Madison

Prekrásny dojemný príbeh, ktorý ponúka pohľad na druhú svetovú vojnu z úplne iného uhla než z bežných vojnových filmov najmä priamo z frontu plného krvavých bojov. Režisér diváka intímnym spôsobom zoznamuje s ústrednými postavami, najmä nás zasväcuje do naivných predstáv malého chlapca o vojnovom šialenstve. Pomo tvrdí, že v podaní Polanskeho by toto mohlo byť veľkým filmom, no dovolím si tvrdiť, že Polanski natáča skôr syrové filmy a nevedel by divákovi tak komorne priblížiť zblíženie dvoch malých - čo do rasy - rozdielnych chlapcov. Okrem toho, tento film nemá prevýšiť súčasné prvotriedne vojnové trháky a ani sa o to vôbec nesnaží. Ide o nevinne úchvatný kontrast stretu brutálneho zaobchádzania s ľudskými bytosťami s detsky bezútešnými a hlúpučkými predstavami. Hornerova sugestívna hudba podfarbovala celú tú snovú atmosféru, rozprávková kamera splnila svoj účel a záverečné, ba priam bizarne morbídne vyvrcholenie ma úplne položilo. Som emocionálny človek a narozdiel od iných, ktorí sentimentálne pasáže nezaslúžene kritizujú, je hrôza druhej svetovej vojny jednou z najlepších námetov na absolútne vyžmýkanie divákovho vnútra.

Pri sledovaní tejto snímky som premýšľala nad tým, kto by po stránke režisérskej či hereckej dokázal Shakespearovo dielo preniesť na plátno lepšie, než jeho verný milovník, Kenneth Branagh. Prekrásny shakespearovský skvost okrášlený staroanglickým poetizmom slovných štylizácií, večne ukrývajúcich nejaké to životné múdro, mierne patetické herecké výkony - Emmu Thompson som prvýkrát spoznala ako šibnutú profesorku veštenia na Potterovej škole, ale v úlohe slobodomyseľnej, iskrivým šibalstvom nasiaknutej Beatrice, ma vyslovene nadchla, nehovoriac o sentimentálnej shakespearovskej línii medzi Herou a Claudiom, ktorá svojím čistým ponímaním lásky jednoznačne zmetie zo scény dnešné povrchné romantickosti. Krásny film, ktorému nemám absolútne čo vytknúť. Shakespearovská dokonalosť v každom záblesku vznešene predostretých citov.

Tento rok akoby sa roztrhlo vrece s filmami hodných Oscara za najlepší film (The Black Swan, Inception, The King´s Speech... facebook doň na niektorých zdesenie nezaraďujem :) To, čo dokázal Danny Boyle s jedným hercom uväzneným obrovským balvanom v stiesňujúcich podmienkach, je priam neuveriteľné. Veľmi plytký námet je zachránený množstvom technických detailov - parádne strihy, krásna farebná kompozícia obrazu, jemná melodická hudba prelínaná potrebnou dynamikou, kamerové nálety na nekonečnosť dravej prírody a najmä retrospektívne vracanie diváka do minulosti, ktorý si pod rúškom blízkej smrti vytvára k Aronovi vzťah plný súcitu a túžby, aby našiel konečne to správne východisko. Divák nemá chvíľu na to, aby si oddýchol od adrenalínových sekvencií a film utečie ako voda. Chvíľami meditatívne prvky, chvíľami neznesiteľná agresivita, ktorá vyráža z nevyhnuteľnosti urobiť to najdrastickejšie rozhodnutie. Priznávam, tú mega brutálnu scénu som odmietla vidieť, pretože v tom prípade by hrozilo, že by som tomu filmu jednu hviezdu neprávom odobrala :-)

Colin Firth mi bezprostredne učaroval už vo valmontovskej úlohe ľahostajného cynika, pre ktorého ženské srdce predstavovalo len akúsi zábavku, a odvtedy mi jeho herecké schopnosti unikali. The King´s Speech je - natočený, vizuálne elegantný, hudobne podmanivý a obsahovo emocionálny tak, aby si zhrabol všetkých Oscarov pre seba - ale ja mu to vôbec nezazlievam. Neuveriteľne krásny, primerane citový, herecky unikátny film, ktorý zaujme všetkými filmovými zložkami, no okrem toho zanechá hlboký dojem vďaka skutočnosti, že kráľ je tu vykreslený ľudsky, chvíľami ako beznádejný bezmocný muž neschopný striasť sa vlastných tieňov. Pochybovala som o Firthovi, ale tu ma dostal. Niet krajšieho pocitu, ako nechať sa emocionálne vyžmýkať pohľadom na skutočné herecké nadanie... a Oscar za najlepšieho herca mu v mojich očiach určite prislúcha.

Malý nenápadný filmový šperk, ktorý je v rámci príbehu tak skromný, jednoduchý a mierne emocionálny, že si ma - krásnymi hereckými výkonmi a rôznorodými povahovými črtami dospievajúcich chalanov, ktoré sa postupne odkrývajú v lese, kde sú odkázaní sami na seba - úplne získal. Stand by me je nabitý hodnotnými myšlienkami, ktoré sa dotýkajú poškodenej rodinnej štruktúry s ďalekosiahlymi následkami na ďalší život. Veľmi pekný film + nádherná príroda a typické kingovské aj keď jemné mysteriózne prvky spojené s vraždou.

Napriek tomu, že vedľajšia romanticky-krutá línia medzi Malkovichom a Michelle Pfeiffer je v porovnaní s Formanovým Valmontom v rámci emócií podstatne lepšia, obidva spomínané filmy majú svoje slabé miesta a paradoxne sa dopĺňajú. Formanovho Valmonta som videla skôr, preto som ním, prirodzene, viac ukolísaná, mal väčší spoločenský rozhľad a nadchol ma o niečo viac. Téma lásky, zrady, pomsty a nenávisti, pre divákov nikdy neprestane byť atraktívna a mne ako milovníčke dobových snímok, ulahodí ešte viac. Krásne príbehovo prekombinovaný, emocionálny, smutný film, kde zákerná Glenn Close, rafinovaný Malkovich, poddajná Michelle Pfeiffer, naivný Reeves a mladučká Uma Thurman predvádzajú bezchybné herecké výkony. Predzáverečná scéna súboja prelínaná Valmontovými spomienkami na jedinú lásku, ktorú prežil a uvedomenia si svojho životného omylu, ma z celého filmu najviac odzbrojila - prekrásna.

Mrazivá sofistikovaná konverzačka s výrazným minimalistickým pojatím, ktorá začína ako nevinná slovná hra a skončí čoby nebezpečne vyhrotený a šialený thriler. Spočiatku som sa tejto snímky obávala a myslela som si, že nedokážem udržať vyše dvojhodinovú pozornosť pri intelektuálnych dialógoch, navyše má tento film jasný divadelný podtón, pretože sa v ňom objavujú len dvaja herci. Olivier a Caine vystriedajú toľko zaujímavých humorných i vážnych póz, že nedokážu ani sekundu nudiť a vynikajúco sa vzájomne dopĺňajú. Milujem filmy odohrávajúce sa na odľahlých zámkoch (Vražda na večeri), pretože pôsobia sugestívnym morbídnym dojmom, vytvárajú napätie len súhrou hereckého nadania, skvelého scenára a stiesňujúcej atmosféry. Po tejto snímke som bola úplne prikovaná do kresla a bola nadšená po obsahovej, formálnej a rovnako i hereckej stránke.

Aronofsky je jeden z tých režisérov, ktorý sa vo vymýšľaní mnohoznačných scenárov cíti ako ryba vo vode - je to cítiť v každom zábere, kedy sa nevinná kráska stáva obeťou svojich snov a neváha obetovať posledné zbytky svojej roztrieštenej osobnosti na dosiahnutie vnútorného uspokojenia, ktoré jej balet prináša. Nachádzala som toľko psychologických súvislostí v postave úbohej Niny, ktorá bez prestania dojíma diváka skrz krehký výraz vlastnej ubitej existencie a divák je do jej príbehu úplne vtiahnutý. Scenáristicky je Nina dokonale vypiplanou postavou, v ktorej sú obsiahnuté všetky rysy pozitívneho (jemnosť, bojazlivosť, krása) a aj negatívneho (zmyselnosť, krutosť, zlosť) charakteru, pričom tento ostrý protipól Aronofsky postupne skĺbi do harmonického tvaru. Milujem Aronofskeho schopnosť preniknúť do najtajnejších zákutí nepoškvrneného vnútra a nekompromisným tlakom vonkajších udalostí ho premeniť na nesúrodú zmes ľahostajnosti, túžby, sexuálnej dráždivosti, pokrytectva, lásky či sebectva, pričom to celé korunuje prekrásne Tchaikovskeho dielo Swan Lake. Pri pohľade na Ninu som bola zmätená, chvíľami som jej priala všetky úspechy sveta, chvíľami ma zmrazovala negatívnym ,,ja" svojej trpiacej bytosti. Toto sa nedá opísať slovami, to treba vidieť. Môj osobný Oscar pre Natalie Portman - Labutiu kráľovnú považujem za najlepšiu postavu v jej doterajšej kariére, ktorú dokázala svojou hereckou vyspelosťou maximálne vyhrotiť. Nádherný filmový zážitok a samotné predstavenie v závere mi vyrazilo dych.

Face Off - Skala - Con Air - vôbec najlepšie filmy Nicholasa Cagea a najlepšie akčné filmy druhej 1/2 90tych rokov. Čo viac si fanúšik akčne-príbehového filmu môže priať? Od začiatku sa film sekvenciami "západu slnka či dynamickej hudby" prikláňa k bayovskej štylizácii, má parádnych záporákov - keď sa na plátne objaví Malkovich a Buscemi, hneď s napätím očakávate, čo sa bude diať, perfektné akčné intervaly a zároveň dobre položenú emotívnu látku, všetko je to zasadené do prostredia, kde jedna napínavá scéna strieda druhú. Milujem tieto presne načasované akčné filmy, v ktorých - ako práve mnohí kritizujú - ide všetko krásne a do bodky spĺňajú hollywoodsky potenciál.... PS: Niektorým vadí.., čítam dobre... klišé?! Ale, prosím vás, zakážme Hollywoodu produkovať 99,9% filmov, pretože diváci jednoducho neznesú "klišé". Toto je premakaný akčný film s čistokrvnou bayovsky zábavnou odozvou na diváka a nie sofistikovaná nolanovka!

Napínavá monštrózna delikatesa, ktorá neustálym chaotickým dejom vydrása nervy tak, že ešte dva dni po tom budete rozmýšľať nad tým, čo ste to vlastne videli. Príšera úchvatná, vizuálna stránka takisto a ručná kamera dodáva prostrediu neuveriteľne autentický charakter, kde je súcit s postavami omnoho intenzívnejší než v iných hollywoodskych filmoch. Čakala som niečo priemerné, a to sa mi vyplatilo. Nemať zbytočné očakávania je najlepším vodítkom k tomu, ako si vychutnať nasledujúce triky bez protestov. K tomu si prirátajte hlasné ozvučenie, veľké plátno a potešenie zo sledovania gigantického sci-fíčka na seba nenechá dlho čakať.