Equilita

Po 4 rokoch od ukončenia poslednej série, som si dala replay môjho historicky najobľúbenejšieho seriálu a fantasy sveta. Opäť som zažila nádherných pár mesiacov s mojimi obľúbenými hrdinami aj nepriateľmi a pozerať to takto všetko pekne plynulo po sebe bol úplne iný zážitok, ako sledovať po sériách a medzi nimi rok vyčkávať na ďalšiu. Spolu s prečítanými knihami som mala zase čo nové porovnávať, všímať si veci, ktoré som si predtým nevšimla a vnímať to všetko viac intenzívne. Dokonalosť, čo iné sa dá povedať. Emocionálna horská dráha. Dokonalá hudba. Komentovať kvality poslednej ôsmej série už teraz nemá žiadny význam, dostali sme, čo sme dostali a ja som spokojná s celou sériou okrem poslednej epizódy. Uvidíme, či sa niekedy dočkáme knižného záveru a aký bude. Nechajme sa prekvapiť.

Po zhliadnutých 10 sériách je načase napísať aspoň stručné zhrnutie tohto pre mňa už kultového seriálu. Od začiatku si myslím, že človek musí byť tak trochu freak, aby dokázal patrične oceniť príbehy, ktoré nám každá séria priniesla. Zároveň sa mi hneď od prvých 2-3 sérii riadne páčil formát, že každá séria je o niečom úplne inom s použitím rovnakých hercov. Svojho času som žiadny podobný seriál nevidela a prišlo mi to ako veľmi zaujímavé riešenie. Bežné seriály, ktoré sú natiahnuté na mnoho sérií majú takmer vždy kvalitovo klesajúcu tendenciu. Tu má každá séria šancu zažiariť bez toho, aby ju akokoľvek ovplyvnila predošlá. Najviac zo všetkých sérií ma bavili Asylum, Freak Show a Hotel, v ktorom si Lady Gaga získala môj rešpekt aj v hereckom svete. Od Roanoke po 1984 to už akosi nebolo ono, i keď stále sa na to dalo pozerať a sklamaná som určite nebola. Výhrady mám ale k aktuálne poslednej 10. sérii Double Feature, ktorá nám naservírovala rovno 2 samostatné príbehy. Pri prvom sa mi páčila len prvá polovica a potom som sa už nestíhala čudovať čo sa to vlastne deje a hlavne prečo sa to deje. Záver prvého príbehu bol absolútne mimo. Pri druhom taktiež prvé 3 epizódy fajn, aj keď pri tomto ponímaní alternatívnej histórie to chcelo extra veľa tolerancie. Záver opäť odfláknutý. Celkovo mi to pripadalo, ako keby čítam knihu poviedok a práve tieto 2 príbehy boli tými krátkymi poviedkami, ktoré si prečítam, pousmejem sa a v momente na ne zabudnem a už sa k nim nikdy nevrátim.

Toto bol neskutočný audiovizuálny a zároveň aj emočný zážitok. Absolútne pohltenie do deja a putovania po nehostinnej drsnej krajine, ktorá bola zároveň poetická a nádherná. Veľkou zbraňou tohto seriálu sú silné charaktery postáv, ktoré sú naozaj skvele vykreslené a z veľkej časti sympatické a neskutočne charizmatické, vďaka čomu som si túto výpravu za novým lepším životom európskych osadníkov na čele s rodinou Duttonovcov a miestnych kovbojov, užívala ešte viac. A veruže to nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Na každom kroku číhajúce nebezpečenstvo a krajina, ktorá slabým neodpustí absolútne nič. Toto všetko z pohľadu Elsy, ktorá celému príbehu dodala romantiku a zmyselnosť. Posledná epizóda bola poriadnym atakom na moje slzné kanáliky a už teraz sa neviem dočkať druhej série.

Chernobyl je jedna z najlepších minisérií všetkých čias. Cením, že sa tvorcovia pustili do tohto projektu a zvládli to bravúrne. Černobylská katastrofa dostala dôjstojnú a po väčšinu času o fakty opierajúcu sa seriálovú podobu, ktorá ma ako človeka zaujímajúceho sa o Černobyl úplne pohltila. Už dávno som nevidela niečo tak autentické. Herecké výkony boli dokonalé a tá ťažká, desivá, pochmúrna atmosféra neskutočná.

Tých necelých 6 hodín stopáže stačilo, aby sa Hollywood stal mojou srdcovou záležitosťou. Už dávno som nevidela žiadny seriál ani film, pri ktorom by mnou lomcovali všetky možné emócie ako na horskej dráhe. Toľko rozmanitých postáv v prostredí dobového Hollywoodu, krásny príbeh, skvelé zvraty, nádherná myšlienka, ktorá je aj po toľkých rokoch stále aktuálna.