SAINTS

Bolestivý príbeh odohrávajúci sa v komunite trpiacej nesmiernou chudobou a utrpením. Žiadna so zobrazených postáv nie je sympatická, hlavne tá, to ten čarodejnica či čo to bolo je dosť odpudivá postava, ale miestni teploši si vystačia aj s ním. V konečnom dôsledku sú všetky postavy dosť sebecké.

Film je natoľko realistický, že by to pokojne mohol byť dokument, ktorý sa odohráva v ktorejkoľvek latinskoamerickej krajine. Hoci sme tému filmu už videli mnohokrát, Chlap má svoju osobitosť v spôsobe, akým prezentuje fakty, bez podvrhov, bez falošných ilúzií či dramatických vyústení, pričom sa viac zameriava na reflexívnu a citlivú časť postavy. Kamera Sofie Oggioni k tomu prispieva pomocou detailov a rámovania, ktoré nás dokážu uviesť do psychiky postáv. Debutový film Kolumbijčana Fabiana Hernandeza zaznamenáva jeho vlastné skúsenosti tínedžera v jednej zo štvrtí mesta Bogota. Režisér nás prostredníctvom nehercov dokáže ponoriť do sveta chlapcov, ktorí sú bez domova nútení žiť v útulkoch pre mládež a sú vystavení drsným podmienkám.

Sneh a medveď je celovečerný debut tureckej režisérky Selcen Ergun, ktorý mal premiéru na filmovom festivale v Toronte.  V hlavnej úlohe zdravotnej sestry, ktorá prichádza do odľahlej dediny ktorú sužuje krutá a dlhá zima predvádza výborný herecký výkon Merve Dizdar. Dialógy sú vo filme jednoduché a úderné, presne to čo očakávate v ľadovej krajine, kde sa každý chce čo najskôr vrátiť do vnútra. Medveď ako spoločný neviditeľný nepriateľ vyvoláva paniku, ktorú pozná každý kto vyrastal na malej dedine. Film sa vám pomaly dostane pod kožu a vtiahne vás do zimného spánku. 7/10 🙂

Spôsob akým sa režisér rozhodol prerozprávať Oppenheimerov životný osud, je veľmi komplexný a vyniká množstvom drobných detailov. Dej sa v krátkosti sústredí na Oppenheimerovo štúdium v zahraničí, záujem o kvantovú fyziku a prvé stretnutia s významnými vedcami. Už v začiatkoch je politicky aktívny. Podporuje odbory a ľavicové hodnoty mu nie sú cudzie, preto sa stáva podozrivou osobou. Čím viac sa posúvame v deji, tým viac do úzadia sa dostávajú otázky fyziky a do popredia naopak preniká politika. Oppenheimer sa tak silno upína k svojmu cieľu, že si vôbec neuvedomuje, kto bude nakoniec o jeho výtvore rozhodovať. Keď mu dôjdu všetky dôsledky jeho konania už je neskoro. Snímka má síce tri hodiny, čo je pomerne dosť, žiadna časť však nie je umelo natiahnutá. Americkí politici sú vo filme vykreslení, často ako ľudia bez chrbtovej kosti. Cillian Murphy sa ukázal byť dokonalou voľbou pre stvárnenie postavy takmer nečitateľného vedca, ktorého bude do konca života zožierať pocit viny. Výborný sú aj ďalší herci a herečky- Emily Blunt, Florence Pugh, Robert downey Jr...Skvelá je aj hudba Ludviga Goranssona. 

Prízrak v Benátkach veru nie je typickou detektívkou, jemný prienik do sveta duchov je však príjemným osviežením. Celý film má výborný spád, tvorcovia nepremrhali jedinú sekundu. Dokonca ani začiatok nie je nijako zdlhavý. Divák nemá v jednotlivých postavách žiaden guláš, a aj keď zo začiatku pôsobia archetypálne.  Poirot čoskoro rozkryje ich bolesti z minulosti aj skutočné úmysly. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Novému Poirotovmu dobrodružstvu skutočne nie je čo vyčítať. Či už ide o dej a jeho tempo, vedľajšie linky, obsadenie, vizuály, charakterové posuny, temné vizuály, zvraty, práca so strašidelnými prvkami alebo o spôsob, akým sa tvorcovia vyrovnali s prekvapujúcim vyvrcholením.

Tieto drámy z Wall Street  vyžadujú určitý level znalosti, bez ktorých sa nezaobídete, ale našťastie režisér Gillespie vie podať aj ťažšie látky tej mase divákov, ktorá nevstupuje do sály s plným know-how o fungovaní burzy. Aby sa divák lepšie stotožnil s dianím, je vykreslené na niekoľkých postavách z oboch strán. Žraloci tu majú priestor v podobe biznismenov v obrovských vilách, tenisových kurtov či s veľkým stejkom na tanieri. Tí drobní investori majú tvár lídra Paula Dana, sestričky z nemocnice, dvoch študentiek či predajcu zo samotného GameStopu. Ide o fajn jednohubku , oceňujem aj dobrý casting a fajn hudbu a aj miera vulgarizmov vo filme je v pohode.

Ulrich Seidl, jeden z najúspešnejších aj najodvážnejších rakúskych filmárov, provokuje diváka k otázkam, ktoré by si iste radšej nekládol. Sparta nie je prvým a iste ani posledným filmom na tému pedofílie, no hoci diváka nemučí priamym vyobrazením jej fyzických prejavov, emočne ide až na hranu znesiteľnosti. Zmes protichodných emócií od opovrhnutia cez ľútosť až po chvíľkové povzbudzovanie Ewalda je pre diváka rozporuplným zážitkom. Ewald je desivý pre svoju nepredvídateľnosť, ale najmä pre všetko, čo predstavuje, hoci sa tomu aj sám bráni. Klásť si otázku, či napokon starostlivý pedofil s dokonalou sebakontrolou nie je pre deti menej nebezpečný než opitý otec s remeňom v ruke je, skrátka, zvrátené. Seidl sa nikdy nebál pichať do osieho hniezda. Obdivuhodný je aj výkon Georga Fridricha v ťažkej, obrazne aj doslovne obnažujúcej úlohe. Pre mnohých ľudí bude jeho otvorenosť či dokonca empatia k hlavnému hrdinovi za čiarou.

Séria nie je dokonalá. Má nejaké dejové diery, Niektoré postavy mohli byť silnejšie, niektoré príbehové oblúky boli slabé. Ale celkovo to bolo dosť chytré, aby ma to zaujalo, ako dobrá miniséria o cestovaní v čase. Miestami je to však až príliš komplikované, mätúce a nelogické. Ps je vtipné, keď niekto píše, že to celé nezniesol dopozerať a aj tak to ohodnotí a ešte napíše aj recenziu, samozrejme vulgarizmy nesmú chýbať. Ako ináč u tejto užívateľky. 😅😎🙄

Dobrý koncept, ale slabé prevedenie. 😎

Skvele spracovaný a pútavý film. Každá postava je zaujímavá a odlišná a ponorenie sa do ich príbehov je pútavé. Aj herecké výkony sú výborné.  Neprekvapilo by ma keby film podnietil mladých ľudí k akcii. Fuck on na všetkých čo dali odpad. 😜🤮