Madison

Hoci druhý Avatar neprináša po obsahovej stránke nič nové, spôsob, akým Cameron prepája nadčasové myšlienkové posolstvá s dokonalou audiovizuálnou stránkou, ma vždy ohromí. Cameron opäť rozpitváva jemu blízke témy. Narastajúci tlak priemyselno-zbrojárskeho komplexu na úkor ničenia ekosystémov, arogantnosť ľudského druhu, ktorý si expanzívne podriaďuje prírodné bohatstvo a cudzie územia či apel na silné rodinné väzby. Navyše ako vždy rešpektuje zákonitosti mainstreamového veľkofilmu - od vizuálne úchvatného akčného začiatku nostalgicky previazaného s jednotkou sa presunieme do nových lokácií, kde tempo spomalí, nechá vyniknúť vzťahy medzi postavami a zároveň očarúva dych berúcimi morskými zábermi (scény s "veľrybami" sú pre mňa najväčším highlightom filmu), aby nás vzápätí odrovnal epickým finále plným zbesilých bojových sekvencií. Hollywoodu, bohužiaľ, vládne iba vyprázdnený Marvel, preto druhého Avatara považujem po každej stránke za najveľkolepejší blockbuster za veľmi dlhú dobu a rada by som videla jeho nomináciu na Oscaroch. Za tie silné eko posolstvá, ktorými Cameron pranieruje dnešný svet, by si to zaslúžil.

Pán prsteňov aj Hobit patria k mojim najväčším citovým záležitostiam, preto sa nedokážem vyhnúť porovnaniu s týmto kolosálnym paškvilom. Očakávam totiž, že každý, kto si trúfne na toto literárne veľdielo, sa s ním vypiple do najmenšieho detailu, tak ako Peter Jackson. Jeden z najbohatších ľudí sveta si však zrejme myslí, že stačia miliardy a v titulkoch Tolkienovo meno. Značka Pána prsteňov poslúžila Amazonu pre marketingové účely, aby sa následne od predlohy výrazne odklonili a vytvorili Stredozem podľa vlastných predstáv, ktoré zodpovedajú politickým potrebám súčasnej doby. Rozumiem tomu, že vo svete panuje veľký rasizmus, preto sa s čiernym elfom dokážem zmieriť (Arondir je dokonca jedna z mála charizmatických postáv, ktoré ma zaujímali). Inklinujem však k tradičnému mytologickému zobrazeniu elfov ako žiarivých, éterických postáv a tieto typické charakteristiky tu zanikajú. Z elfov sa pod taktovkou Amazonu vytratilo kúzlo. Kým v pôvodnej trilógii je Galadriel úžasne pôvabná a magická bytosť, tu sa tvári ako obyčajná smrteľná bojovníčka, navyše s nepríjemne arogantným výrazom. Iní elfovia, najmä tí v zajatí, vyzerajú staro a strhane, nie mlado a nesmrteľne. Skrátka, Amazon ich pojal po svojom a urobil chybu. Aj prehnané politizovanie a deformovanie literárnej predlohy by sa však dali odpustiť, keby zo seriálu vyžarovalo čaro rozprávania, ktoré tak milujeme v LOTR. No dejové línie sú zúfalo natiahnuté a nudné, väčšina postáv nevýrazná a scenáristicky plytká, hudba Beara McCrearyho nijako neoslnila a na monumentálny soundtrack Howarda Shorea sa nechytá ani náznakom. Jednotlivé scény nemajú gradáciu, dynamiku ani napätie, o nejakých epických bitkách nemôže byť reč. Úplne tomu chýba osudovosť, mágia a konzistentnosť príbehu. Kým v LOTR bol doslova každý obraz pohladením a nedokázali ste sa odtrhnúť od plátna, v seriáli môžete pokojne 3 epizódy vynechať a nič sa nestane. A navyše, kde sa stratila pol miliarda, ktorou sa Amazon tak chválil?! Za 280 miliónov Jackson nakrútil tri epické veľkofilmy a tu za pol miliardy dostaneme len nekonečný dialógový balast. Utieram slzu zo sklamania nad seriálom, na ktorý som sa tak tešila a idem si pustiť Návrat kráľa, aby som sa vrátila do čias, keď z filmov ešte sršalo nadšenie a režiséri robili poctivú filmárčinu…

Pútavý dokument zobrazujúci dôsledky pandémie na náš každodenný život počas jedného roku. Perfektne vyvažuje komediálne a vážne pasáže doplnené znepokojujúcou hudbou a zároveň je dynamický a svižne zostrihaný, takže ani chvíľu nenudí. Po obsahovej stránke, vychádzajúc z príbehov desiatok jednotlivcov, vyjadrujúcich svoje osobné postoje a skúsenosti, skúma viaceré roviny od schopnosti ľudí psychicky sa vyrovnať s novou a neznámou situáciou, cez šírenie dezinformácií a priživovanie sa politických strán na ľudských tragédiách až po očkovanie a nádej, že sa situácia konečne zlepší. Určite stojí za pozornosť.