Ephemeris

Toto sa ešte asi ani nestalo, že by som v priebehu sledovania filmu zmenila jeho hodnotenie z upotených a trápnych dvoch hviezd (objektívne, prvá tretina si ani viac nezaslúži) až na finálnu plnú paľbu. A to ešte s následnou úvahou, či film nezaradiť do osobnej NAJ 10. Táto kanadská maliarka mi bola predtým úplne neznáma, teraz mi už jej najznámejší obraz Tri mačky zdobí pozadie počítačovej obrazovky. Čert to ber, možno je to fakt na úrovní mazaníc 5-ročného decka! Ale zároveň to v sebe má čosi, hm, čosi. Nesie to v sebe silnú pozitívnu kompenzáciu za to slzavé údolie, ktorým bol autorkin život.

Vo svojej podstate úplná šialenosť, ktorá však nemá ďaleko od geniality (napr. scéna rande s hluchonemým mužom). Hrdinku z ortodoxnej židovskej komunity tesne pred svadbou nechá snúbenec, ona však termín svadby nezruší a spoľahne sa na Všemohúceho, že jej nejakého ženícha dohodí. Na výčitky okolia, že je zahľadená len do seba, odpovedá vetou „svet bol stvorený pre mňa“. To bude isto nejaká múdrosť z Talmudu a pre budúcnosť si ju tu odkladám...

Takáto posteľná scéna sa u štandardnej filmovej produkcie len tak nevidí. Takže po zrelej úvahe namiesto štyroch prihadzujem aj piatu ichtyosauriu lebku.

V zaujímavostiach sa píše, že pre veľký záujem sa v kinách premietalo aj o tretej ráno. Tak k tomu len dodám, že vyjsť po tomto filme o šiestej ráno do ulíc Indie a vidieť prebúdzajúce sa kartónové krabice na uliciach, v parkoch a na nádražiach musel byť priam surealistický existenciálny zážitok. Ale vyjadrujem presvedčenie, že by to každopádne stálo za to! A takýto príbeh lásky nikde inde neuvidíte, to je zaručené!

Dva citáty z tohto duchovného filmu (možné čiastočné vyzradenie deja): Celý náš život sú non stop sračky, Boh na nás neustále zosiela sračky. Katolíci vravia: "Zaslúžime si to!", protestanti vravia: "Zaslúžili by si to skôr druhí", moslimovia vravia: "Je to Božia vôľa, že sa to deje", židia vravia: "Prečo sa to deje stále len nám?" a budhisti vravia: "Možno to vlastne ani nie sú sračky". "Preplavil som sa cez sedem morí, prešiel cez sedem hôr, zišiel do siedmich údolí, prešiel všetky kontinenty. A keď som sa vrátil domov, zistil som, že celý svet je v kvapke rosy na rastline v mojej záhrade". 

Klasická hudba kladie na poslucháča väčšie nároky ako iné štýly (seriózny vedecký článok napríklad potvrdil, že taký hip-hop imponuje naozaj jedincom s dokázateľne nižšou inteligenciou). Elitárskej a snobskej nálepky sa klasika síce asi nikdy nezbaví (a tento film ju len potvrdí), nakoniec je však predsa len vrcholom umeleckej tvorby. Pevne dúfam, že tento film v dnešnej divnej dobe zožne nejaké tie oskary. Znamenalo by to sebareflexiu členov akadémie a uvedomenie si, že spoločnosť si už sama na seba uplietla taký mohutný bič, až nakoniec spráska úplne všetkých. Asi aj preto sa pri vypočutí slova "aktivista" už pomaly všetkým dvíha žalúdok. Tár je pravdepodobne film roka a pre mňa neskutočný zážitok. Najviac na mňa paradoxne zapôsobila úplne vedľajšia línia so susedkou.

Úvod absolútne skvelý, potom to skĺzlo do akejsi exaltovanej frašky. Napriek tomu, že život a dielo tohto človeka by si zaslúžili ešte o niečo lepšie stvárnenie (možno niečo menej dynamické a trochu lyrickejšie), predsa je to úžasný film! A poučenie: keď je človek na dne, vždy pomôže "meter vína".

Tento film nebol láska na prvý pohľad, zato však vyvoláva trvalý obdiv. Prvoradé je vnímanie svetla. Ak si uvedomíte, aké je svetlo kľúčové pre tvorbu maliara a že mnohí európski maliari odišli v snahe nájsť dokonalé svetlo do Maroka, iných krajín severnej Afriky či exotického sveta, pochopíte. Holandské interiéry 17. storočia poskytovali akési zvláštne svetlo, ktoré my dnes dokonale vidíme práve na obrazoch tej doby. Každá druhá scéna tohto filmu je štylizovaná tak, že by vydala na samostatné plátno.

No tak to som z toho paf, lebo toto je fakt najvýraznejší slovenský počin za posledné roky.

Namiesto klasického komentára citujem úvod z knihy Agónia a extáza, čo je asi najlepšia životopisná kniha, akú kto kedy napísal: "Akože môže, pani, toľká sláva z balvanov alpských, z týchto sôch a rytín naďalej skvieť sa nad ich tvorcom skrytým, ktorý už dávno v prach sa rozpadáva?" (autorom veršov je samotný Michelangelo).