matolas

Po veľmi dlhej dobe dobrý seriál s upírom, ktorý sa nebojí riskovať, ale ctí ducha originálu. Ak má dnes ešte vzniknúť adaptácia Stokera, má vyzerať takto. Miestne hodnotenie je absurdné. Keď pristúpite na hru scenáristov, nedá sa nebaviť. Tunajšia predstava, že silená multikultúrna propaganda je obsadzovanie hercov (ešte k tomu vedľajších) rôznymi rasami je k popukaniu. Z Moffatovej tvorby sa to najviac podobá na Jekylla. Bang a Wellsová skvelí. Takto nejako si predstavujem kvalitné televízne spracovanie. "Please avert your eyes - I have to murder a child."

Dráma ma niekoľko logických lapsusov a záverečný zvrat sa dá cítiť už od polovice seriálu, ale aj napriek tomu ide o nesmierne zábavné divadlo s perfektným Masaki Sudom v roli učiteľa Hiiragiho, ktorý sa jedného dňa rozhodne, že sa jeho študenti stanú rukojemníkmi v príbehu s morálnym posolstvom za použitia jemne amorálnych prostriedkov. Zrejme aj takáto bude doba deep fake news. Preto "Let's think!"

Človek si myslí, že žáner mockumentary už robí dobre len Cunková, príde táto pecka z Cotswoldov s perfektnou ústrednou dvojicou. Kurtan aj Kelly a aj vedľajšie postavičky ako vikár, Mandy, Kelliny rodičia či Slugs sú natoľko bizarné, až je jasné, že sú založené na skutočnosti. Najlepšia epizóda: hľadanie Roba Robinsona, kultového upratovača na benzínke.

Trinásta séria paradoxne opäť začína malým návratom do Pertweeho éry akurát s typicky Bakerovskými príšerami. Na Zemi sa totiž prvý a na dlhú dobu aj posledný raz objavia Zygoni. UNIT sa musí spojiť s Doktorom, pričom som mal pocit, že Bakerov Doktor by sa rozhodne k UNIT nepridal. Aj napriek tomu je však Terror of the Zygons zábavnou epizódou s výbornými príšerami. Planet of Evil ma najprv vtiahlo až hartnellovsky komornou štúdiovkou exteriérou, potom však veľmi rýchlo uzemnilo nudnými postavičkami okolo. Samotná planéta vyzerá skvelo, dej sa dosť vlečie. Pyramids of Mars sú úplná klasika. Epizód, kde musí Doktor čeliť "bohom" je pomerne dosť, ale príde mi, že práve táto je z nich jednoznačne najvydarenejšia. Opäť ide o atmosférickú pecku, ktorá je navyše aj scenáristicky vypiplaná. The Android Invasion je oddychovka s celkom peknými maskami, veľmi ma však za srdce nechytila. To sa nedá povedať o The Brain of Morbius, čo je ďalší skvost tejto série a perfektná adaptácia rôznych hammerovských hororov. Jednoznačne jeden z najlepších Bakerových príbehov. Škoda slabšieho finále, ktoré ja pomerne nudným priemerným príbehom o nebezpečných rastlinách. Celkovo však ide o najsilnejšie roky klasického Doktora.

Príchod najkultovejšieho Doktora si vyslúžil nesmierne silnú sériu, ktorej najslabšie články sú paradoxne úvod a finále. Robot je priemernou epizódou akoby ešte z Pertweeho éry a zaujme len spoznávaním Bakerovho Doktora. The Ark in Space už naplno nahadzuje do gulášu všetky typické ingrediencie Bakerovej éry: opustená vesmírna stanica, temná atmosféra, perfektná kombinácia humoru a monštrá z pomaľovanej bublinkovej fólie. Už druhá epizóda naznačila, že sa diváci majú na čo tešiť a dodnes patrí k výkladnej skrini Bakerovej série. Výrazne tomu dopomáha aj kombinácia Doktor, Sarah Jane a Harry. The Sontaran Experiment je oddychovým návratom Sontaranov (s fúzikmi!), ktorý poteší a aj zabaví. Čo napísať o Genesis of the Daleks okrem toho, že ide o najúspešnejšiu a pre mnohých fanúšikov najlepšiu epizódu nielen s Dalekmi, ale aj seriálu vôbec. Snáď len toľko, že sa nečudujem, i keď na môj vkus by neuškodilo príbeh skrátiť o dve časti. Davros je však perfektné stvorenie a téma epizódy je opäť raz nečakane vážna a temná. Škoda, že ani RTD a ani Moffat nedokázali nadviazať na vynikajúce epizódy s Dalekmi, keďže tie najlepšie sú stále práve v klasickej éry. Za mňa je toto druhá tesne za Hartnellovou Dalek's Master Plan. Cybermeni po Tomb of the Cybermen boli pre mňa v seriáli trošku navyše a žiadnu z ich epizód (okrem Earthshock) si poriadne nepamätám a ani Revenge of the Cybermen nie je výnimkou. Aj napriek slabšiemu finále však ide o vynikajúcu sériu, ktorá sa až na úvod odohráva celá mimo Zeme, čo po dlhej Pertweeho ére nesmierne poteší.

Za mňa najvydarenejšia McCoyova séria. Tvorcovia a samotný McCoy uberajú z prehnanej komickosti a do seriálu sa opäť dostáva trochu temna. Navyše mi príde, že práve tu sa tvorcom podarilo celkom dobre parodovať politickú situáciu a konkrétne thatcherizmus a to predovšetkým v druhej epizóde. Hneď úvod s Dalekmi je ďalší malý zázrak medzi epizódami. Remembrance of the Daleks je od Genesis of the Daleks ide jednoznačne o najlepší príbeh s Dalekmi a s Davrosom. Všetko tu klape ako hodinky a epizóda má navyše veľmi živelnú energiu a uteká ako voda. The Happiness Patrol je veľmi vtipná satira na už spomínaný thatcharizmus a aj keď viem, že Candyman nepatrí k obľúbeným stvoreniam, mne vôbec nevadil. Keď mi niekto povie McCoy, okamžite mi napadnú najmä snahy točiť dystopie, pričom táto mi príde najvydarenejšia. Návrat Cybermenov, Silver Nemesis, sa veľmi nepodaril a ani ich nový vizuál. Epizóda však takisto má dobré momenty. Finále, The Greatest Show in the Galaxy, je jedna z tých netypickejších epizód seriálu, ale so všetkým klasickým extravagantným a nevšedným korením, ktoré k nemu patrí. Celé vysvetlenie s nejakými bohmi je síce trošku lacné, ale epizóda ani chvíľu nenudí a ak máte strach z klaunov, máte sa na čo tešiť. Ako som napísal v úvode, ide jednoznačne o najlepšiu McCoyovu sériu a aj o najlepšiu sériu od Bakerových Holmesových sérií.

O rok neskôr seriál neprešiel výraznými zmenami, no vypilovala sa schéma a štruktúra scenárov. Planet of Giants je príjemným, hoci klasickým, námetom, ktorý mnohí spracovali lepšie, ale neurazí. Návrat Dalekov je silnejší ako ich prvá návšteva obrazoviek a záber na vyľudnený most v Londýne s Dalekom brázdiacim cestu je súčasťou kultového kánonu seriálu. Epizóda síce trpí prepálenou dĺžkou, ale pomerne svižne uteká a Barbarine prejdenie Daleka dodávkou či vynorenie Dalekov z vody je podarené. Takisto sa dočkáme odchodu Susan, vôbec prvého odchodu spoločníka. Hoci nemôžem povedať, že som si jej postavu obľúbil, koniec koncov jej význam bol kričať a nechať sa uniesť, Hartnellov prejav a jeho rozlúčka patrí k najlepším Hartnellovým chvíľkam v roli Doktora. The Rescue je prakticky len predstavenie novej spoločníčky so zvratom, ktorý sa dal očakávať od úvodných titulkov, rozhodne však neurazí. Na druhej strane The Romans považujem za jednu z najvydarenejších čisto historických epizód. Príde mi, že práve tu sa ešte väčšmi do seriálu votrel humor, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Celé stretnutie s Nerom navyše pôsobí ako príjemná dovolenka s pohodovou partičkou ľudí (to, že Ian sa stal otrokom zamlčíme). The Web Planet je fascinujúca epizóda. Natočená na kolene s takmer nulovým rozpočtom, s absurdnými príšerkami včiel a mravcov, s naťahovaným, ale relatívne zaujímavým príbehom. Musím však povedať, že táto prostota a absurdná jednoduchosť pôsobí nesmierne kúzelne a patrí k jedným z mojich najobľúbenejších epizód Hartnellovej éry a to aj napriek tomu, že si jasne uvedomujem všetky jej hojné nedostatky. Pri The Crusade som sa výrazne nudil a nemám o nej veľmi čo povedať. The Space Museum má výbornú prvú časť a predstaví niekoľko zaujímavých konceptov. Nakoniec sa však zmení do pomerne rutinnej záverečnej "revolúcie", ktorá nie je veľmi zaujímavá. Treba však dodať, že vidieť Hartnella sedieť v Dalekovi je nezabudnuteľný zážitok. The Chase je trošku scenáristická pohroma, v ktorej si však autori robia srandu sami zo seba (napr. časť v hororovom dome). Okrem príchodu Stevena obsahuje však jeden z najlepších odchodov jedných z najlepších spoločníkov klasického Doktora, Iana a Barbary. A aby toho nebolo málo, ešte nás čaká perfektné finále a postava Meddling Monka, prvého Pána času okrem Doktora v seriáli (áno, viem, že vtedy sa ešte tak nenazývali). Finále je vlastne komornou historickou epizódou v podobe boja dvoch myslí. Všetko tu klape ako hodinky a do seriálu sa ešte vráti otravná herečka z úplne prvej epizódy o praľuďoch. The Time Meddler považujem za najlepšiu Hartnellovu epizódu a to mal len v tejto sérii množstvo silných konkurentov. Vo všeobecnosti druhá séria ponúka omnoho viac ako prvá a je výrazným krokom vpred, osobne ju považujem za Hartnellovu najvydarenejšiu a jednoznačne najkonzistnejšiu.

Pochybujem, že tento rok vznikne lepší seriál. Všetky trópy, ktoré mi pri RTD scenároch liezli v DW na nervy sa tu hodia ako riť na šerbeľ. RTD dokázal zhmotniť súčasné obavy mnohých z nás a ešte stále sa na budúcnosť pozerať ako tak pozitívne. Takisto perfektná práca s charaktermi, s každým jedným. Radosť pozerať. Záver prvého, štvrtého a posledného dielu so mnou zostanú ešte dlho.

Ďalší prekrásny a nápaditý Mijazaki a opäť aj so štipkou ekologického posolstva. Takisto nesmierne akčné. Zaujímalo by ma, či sa tvorcovia Železného obra trochu neinšpirovali dizajnom robotov Laputy.

Čiernočierna komédia o jednej vražde a snahe vrátiť sa po desiatich rokoch do spoločnosti. Najmä scény medzi hlavnou hrdinkou a rodičmi tnú do živého, humor veľmi trefný. Takisto skvelé obsadenie.