Pokri

V podstate niečo ako Rozborilovo Modré z neba. Akurát že tu naša braková komerčná televízia vnucuje ľuďom, že na postihnutých a chudobných sa treba smiať, kým pri Rozborilových citových vydieračkách sa vraj máme rozplakať a súcitiť. Čo je väčší cynizmus? Ono to je asi jedno.

Dráma plná násilia, určite nie horor. Hororová je len sekvencia sledovania filmu Headless, ktorý vtedy neexistoval. Za 8-tisíc je to však natočené skvele, režisér má nesporný talent. Herecké výkony tiež nie sú žiadny prepadák. Pod štyri nejdem, aj keď by možno prospela trochu kratšia stopáž.

Čilské horory sú síce pomerne brutálne, ale zároveň ich spája aj to, že sú dosť nudné. Ak práve nestrieka krv alebo sa neznásilňuje, tak sa v podstate nič nedeje. Chýba poriadny príbeh, chýba napätie, no úplný prepadák to nie je.

Dosť klišovité a patetické. Nebyť nádhernej vizuálnej stránky, tento film by nemal veľmi čo ponúknuť. Hodnotím ako šedý priemer.

Atmosféra skvelá, ľakačky niekoľkokrát dali zabrať, ale príbeh ničím neprekvapil. Lepší scenár to mohol katapultovať do výšin.

Keď nemáte poriadny rozpočet ani skúsenosti s celovečerným filmom, natočte found footage horor a nepúšťajte sa do mysteriózneho s pseudokinovým lookom. Tak ako si s tým Bebjak parádne poradil v Zle po vzore Paranormal activity či Blair witchu, zlyhali Hoštaj s Lazarom. Chceli natočiť viac ako bolo v ich silách a zostalo pri smiešnom scenári, rozpačitej réžii a nemenej rozpačitých hereckých výkonoch. Akoby aj Cinkota s Kocúrikovou splynuli s ochotníckym ansámblom. A jedna pikoška, v slovenčine slovo spiknutie neexistuje. Máme len sprisahanie, ale táto drobnosť len dokresľuje celkový dojem z filmu.

Prečo tomu dávam 3 hviezdičky, to ani sám neviem. Asi preto, že je to pomerne originálne a za málo peňazí dosť znechucujúce, čo je tiež svojím spôsobom úspech tvorcov. Bohužiaľ, postavy mi boli nesympatické a predsa len sa mohlo trochu ísť aj do dejovosti. Tri v rámci špecifickej škatuľky filmov, do ktorej patria všetky undergroundové nízkorozpočťáky, na ktoré hľadím inak ako na bežnú filmovú tvorbu pre širšie publikum.

Boli tam skvelé kúsky. Dogfight síce nie úplne hororový, ale inak režisérsky i scenáristicky vybrúseny. Removed ide najmä po vizuálnej stránke, Spasojevič sa s príbehom mohol vyhrať viac. Youngbuck parádna zvrhlosť so skvelou hlavnou postavou a osobný favorit XXL, kde sa Gens predviedol v najlepšej forme. Za to West, Schnepp a Traucki snáď zašli do prvého baru a celý budget prepili, inak si ich fušerskú prácu neviem vysvetliť. Ostatné kúsky mi v pamäti neutkveli, neurazili, no nepotešili.

O tom, že Bebjak točiť vie, niet pochýb. Skôr než pustil do sveta preslávenú Čiaru, potešil aj nás milovníkov hororu. A dopadlo to výborne. Štandardný remeselne zvládnutý found footage, ktorý nie je môj najobľúbenejší hororový subžáner, ale toto sa môže v pohode porovnávať aj so zahraničnou produkciou. Bebjak má horory zvládnuté, snáď sa k tomu ešte vráti.

Chladné, mimoriadne neosobné, s pomalým tempom a divnými dialógmi zasahujúcimi až do roviny absurdného čierneho humoru. Typický Lanthimos. Napriek nesporným formálnym filmovým kvalitám je to však iba priemerné dielo. Nápad originálny, ale celé to plynie odnikiaľ nikam. Záver demonštrujúci stratu identity rezultujúcu z viacjedinnosti hlavnej postavy je fajn, ale to, čo tomu predchádza, jemne nudí.