Capri2016

Dokumentárny film Meky bol napísaný a natočený Šimonom Šafránkom štýlom typického životopisného dokumentu. Dozvedeli sme sa veľa o živote, kariére a kolegoch Mira Žbirku - "Mekyho", ale hudobný film to rozhodne nie je, lebo hudba v tomto filme je len ako podmaz, čo je veľmi málo u takého umelca, ktorý sa zásadne zapísal do hudobnej scény Československa. Proste jeho hity sú jedinečné a každý ich pozná a ten wow efekt mi z tohto filmu vôbec nezaznel. Škoda!

Zaujímavý, aj keď temný životopisný film o českom liečiteľovi, o ktorom ja som predtým nevedela. Ivan Trojan aj Juraj Loj boli v hlavných úlohách výborní. Výprava a kostýmy boli na jednotku. Proste keď sa spojí režisérka Agnieszka Holland a scenárista Marek Epstein, tak z toho musí vzniknúť výnimočný film.

Film s predvídateľnou zápletkou. Ale miestami vtipné. Skvelé obsadenie, ktoré by excellovalo, keby malo lepší scenár. Rada som videla znovu na plátne Evu Vejmelkovu. Všetky 3 hlavné dámy vyzerali skvelo!

Za mňa príliš dlhý film, v ktorom sa zápletka odhalila v prvej polovici filmu a druhá polka filmu už bola len predvídateľná akcia. Najzaujímavejšie stvárnil svoju postavu Kenneth Branagh, aj keď sa mi do úlohy ruského mafiána proste nehodil. Ostatní herci mu len asistovali a pre mňa boli úplne zabudnuteľní. Christophera Nolana mám rada, ale viac v klasických akčných filmoch ako Batman, ale proste Tenet alebo Počiatok sú pre mňa až príliš prešpekulované filmy, kde forma bola povýšená nad príbeh.

Tak trochu netypický dokument, ktorý sledoval kauzu únosu Kováčovho syna, vraždu Róberta Remiáša a kauzu Technopol. Všetky časti, v ktorých vystupovali očití svedkovia udalostí - Oskar F, Peter T, prokurátor, alebo príbuzní Róberta majú výpovednú hodnotu a pre mňa odokryli niektoré nové informácie v týchto kauzách. Ale časti, kde sa režisérka Berezňáková snažila ako robiť umelecký dokument o púpave, časti v ktorých vystupoval herec (úplne mimo výpovedí svedkov udalostí) a tiež časti, ktoré boli nasnímané čierno-bielou ako keby halucinogénnou kamerou - tak tieto časti dokumentu boli podľa mňa mimo. Proste jedno dielo, ktoré bolo nevyvážené ako celok. Hoci výpovednú hodnotu o tom, že "Skutok sa stal" tento dokument mal, ale forma akou to predostrel bola ako zo škôlky a nie ako od skúsenej režisérky - dokumentaristky. Škoda.

Skvelá fraška režiséra a scenáristu Taika Waititiho na tému nacizmus. V tomto filme môžeme pozorovať absurditu II. svetovej vojny, keď Hitler zapojil do vojny aj malé deti. Táto skutočnosť je tak zvrátená, že z toho bolo nutné vysúkať túto miestami vtipnú a miestami zvrátenú absurdnú čiernu komédiu. Vedela som, že tento film je ako neopracovaný diamant. Veľmi hrubý na povrchu, ale zároveň vzácne pravdivý vo vnútri. Roman Griffin Davis je v úlohe 10 ročného presvedčeného nacistu okúzľujúci. Tento citlivý chlapec, ktorý nie je schopný násilia je zároveň nacista každým "coulem" a v tejto viere verne slúži nenásilnou formou Hilterovi. Vo filme ma bavila aj Scarlett Johanson, ktorá si tu strihla úlohy nemeckej matky, ktorá miluje svojho syna nacistu, ale zároveň bojuje proti nacizmu ako členka odboja a skrýva židovské dievča. Tiež Sam Rockwell zaujal v paródii na nemeckého dôstojníka, ktorého odstavili na druhú koľaj, v ktorom ale zároveň zostala štipka človečenstva. A Taika Waititi v paródii na Hitlera bol veľmi vtipný, lebo dokázal vystupňovať všetky Hitlerove neduhy do absurdnej frašky. Pre mňa bol tento film pozitívnym prekvapením. Do kina som prišla s nulovým očakávaním a odchádzala som s potvrdeným presvedčením, že každá vojna je zbytočná fraška, ktorej by sme sa už mali v budúcnosti vyhnúť.

Režisér Sam Mendes pre nás vytvoril ďalšiu filmovú lahôdku. Tentokrát je to vojnový príbeh z I. svetovej vojny, kde sa pred nami odvíja jeden deň a noc z pohľadu 2 vojakov. A to doslovne. Divák môže vidieť to čo vidia dvaja hlavní hrdinovia a hoci je 24 hodín života vojakov vtesnaných do 2 hodín filmu, ako keby sa pred nami odvíjal jednoliaty príbeh bez jediného strihu. A práve to akým spôsobom bol film nasnímaný, na ako keby na jeden záber je obdivuhodné a kameraman Roger Deakins zaslúžene získal Oskara za kameru. A príbeh samotný? Bolo obdivuhodné pozorovať ako bojovali vojaci v I. svetovej vojne, vidieť ich uniformy, zbrane, zákopy, mŕtvoly a opustené vojenské základne. Ale hlavne tento film je o priateľstve 2 vojakov, ktorým pri ich poslaní držíme palce už od začiatku a tento správňacký film bolo proste zážitok sledovať. Niektoré scény boli tak realistické, že som nahlas v kine niekoľko krát vykríkla. A o tom film má byť - má vtiahnuť diváka do príbehu, a ja som počas 2 hodín nebola vlastne v kine, ale bežala som s depešou po zákopoch spolu s hlavnými hrdinami.

Film Judy nie je inšpirovaný celým životom hviezdy Judy Garland ale bohužiaľ len jej posledným rokom a v rámci toho iba jej koncertným turné v Londýne. A tu na sklonku života Judy Garland nenachádzame úspešnú speváčku a herečku, ale skôr ženu zničenú filmovým priemyslom, alkoholičku s poruchami stravovania odkázanú na lieky. A preto sa pred nami odvíja príbeh, kde vidíme ešte posledné záchvevy žiarivej speváckej hviezdy a jej neuveriteľného talentu v šťastných chvíľkach. Ale vo chvíľach, keď môžeme sledovať odvrátenú stranu života Judy Garland, táto strana vôbec nie je optimistická a bohužiaľ Judy skôr ľutujeme ako obdivujeme. Renee Zellweger má talent sa prevteliť do svojich úloh a preto aj v tomto filmu nevidíme Renee, ale vidíme Judy a to ako sa či už fyzicky, prejavom, alebo spevom Renee podobá Judy je obdivuhodné. To je definitívne zaslúžený Oskar pre Renee za hlavnú ženskú úlohu. Len škoda, že film Judy neobsiahol celý neskutočný životný príbeh Judy Garland, ale len jej smutný koniec.

Ja nie som typický divák gangsteriek, ale nový film režiséra Guya Ritchieho - majstra gangster filmov som si proste nemohla nechať ujsť. Pre mňa bolo tempo filmu veľmi zdĺhavé. Užila som hlavne vtipnú úlohu, ktorú stvárnil Colin Farell - cvičiteľ vo fitku a jeho tím, aj keď to boli vlastne vrahovia a zlodeji s vtipom. A samozrejme sa mi páčilo stvárnenie gangstra - džentlmena, kde v hlavnej úlohe exceloval Matthew McConaughey. Jeho drogový dealer, vrah a vlastne mafián, bol zahratý s takou gráciou, že aj keď zločincov odsudzujem, jemu som vlastne držala palce. Táto komédia je celá preliata anglickým čiernym suchým humorom, ktorý nie je úplne mojou šálkou kávy. Verím, že pre milovníkov gangster komédií je tento film to pravé orechové a preto sa nečudujem toľkým hodnoteniam 5 hviezdami. Ale pre mňa tento film nebol proste tak zábavný a prekvapivý ako predchádzajúce veľdielo Guya Ritchieho - film Podfu(c)k. Ten proste sršal vtipom a nepredvídateľnou zápletkou. Film Gentlemani (na Slovensku uvádzaný pod názvom Slušní chlapci) vznikol 19 rokov po filme Podfu(c)k a ako keby vtip a predvídateľnosť jednotlivých situácií tiež zostarli o 19 rokov.

Toto je už druhé filmové spracovanie režisérky Mariany Čengel Solčanskej, ktoré bolo inšpirované skutočnými udalosťami. Film Sviňa je trochu prvoplánový, lebo aj keď na začiatku si môžeme prečítať, že podobnosť so žijúcimi, alebo mŕtvymi osobami a so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, v tomto filme nič náhodné nie je. Postavy v tomto filme ako premiér, minister vnútra a podnikateľ nám veľmi pripomínajú politické a podnikateľské figúrky minulých rokov a súčasnosti a mŕtvy novinár nám pripomína skutočnú tragédiu, ktorá sa na Slovensku stala. To čím tento film ale vyhráva je výber hercov do hlavných rolí, kde excelujú hlavne Jozef Vajda, Marko Igonda, Gabriela Marcinková, Diana Mórová ale aj mladá vychádzajúca hviezda Petra Dubayová, ktorá zaujme v úlohe dievčaťa uväzneného v resocializačnom centre. Okrem výborného výberu hercov tento film drží nad vodou aj rezké tempo, v ktorom sa jednotlivé zápletky odvíjajú jedna za druhou. Je Sviňa to najlepšie zo slovenského filmu, čo som videla? Nie je. Je potrebné takéto filmy točiť a premietať? Je. A to už len preto, aby to mrazenie z filmu, ktoré vlastne predstavuje / predstavovalo realitu života na Slovensku v nás ešte dlho rezonovalo. A aby sa aj na plátno kín dostalo, že nikto nie je nad zákon, aj keď sa tak správa.