Rozjimatel

"When you have to shoot, shoot. Don't talk."     Skvelé zakončenie "Dolárovej trilógie", zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Westerny (myslím tým tie klasické americké) vo všeobecnosti nemám veľmi v láske, ale takto pojatý western (alebo skôr antiwestern), v podstate postavený na hlavu, naopak milujem, takže mám tento film spoločne s Vtedy na Západe (1968) medzi mojimi vôbec najobľúbenejšími filmami (čo je tak trochu paradox). Začnem s hudbou Maestra Ennia Morriconeho, ktorá je jedným slovom geniálna, jedna z najlepších, aká kedy bola vo svete filmu vytvorená. V superlatívoch sa dá hovoriť aj o kamere (Sergio Leone tu začal spoluprácu s Toninom Dellim Collim, s ktorým nakrútil svoje najslávnejšie diela). Príbeh odohrávajúci sa počas občianskej vojny je pojatý veľkolepo (nebráni tomu ani postupne narastajúci rozpočet, ktorý tu bol oproti skromnej prvej časti už 6-násobne vyšší), nijaká jednotvárnosť v ňom nehrozí, takže ani napriek tej enormnej dĺžke nenudí ani na chvíľu. Názov filmu tak trochu zavádza (zámerne), taký "Dobrý" v zásade nie je o nič menší hajzel ako "Zlý" (hoci ten je až takou strašnou sviňou, že "Dobrý" popri ňom pôsobí ako ohromný sympaťák). Leone tu opäť raz predstavuje svojich typických antihrdinov, parádnu bandu podliakov, z ktorých ústredná trojica doslova srší charizmou: "Blondie" alias "Good" (perfektný Clint Eastwood), "Angel Eyes" alias "Bad" (výborný Lee Van Cleef) a "Tuco" alias "Ugly" (parádny Eli Wallach). Viaceré scény pre svoju pôsobivosť vstúpili do filmovej histórie, predovšetkým slávna záverečná scéna na cintoríne, ktorá za tónov nadpozemskej Morriconeho hudby privádza diváka až do vytrženia.     "See you soon, id... idi..." "Idiots. It's for you."

"Stalo sa to iba raz. Vždy som ťa miloval a stále ťa milujem..." "Vieš, ja si myslím, že ani nevieš, čo je to láska." "Ale isteže viem." "Možno sebaláska. O tej toho vieš dosť."     Ako tak pozerám, filmy mnou obdivovaného Bergmana už mám síce takmer všetky okomentované, lenže tých niekoľko, čo mi ešte ostáva, sú zrovna tie najvýznamnejšie (videl som ich medzi prvými a dosť dávno). Platilo to aj pre túto psychologickú drámu s protivojnovým posolstvom zaradenú v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorá je asi mojím najobľúbenejším Bergmanovým filmom. Na pozadí besniacej vojny vo fiktívnej krajine režisér rozohráva skvelú štúdiu správania ľudí v značne vypätej situácii, ktorá dokáže spôsobiť až deformáciu ich charakterov. Hlavní hrdinovia Eva (skvelá a krásna Liv Ullmann) a Jan (rovnako skvelý Max von Sydow) sú vystavení vojnovým hrôzam a akoby nestačil len tento druh utrpenia, navyše sú ešte aj stíhaní ľuďmi z vlastných radov, ktorí v každom vidia kolaboranta s nepriateľom. Ako to už býva, takéto vojnové konflikty totižto často vyplavia v človeku tú jeho najhoršiu, neľudskú stránku, prípadne vynesú do čela tých najpodlejších jedincov. Bergman je, ako je u neho obvyklé, nesmierne silný vo vykreslení psychológie postáv - obaja hrdinovia prechádzajú vývojom, tak Eva, typ silnej ženskej hrdinky, ako aj Jan, skôr precitlivený slaboch (tieto charakteristiky však platia predovšetkým pre začiatok filmu). Film by som pocitovo zaradil k režisérovým divácky najústretovejším, keďže je nezvyčajne dejový a veľká časť deju sa odohráva v exteriéroch, kde hraje významnú rolu úžasne pôsobivá kamera Svena Nykvista. Ohromne silný apokalyptický záver je potom niečo, čo dokáže s divákom poriadne zamávať. Videná krásne zreštaurovaná verzia z roku 2015.     "Niekedy je to všetko ako sen. Ale nie môj sen, sen niekoho iného, v ktorom musím byť. Čo sa stane, keď sa ten človek zobudí a bude sa hanbiť?"

"I don't know if you're a detective or a pervert."     Kriminálna dráma s mysterióznou atmosférou, nádherne divná, ako to len David Lynch dokáže, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Jeden z mojich najobľúbenejších filmov, ktorý som videl už veľakrát, ale zakaždým ma dokáže omámiť tou jeho zvláštnou snovou atmosférou a prikovať do sedačky parádne vystupňovaným napätím. Za priam idylickou malomestskou fasádou mestečka Lumberton sa dejú veľmi podivné veci. Mladík Jeffrey Beaumont (presvedčivý Kyle MacLachlan), hnaný svojou neutíchajúcou zvedavosťou (a čiastočne aj nudou, keďže v Lumbertone sa toho veľa podniknúť nedá), sa im snaží prísť na koreň. A keďže mu ani odvaha rozhodne nechýba, dostáva sa čoraz ďalej, až sa zapletie do veľmi nebezpečnej hry. Popri tejto detektívnej hre sa rozvíja veľmi zvláštny ľúbostný trojuholník (ktorý občas nadobúda tvar mnohouholníka). Do Jeffreyho sa totiž zahľadia (a aj on do nich) hneď dve pôvabné ženy, ktoré sú v podstate úplnými protikladmi: mladučká a nevinná dievčina Sandy Williams (skvelá Laura Dern) a zrelá barová speváčka Dorothy Vallens (výborná Isabella Rossellini), zmyselná a "skazená". A musím dodať, že to iskrenie v rámci týchto vzťahov je parádne. Štyri hlavné role, všetky perfektne obsadené, ešte dopĺňa výborný Dennis Hopper (Frank Booth) ako nebezpečný vyšinutý úchylák, s nie až tak rozvinutou slovnou zásobou ("F*ck you, you f*cking f*ck!"). Na celkovej podmanivej atmosfére snímky sa výraznou mierou podieľa pôsobivá kamera Fredericka Elmesa a strhujúca hudba Angela Badalamentiho (úžasná je melancholická pieseň "Mysteries of Love" v podaní Julee Cruise). Hoci je snímka skvelá ako celok, dve jej scény považujem za obzvlášť silné: stretnutie s nahou Dorothy na ulici a bizarný výjav smrti v byte Dorothy v závere.     "You like mysteries that much?" "Yeah. You're a mystery. I like you... very much."

"Klouby. Kolikrát nemůžu ani vstát." "Ale vstaneš?" "No, nakonec jo, páč musím." "Tak si nestěžuj. Jsou lidi, co nevstanou."     Moja milovaná komédia, ktorú považujem za zrejme najlepšiu aká kedy v Československu vznikla (s hŕstkou skvelých komédií vo veľmi tesnom závese za ňou). A to ju geniálny scenárista Zdeněk Svěrák pôvodne tvoril len tak nachytro, do šuflíka, aby sa vykryli akési účtovné nezrovnalosti. Aj takéto niečo občas prinesie život, to proste nevymyslíš. Príbeh o svojráznych obyvateľoch jednej strediskovej obce s "čistou morálkou" vychádza priamo zo života, pričom všetky tie čiastkové minipríbehy jednotlivých hrdinov sú perfektne vypointované. Dialógy sú vybrúsené ako diamanty, čo slovo to perla, jedna skvelá hláška za druhou ("Jako bych přežvykoval pohřební věnce."). No a tie herecké výkony, to je jedna báseň (napr. tá od Karla Hynka Máchu): vynikajúci Rudolf Hrušínský v úžasnej role láskavo uštipačného doktora, výborne otcovský Marián Labuda (Pávek), presvedčivo momentálne zaostalý János Bán (Otík), zvodná Libuška Šafránková (Jana Turková), chorobne žiarlivý Petr Čepek (Turek) v role, ktorá mu sadla úplne dokonale, kriminálna ústredňa Milada Ježková a mohol by som takto pokračovať ešte ďalej. Inak tá (zaslúžená) nominácia na Oscara ma mierne (ale o to príjemnejšie) prekvapuje, keďže toto dielo vnímam ako niečo, čo môžu plne pochopiť iba ľudia z našich končín.     "No vieš, ako je to. Bol som tu na vojne, ženiť sa mi nechcelo a voľáko som sa zamotal a už nešlo z toho vycúvať." "Couvání vůbec dělá našemu tatínkovi potíže, viď?"

"Poďme už. Budú sa na nás hnevať." "Neboj sa, máš tu ocka. Mám kreditné karty i hotovosť."     Jedno z vôbec najvýznamnejších diel na poli animovanej tvorby, zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dielo geniálneho filmového tvorcu, v ktorom sa ukazuje jeho snáď neobmedzená fantázia (zvyčajne reptám na často až nezmyselné názvy, ktoré vymýšľajú domáci distribútori pre zahraničné filmy, v tomto prípade mi ale ten "náš" názov filmu pripadá celkom vhodný, hoci má s tým originálnym pramálo spoločné). Dielo je to takpovediac univerzálne, môžu ho sledovať deti i dospelí a každý si v ňom dokáže niečo nájsť. Úžasný fantazijný svet sa v ňom krásne prelína so skutočnými japonskými reáliami, prostredníctvom ktorých Mijazaki poukazuje na rozličné neduhy japonskej spoločnosti - jej konzumnosť hraničiacu občas až s nenažranosťou, či zneužívanie detí na rôzne nekalé praktiky, ako sú sexuálne služby. Hlavnou hrdinkou príbehu je 10-ročná Džihiro, ktorá je spočiatku len takým vystrašeným a uplakaným dievčatkom v neznámom, strašidelne pôsobiacom svete, ale postupom času naberie odvahu a vezme osud pevne do svojich rúk. A keď si ešte svojou statočnosťou a milou povahou získa viacero priateľov, všetko hneď ide ľahšie. Film si diváka totálne podmaní svojou nádhernou kresbou (nie je nad poctivú ručnú prácu), úžasnou atmosférou i krásnou melancholickou hudbou Džóa Hisaišiho.     "Ak nebude dobre pracovať, upečte ju alebo uvarte."