Dzusifruit

"Já ti nevím Karle", čo títo všetci majú proti minimalnému zobrazeniu marginalizovaných menšín v nejakých častiach. Vlastne viem, nikdy neboli ich súčasťou, takže tomu nerozumejú. A čomu nerozumejú, to im vadí. Ale nechcem rozprávať o tomto aspekte dokumentu, pretože jeho potenciál siaha oveľa ďalej. Jeho spracovanie, grafika, hudba a humor nerátajú len s milovníkmi videoher (pre ktorých je toto jednoznačne "must-see"), ale môžete ho pustiť komukoľvek, koho hry nikdy nezaujímali, aby zistili v čom je ich appeal a impakt na jednotlivcov a spoločnosť, ako ju kopírovala, ale zároveň prinášala "groundbreaking" momenty, ktoré ju dokázali meniť. A venuje sa hrám, o ktorých počuli snáď všetci. Ich vznik, história, dôležité osobnosti a ich príbehy, vojny spoločností, marketing, progres a focus na hráčov bol tiež vítaným prvkom. All-and-all, ja osobne som sa cítil totálne vo svojom živle.

Oh, Kaufman, ktože si? Je zaujímavé vidieť tento film bez toho, aby som vedel, kto Kaufman bol/je/bude a čo NATOČIL alebo LEN NAPÍŠE PRED týmto filmom. :) Nemať šablónu a vzor jeho práce a ísť úplne naslepo len preto, že v trailery vidíte neobyčajnú Toni Collette bude naisto pre mnohých osudným. A aj keď je ako vždy fenomenálna, (ne)význam filmu, jeho napodiv metafyzické poňatie Vás pohltí ešte viac. Buď sa zahladíte alebo to po polhodine vypnete. Iné možnosti nie sú. Je to akoby ste sledovali film štúdia A24 na Netflixe, čo je samo o sebe nebezpečné, pretože sa film môže na tejto platforme stratiť. A to by bola naozaj škoda.

Niekedy sa proste nedá objektívne hodnotiť a človek bude bias as f***. A načo sa trápiť hľadaním chýb, a niečoho, čo mohlo byť lepšie, a čo tam chýbalo. Všetci vieme ako to bolo, čo sa stalo a aj tak si to ideme pozrieť, lebo si chceme v IMAX-e vychutnať hudobné pecky a vizuálnu štylizáciu, ktorou sa niekedy Singer vyznačuje a som rád, že ho tu bolo cítiť. Všetci hrali výborne, vyzerali autenticky, čo viac si taký fanúšik môže priať. A ešte tak jednoducho vysvetliť gay príbeh. No som dojatý. A tlieskam. A slzím. Ready, Freddy, you always will be my lady.

Bu, bu, bu, alebo skôr, zakryte si uši, lebo Vám prasknú bubienky. Tieto falošné infarkty z hlasného zvuku ja tak nemám rád. A veru je ich ti viac než by ucho a srdce zvládali a ešte toľkokrát po sebe. Pritom to má super námet; krásne, ale absolútne nevyužité priestory; kvalitnú herečka, ktorá nemala s čím hrať a bola len cash-grabber, ale taký sprostý príbeh, hlavne linka s matkou a deckom, že sa na to nedalo pozerať. Záver nudný a pospájajú sa veci len, aby boli pospájané s celkom. Ale tak snažili sa chlapci (zbytočne).

Ach jáj, "Já ti nevím Jeniffer", ja ťa aj mám rád, ale tváriš sa všade vkuse rovnako. Kto ti to má všetko stále veriť? Ty sa aj prebúdzaš všade rovnako. Mother!, Joy, všade vstávaš z tej postele s tým istým ksichtom. Ostatných som ani poriadne nevnímal, niečo sa dialo, trvalo to dlho a divák zasa si nemohol ani nič domýšľať a ani na nič sám prísť, lebo mu to potom bolo zase na konci hodené do ksichtu, tak načo si trápiť mozgy. Najsexy záber mala ale aj tak budova Slovenského rozhlasu.

Prvé štyri série som dokázal zožrať za jeden víkend bez prestávky. Chytil ma ako veľmi dobrá kniha, kedy nemôžete prestať čítať a jednoducho ju musíte dočítať dokonca a potom som už len polroka čakal na poslednú sériu a dal si maratón až keď vyšli všetky diely. Musím sa ale priznať, že zo začiatku som pretáčal časti, ktoré sa týkali Dylana a celkovo mesta, ktoré riešilo svoje problémy nakoľko ma to prilíš nezaujímalo. Je pravda, že sa to rozbieha pomalšie, to mi však nevadí, veď je jasné, že zmena charakteru nepríde z hodiny na hodinu. Herecké výkony sú na takúto produkciu viac než dokonalé a nečudoval by som, ba priam až by som sa čudoval, keby nedostali nejakú tú nomináciu s víťazstvom. Niet čo nepochváliť, seriál si získal viac než moje srdce a piata a posledná séria bola krásnym zakončením a rozlúčením sa s fanúšikmi od prvej až po poslednú časť. Nemôžem povedať viac... Závidím Vám ale, ak ste tento seriál nevideli a môžte si ho teraz vychutnať kompletne aj so všetkými pocitmi, ktoré sú na prvýkrát vždy najkrajšie a ktoré mne budú neskutočne chýbať. Zbohom Norma / Mother, zbohom Norman, zbohom Dylan, zbohom Romero, zbohom BATES MOTEL.

,,Čo hovoríte na postavy v Divokom Zapadákove?" ,,Áááále, celkom fajn to boli modely na kostýmy....Počkajte, vy myslíte dej, vlastnosti a humor?...Let me see...Ja neviem, ja stále vidím len kostýmy."

Nevedel som, že láska k Harrisovi, ktorú som k nemu prechovával, bola len falošnou platonickou týždňovou romancou. Úplne ma prevalcoval, naozaj som to nemohol nedopozerať. Ten kto nečítal knihy a nevie, čo od toho očakávať, môže byť zo začiatku zmätený najmä chovaním, premýšľaním a odovzdávaním replík samotných postáv. Doslova ich nenávidíte, sú otravné, ale smiešne a zábavné. Možno až hlúpe, ale dokonalo hlúpe. A aj tak tu nájdete mnoho pravdivých myšlienok súčasnej spoločnosti (treba sledovať a zamyslieť sa - hint = čo asi prezentuje kašeľ bankéra?) Nájdeme tu všetky Murphyho slovné aj činnostné zákony schválnosti, ktoré sú však na enormných steroidoch. Taktiež robenie si žartou z kliše, ktoré upozorňuje na ostatné klišé je tu na úplne inom leveli. Každopádne krásny zážitok, odporúčam každému si sadnúť, byť znova dieťaťom a vychutnať túto jazdu. :) 5*

Názov seriálu? Jednoduché... "Varím, varíš, varíme s nemŕtvou patologičkou v dennom ústave prehnaných stereotypných typov osobností pri vyšetrovaní vrážd dejúcich sa v meste s biznisom s mozgami...." Nemohol som odtrhnúť zrak, druhá séria lepšia, som zvedavý kam to posunú ďalej." 85%

Neviem koľko trávy muselo byť vyfajčenej a koľko absinthov vypitých, keď vznikal scenár a dialógy, no toto množstvo určite nebolo kontrolované. A možno by nebolo odveci, keby pred vstupom do kina dali jedného šľuka potiahnuť aj každému z nás. Je totiž zaujímavé ako pri niektorých filmoch sa pozerá na chyby a nelogickosť deja, ale tú tá nelogickosť poskytuje nový rozmer zábavy. Otvárajú sa tu všetky stereotypy, predsudky a urazení budú všetci, všade a za všetko, no u nás to možno tak ani nevnímame, pretože predsa len nie sme taká multikultúrna krajina. Náboženstvo dostáva riadne zabrať, ba priam je až zničené, pretože akákoľvek snaha obrániť ho sa aj tak obráti naruby, čo sa nemusí väčšine veriacich pozdávať. A nadávky? Slovenčina je fakt pestrá na skloňovania, ale toto som prekladačom fakt nezávidel. Čo môže zároveň pôsobiť tak, že nadávky sú nastavené pre jednoduché a nenáročné publikum, no ani by som nepovedal. Je tu totiž veľa referencii na rôzne celebrity a filmy od A cez Termi...ehm..až po Z, ktoré nie všetci pochopia, čo spôsobuje, že sa raz smeje jedna strana, potom druhá, sem-tam len jeden-dvaja ľudia. No a na záverečnú scénu si pripravte kapesník. Naozaj som to nečakal. Ak by takto vyzeral svet po každom konflikte, čo zjednotí všetky národy bez ohľadu na vieru, sex.orientáciu, farbu pleti, výzor, hendikep,... No veď posúďte sami.......Zhrnutie : South Park na steroidoch