-hóking, sexy taco a podarené slovné hračky, ktoré šulini v multiplexe odkázaní na titulky nemohli akosi pochopiť. Zoberte na to vaše deti, nič nové to pre ne nebude.

Takže Mr. Režisér sa rozhodol natočiť dokument o stave slovenskej kultúry. Veľmi efektné, ukazovať cielene iba tú najnižšiu a najextrémnejšiu kultúru Je to pekné a výpovedné, pretože Mr. Remo nám vlastne hovorí: "aha aká je tu hrozná kultúra a my sme predsa lepší." Samo o sebe to nie je problém, ale fakt, že sa pozerám na celkom dobre natočený dokument, úplne pokazí tak neskutočne prýštiace vyvyšovanie sa a arogancia. A keby len vo filme: obzrieš sa okolo seba -- týpek s prijebanými fúzami, rasta čiapkou a nohavicami tak obtiahnutými, že ma z toho zabolia vajcia, a babenka s modrými vlasmi, piercingom a oblečením ako zo smetiaka sa smejú, lebo prijebanci na obrazovke počúvajú ľudovky, oblievajú sa alebo skáču v moshpite. Ale týpek a babenka sú len hipsterské kreatúry, oni sú lepší, lebo sa smejú na autistoch. Za prezentovanie filmu ako zakázaného by som Mr. Režiséra poslal do gulagu, nech vie, čo to znamená "zakázané."

Miestami trochu poučné, sem-tam citovo vydieračské (poľská pani pri hroboch), ale vždy nekonzistentné, zmätočné a užitočné. Ústredná myšlienka sa stráca v hromade materiálu, ktorý tvorcovia vyselektovali nie veľmi funkčne. Ocenil by som, keby film, ktorý sa marketuje ako dokument o rómskom holokauste, bol najmä o rómskom holokauste, a nielen v útržkoch cez statické zábery na trúchliacich preživších. Pocity áno, informácie nie.

Absurdné, cynické, surreálne, nelogické, nepredvídateľné, intertextuálne, prijebané, ultrarýchle, nechutné, hovnami pomazané, úchylné, vyfajčené, židovské. Najlepšie v miestach, kde všetky cecky, ciciny, hovná, šťanky, gec a krv mali presah. Čo bolo málokedy.