Rozjimatel

"Mother, pinch me." "I'm too busy pinching myself."   Romantická dráma so silnou psychologickou rovinou, zaradená do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. A pokiaľ tá romantická linka pôsobí značne podivne, umelo, bez vzájomného iskrenia zaľúbencov (slizký a vtieravý Paul Henreid ako Jerry), rozhodne zaujímavejšie je stvárnenie rozvíjajúceho sa vzťahu medzi dcérou a matkou, ktorý je spočiatku doslova patologický - taká dokonalá mrcha matka (Gladys Cooper s nomináciou na Oscara) sa vidí len málokedy. Najväčším kladom filmu je určite výborná Bette Davis (nominácia na Oscara) ako utláčaná Charlotte, na ktorej to v podstate celé stojí. Neskutočná premena Charlotte je pre mňa tou najlepšou pasážou filmu.   "I didn't want to be born. You didn't want me to be born. It's been a calamity on both sides."

Ohromne sugestívna poetická dráma, ktorá mi silne pripomenula režisérov o rok starší film A čo ďalej, Baltazár (1966). Má s nim totiž veľa spoločného: nešťastnú mladučkú hrdinku, motív ľudskej krutosti, typický režisérov minimalizmus, nedejovosť, nádhernú čiernobielu kameru Ghislaina Cloqueta a aj výbornú hudbu (podmanivé striedanie štýlov, napr. bigbítu a duchovnej hudby). A musím ešte dodať, že oba filmy na mňa zapôsobili rovnako silným dojmom. Bezútešný príbeh Mušky (Mouchette), poľutovaniahodného 14-ročného dievčatka, je príbehom o bezcitnosti a krutosti medzi ľuďmi, odohrávajúci sa v malej vidieckej komunite. Hoci sa v ňom zdanlivo takmer nič nedeje, jednotlivé scény prehovárajú nesmierne intenzívnym spôsobom (úžasná scéna s autíčkami).

3,5   "I gave her my heart, she gave me a pen..."   Určite jeden z najvydarenejšich zástupcov žánru romantická komédia (prípadne dramédia), ktorý sa dostal aj do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Zápletka sa na pohľad môže javiť tuctová - ide o bežný príbeh lásky zo stredoškolského prostredia (začína sa slávnostným ukončením školy), ktorej sa do cesty stavajú rôzne prekážky (napr. odmietavý postoj rodiča). Silnou stránkou filmu je to, že ten príbeh dokáže líčiť realistickým spôsobom, takže divák nemá problém vytvoriť si k dvojici hlavných hrdinov blízky vzťah, najmä keď obaja pôsobia sympatickým dojmom. K Johnovi Cusackovi mám zvyčajne výhrady pre jeho nevýraznosť (respektíve hereckú jednovýrazovosť), táto rola mu však veľmi dobre sadla a navyše jeho postava Lloyd je taký ten správny chlapík. Diane (Ione Skye) je zase veľmi príťažlivá dievčina s prenikavou inteligenciou, čo je dosť zdrvujúca kombinácia. Zaujímavo vykreslené sú i ďalšie postavy, ako nie práve dvakrát sympatický Dianin otec (John Mahoney), hudobne nadaná Lloydova priateľka Corey (Lili Taylor), či Lloydov zlatý malý synovec Jason. A napokon, bavil ma i prítomný humor (K.O. na kickboxe, partia chalanov, čo vedia o ženách všetko).   "Man, all you gotta do is find a girl that looks just like her, nail her, and then dump her, man. Get her of your mind."

"I have a key!" "Ugandan key."   Tak toto je totálna haluz. Po celý čas som sa pýtal sám seba, či to snáď má byť nejaký zlý vtip. Zdá sa mi totiž trochu zvrátené dávať na rovnakú úroveň (viac ako 84% na ČSFD!) výtvory snaživých amatérov so zmyslom pre recesiu s vrcholnými dielami najväčších majstrov kinematografie. Ja mám síce recesiu rád, ale je toto "dielo" naozaj porovnateľné trebárs s filmami Rašómon Akiru Kurosawu, Siedma pečať Ingmara Bergmana, La Strada Federica Felliniho, Vertigo Alfreda Hitchcocka, Americká noc Françoisa Truffauta, Annie Hall Woodyho Allena či A Clockwork Orange Stanleyho Kubricka (všetko podobne hodnotené filmy)? Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale celé mi to pripadá úplne absurdné. Nakoniec aj tak dávam pomerne vysoké hodnotenie (2 hviezdičky), keďže som sa miestami celkom dobre bavil (špeciálne efekty, americké komando) a tiež trochu prižmurujem oči, pretože sa jedná o film z Ugandy.   "Don't fuck with Americans."

3,5   "Your shadow is over the line. Watch it!"   V už aj tak dosť napätej atmosfére na hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou sa odohraje ťažko vysvetliteľný krvavý incident, po ktorom sa napätie ešte viac stupňuje a hrozí, že to prerastie do vojnového konfliktu. Do takejto spletitej situácie prichádza fešná vyšetrovateľka (Yeong-ae Lee), aby spomínaný incident vyšetrila a situáciu upokojila. Lenže čo ak ešte prileje olej do ohňa, čo ak výsledky jej vyšetrovania napätie ešte viac vyhrotia? Film celkom trefne poukazuje na absurdnosť daného stavu, má perfektnú atmosféru a zaujímavé postavy - výborná je štvorica veľmi neobvyklých priateľov s parádnou vzájomnou chémiou, obzvlášť charizmatický Kang-ho Song ako severokórejský seržant. Najviac ma z filmu uchvátila napínavá scéna v obilí a aj skvelý, srdcervúci záver (fotografie!).   "You've done a great thing. After half a century of division, you have breached our tragic history of agony and disgrace, broken the dam to reunify our country."

2,5   Podobne ako minulý rok, aj tentokrát som sa dobre pripravil a pozrel som si dopredu väčšinu nominovaných filmov (minimálne čo sa týka tých najväčších kandidátov). Ponuka bola veľmi pestrá (aj keď nie mimoriadna svojou kvalitou) a mal som v nej pár favoritov (The Banshees of Inisherin (2022), The Fabelmans (2022)), ktorí, žiaľ, vôbec neuspeli. To rozhodovanie sa mi zdalo byť dosť tendenčné, v podstate žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo (ten humbuk okolo Everything Everywhere All at Once (2022) je ale značne prehnaný). Ako najväčšiu nespravodlivosť vnímam to, že Oscara nezískala jedna z dvojice Cate Blanchett, Ana de Armas (a to mám Michelle Yeoh inak rád). Samotný prenos komentovať nebudem a nebudem sa veľmi vyjadrovať ani k tomu často trápnemu moderátorovi (našťastie ho tam až toľko nebolo). Videl som to v skrátenom vydaní a neviem si predstaviť, že by som sa na to pozeral v plnej dĺžke.

"Doing nothing with friends is never doing nothing, is it?"   Poetické dielko s podmanivou melancholickou náladou, ktoré je za svoje kvality odmenené Oscarom (a mne nezostáva nič iné, len súhlasne prikyvovať). Je naplnené láskavosťou, životnými múdrami, je to niečo, čo dokáže pohladiť na duši. Musím vyzdvihnúť aj nádherné výtvarné stvárnenie, ktoré navyše pôsobí veľmi originálnym dojmom a výborná je i hudobná zložka.   "That's why we're here, isn't it?" "For cake?" "To love. And be loved."

2,5   "Stay away from women - that's my motto." "But I can't." "Neither can I. That's my trouble."   Taká trochu úchylná somarinka (bábkový road movie!), ktorú akýsi vtipálkovia zaradili do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Príbeh je poslabší, ale o neho až tak nejde, film je skôr zaujímavý svojím humorom, pričom vtipných momentov sa v ňom nájde pomerne dosť   ("That's toughest, meanest, filthiest pest hole on the face of the Earth!" "Well, why not complain to the owner?" "I am the owner.").   Za zmienku stoja aj celkom podarené cameo roly a aj pomerne dobrá hudba (2 nominácie na Oscara). Môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že žiadnu podobnú vtákovinu som ešte nevidel, a tak pridávam pol hviezdičky za originalitu.   "Miss Tracey. Prepare the štandard "rich and famous" contact for Kermit the Frog and company."

"That's the hourly dong. You know I got Phil Glass to compose that?"   Pokračovanie, ktoré si nedokázalo udržať úroveň prvého dielu (v oboch prípadoch bol Rian Johnson nominovaný na Oscara za scenár). Opäť ide o detektívny príbeh na spôsob Agathy Christie, ale v modernom kabáte, dotýkajúci sa aktuálnych tém súčasnej doby (pandémia, čistá energia bez uhlíkovej stopy). Viac ako svojou detektívnou zápletkou ma film bavil svojím streleným humorom. To rozuzľovanie detektívnej hádanky bolo ale určite zaujímavé, najmä to premietanie uplynulých udalosti z rôznych pohľadov. Celkom sa mi pozdávali aj herecké výkony - štandartne výborní sú Daniel Craig a Edward Norton, veľmi príjemne ma prekvapila mne neznáma Janelle Monáe.

" I like boys! I like loud music! I like gyrating! I'm 13! Deal with it!"   K tomuto animovanému filmu ma prilákala jeho nominovanie na Oscara a neodradilo ma ani jeho nízke hodnotenie na ČSFD. Film ma ale sklamal svojou plytkosťou, trápnym humorom, umelým dolovaním emócií a k tomu všetkému ešte aj prízemnou hudbou, na hony vzdialenou môjmu vkusu. Vlastne si nespomínam na ďalšiu takto nepodarenú pixarovku, s jedinou výnimkou, ktorou je kvalitou porovnateľný film Monsters University (2013). Príbeh sa odohráva v 90. rokoch, ktoré priniesli také neduhy, akými boli chlapčenské skupiny a tamagoči. A tá chlapčenská skupina vo filme (4*Town) je niečo tak príšerného, že som mal celý čas veľkú dilemu, či náhodou nejde o satiru. Ak to budem brať ako satiru, tak v podstate celá tá dejová linka okolo 4*Town je výborná. Postavy filmu sú len také prázdne karikatúry bez duše, napr. tie 4 strelené kamarátky, ale najmä matka, ktorej ustavičné nezmyselné (alebo skôr debilné) jednanie je ďaleko za hranicou aj na pomery animovaného filmu. Z filmu ma ešte celkom bavilo to dianie okolo premien na červenú pandu (inak zaujímavá metafora), napr. perfektné testy ovládania emócií (mačiatka vládnu).   "He looks like a hobo!" "A hot hobo!"