franksiantra

Ktorý film sa spomenie, keď niekto spomenie najväčšiu filmovú klasiku resp. najlepší film všetkých čias? Jedine Casblanca. Film plný emócií, lásky, beznádeje, ľútosti, smútku, závisti, podlosti a pochopenia. Predstavte si, že máte lásku života, ktorú ste dlho hľadali, a ona vás opustí bez rozlúčenia sa, bez dôvodu, a vy sa snažíte zabudnúť, odcestujete ďaleko, a práve zo všetkých barov na svete, sa objaví vo vašom, a ešte so svojím manželom - presne tak sa cítil aj Rick keď uvidel Ilsu v jeho bare. V jeho pohľade bolo vidieť plno nenávisti, zášti, závisti, ale aj plno vášne, zlomeného srdca. To všetko dokázal Humphrey Bogart v jednom pohľade, čo opätovala skvelá Ingrid pohľadom ľútosti. Film najväčší majsterský kúsok, v ktorom vidíme, čo môže vzniknúť, keď do svojej práve dáte všetko, a vznikne niečo, čomu podľahne niekoľko generácií naraz a aj teraz tí najväčší filmový fajnšmekry, takí, ktorí nepodľahli dnešných filmom typu "fast and cheap", ale obdivujú tento majsterský kúsok, ktorý nám ešte dlho ukazovať na to, že nie vždy to najnovšie je najlepšie, lebo je tam ten mladý a tá mladá herečka bez nejakého citu pre herectvo, ale na to, že aj (ako dnešná generácia hovorí) tie staré "zabudnuté" filmy majú niečo v sebe, a keď si nájdete cestu, ako obdivovať čierno-biele filmy bez nejakej nenávisti voči tomu že to je staré a čierno-biele (ako tomu dneska býva zvykom), tak získate taký poklad, ktorý vám už nikto nezoberie, a uchováte si ho aj pre vaše vnúčatá keď budete starší, a budete im rozprávať o tom, ako sa kedy robili filmy.

Keď Mario Puzzo vydal knihu, stala sa celosvetivým bestsellerom, a netrvalo dlho, kým sa ľudia začali zaujímať o filmovú verziu. Štúdio Paramount Pictures vyjednalo práva od Puzza, a teda chceli začať s natáčať film. Len na počudovanie sa, viacero osôb odmietlo ponuku režiséra, a na rad prišiel F.F. Coppola. On práve vlastnil svoje vlastné štúdio v San Franciscu, ktoré bolo v dlhoch, jediný dôvod prečo prijal ponuku režírovať film. Jeho myšlienka urobiť film nie klasický ako o mafii, ale urobiť ho ako rodinný príbeh, sa vydaril. Musel bojovať za každý svoj nápad, keďže Paramount chcel čo najviac ušetriť, napr. natočiť niektoré scény na ulici v New Yorku, ale aj ako natočiť 90% záznamu v New Yorku aby to bolo čo najviac autentické, alebo aj špeciálny soundtrack od Nina Rotu, za ktorým išiel priamo do Talianska aby si vypočul je verziu hudby ktorú mu zahral na piánu, a ktorú samozrejme Paramountu nevyhovoval, ale musel bojovať aj o hercov, keďže (zase) Paramountu sa nepozdával každý herec do danej úlohy, ako Brando, Pacino, atď. Samozrejme svoj boj vyhral, a v dnešných dňoch už len môžme obdivovať tento majsterský kúsok, ktorý je jedinečný svojho druhu , plný emócií, tvrdosti, priateľstva, smútku, prekvapenia a s najvyššími možnými výkonmi hercov ako aj perfektného výberu hercov. Tento film môžem len odporúčať,....a to je ponuka ktorú nemôžte odmietnuť.