Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi

Recenze (704)

plakát

Jak je důležité míti Filipa (2002) 

Rýdzo britská, sarkasticky brilantná, obsahovo vtipná dobová uletenosť, ktorá doslova pohladí priaznivcov vzťahových prepletencov allenovského štýlu, ale v doprovode čisto anglického panovačného humoru. Prenádherná filmová záležitosť divadelného charakteru, ktorá sa otvorene vysmieva konvenciám, podobám lásky či hlúpym charakterom postáv. A ten herecký kasting! Colin Firth čoby po uši zamilovaný džentlmen, Rupert Everett ako ľahostajný mestský aristokrat, Frances O´Connor ako kultivovaná dáma a voľnomyšlienkárka Reese s pohŕdavou náturou bola krásnym Wildeovým bonbónikom. O bezcitnej Judi Dench ani nehovoriac. Jeden z filmov, ktorý ma pohltí za každých okolností.

plakát

TRON: Legacy 3D (2010) 

Patrím k verným stúpencom vizuálnej dokonalosti, ale TRON LEGACY nie je len vizuálnou dokonalosťou, ten film je priam fantasmagorická šialenosť. Výtvarne krásne pojatý skvost dotvorený nápaditými technickými vychytávkami (ponuré tmavé prostredie, svetelné efekty...) a zaujímavým príbehom, ktorý rozhodne popri podmanivom vizuáli neplní úlohu len vedľajšieho doplnku. Tron Legacy je monumentálnou oslavou vizuálnych efektov, ktoré sú v tejto snímke vkusne a precízne aranžované. Jednotlivci, čo to pozerajú na počítači, si ten kokteil krásnych trikov a perfektnej hudby rozhodne neužijú a hviezdu môžu rovno strhnúť. Milujem ten pocit, keď ma tvorcovia prenesú do úplne iného sveta, vzdialeného od toho nášho na milión kilometrov, Jeff Bridges je skvelý a Akadémia urobila ďalší obrovský prešľap, keď bola táto snímka v rámci vizuálnych efektov úplne odignorovaná.

plakát

Mildred Pierceová (2011) (seriál) 

Strhujúca dráma určená v prvom rade nežnejšiemu pohlaviu, pretože ženy čoby citlivé bytosti, si trpké osudy Kate Winslet môžu celkom ľahko preniesť do vlastného života. Spočiatku sa mi zdalo, že Mildred Pierce ako seriál, je príliš priamy a nevsádza na žiadne prekvapivé zvraty, no po skončení poslednej časti sa vo mne usadilo množstvo dojmov, pocitov a myšlienok, kam až môže človeka doviesť pýcha, žiadostivosť, nenávisť a túžba po sebarealizácii - pokiaľ teda neodhadneme jej správnu mieru. Perfektné vyobrazenie obdobia prohibície a hospodárskej krízy - čo ma vždy fascinuje, perfektne vybalancované charaktery postáv a najmä perfektná Kate Winslet, ktorá ma maximálne odrovnala v srdcervúcom závere, v akom by sa žiadna žena nikdy nechcela ocitnúť.

plakát

Tři dny ke svobodě (2010) 

Najoriginálnejší thriler, aký som v poslednom období videla. Niektorí by mohli oponovať, že zápletka oplýva klišé, že milujúci manželíček Russell Crowe má viac životov ako mačka, že scenár je nereálny, vytvorený pre potreby radového diváka...... Ale to spracovanie! Spočiatku vám režisér naservíruje ,,pravdu" takým spôsobom, že považujete Crowea za absolútneho magora, neschopného vstrebať životnú chybu jeho manželky. Veď si musíme priznať, kde inde, ak nie vo filme, robia hlavní hrdinovia šialené veci? Zatiaľ čo prvá hodina plynie v pomalom, smutnom, dojímavom tempe, druhú hodinu som už ani nedýchala, na čom majú zásluhu najmä svižné, perfektne napínavé sekvencie (scéna na diaľnici!), kde sa situácia hlavných postáv každú minútu mení a divák netuší, na aký koniec má byť pripravený - takže naozaj nečakajte žiadne klišé. Vynikajúca réžia a Croweovi som všetko verila už od začiatku.

plakát

Pomáda (1978) 

Tak tohle byl nářez! :)) Neviem, ako je možné, že mi Pomáda tak dlho unikala. Dej zakomponovaný do amerického prostredia puberťáckych výrastkov, ktorí tradične protestujú proti všetkým a všetkému, čo nesúvisí s ich liberálnou kultúrou, ktorí sa snažia vyžmýkať zo svojej pochabej, krásnej mladosti čo najviac, ktorí dokážu živelným entuziazmom roztancovať davy či vyjasniť pochmúrny deň. Tancujúci John Travolta mi vyčaril úsmev na perách, Olivia ma nadchla svojím nežným hlasom, piesne a choreografie sú úchvatné a celkovo z Pomády vyžaruje sila, energia, vášeň a snaha vzoprieť sa zaužívaným pravidlám, samozrejme, v humornom podaní. ,,You are the one that I want" je doteraz mojou najobľúbenejšou a podľa môjho názoru aj neprekonateľnou pesničkou 70. rokov.

plakát

Na vlásku (2010) 

Keď Pomo uvidel akčák Face Off, uvedomil si, že je kompetentný hodnotiť akčné filmy. Tak nejak som sa cítila ja pri sledovaní Tangled. Všetky novodobé animáky sa hrnú do kín jedna radosť, no veľa z nich sú len prešumiteľné jednohubky vyvolávajúce emócie z umelého príbehu, stále mi tam chýba romantická iskra, ktorá by ma vrátila do atmosféry sentimentálnych Disney príbehov. Tangled mi obnovil spomienky na hrady, zámky, princezné, klasický súboj medzi dobrom a zlom, ktorý ničím neprekvapí, no predsa patrí k tomu. A hoci v klasickom Disney sa do seba postavy zamilujú pri jednom letmom pohľade a vyspevujú ódy na lásku, v Tangled si k hlavným postavičkám a k ich rozpačitému a vtipnému zoznámeniu, ktoré prechádza do vzájomnej náklonnosti, budujete vzťah postupne a isto. Zároveň musím pochváliť animátorov, ústredný pár je nádherný rovnako ako celé prostredie, ktoré ich lemuje + krásne piesne a výborné hlášky. Nezvádzajú tu boj zvieratá za plotom, nezachraňuje tu Marlin svojho malého Nema ani nás nečakajú super schopnosti obľúbených superhrdinov, toto je romanticko-komediálny príbeh zo zámku o jednej malej princeznej. Od dôb Úžasných, Nema a Mŕtvej nevesty najkrajší animák, aký som mala tú česť zhliadnuť.

plakát

Tudorovci (2007) (seriál) 

Niektorí sú ,,namäkko" zo súčasných seriálov ironizujúcich svet aj ľudí v ňom, Tudorovcov hodnotím čoby milovníčka historických kostýmoviek, pre ktorú bol tento podrobný seriál o Henrichovi VIII. tým najväčším možným potešením. Z histórie poznáme množstvo slávnych osobností, ale Henrich VIII. patril svojou vášňou k ženám a trúfalosťou odpojiť sa od rímskej cirkvi, k tým najzaujímavejším. Seriál je postavený na pilieroch, ktoré u širšieho publika vždy zafungujú - vášeň, láska, zrada, sex, pomsta, nenávisť a v primeraných dávkach predostierané politické udalosti, či prekrásne dobové kostýmy, výprava, hudba a priam nemožne dokonalý herecký casting od démonického Jonathana Meyersa cez Natalie Dormer a Mariu Doyle Kennedy, ktoré sú na zachovaných portrétoch ako stelesnené Anna Boleyn a Katarína Aragonska - výber hercov nemohol byť lepší. Užívateľ Matty sa v závere svojho komentára pýta, či v dnešnej dobe plnej Dexterov niekoho baví nezáživná konverzačná dráma, no musím oponovať, pretože Tudorovci sú - napriek neskutočne úžasným, chytrým, sarkastickým, vyspelým a celými masami milujúcim seriálom dnešnej doby - presne mojou šálkou kávy.

plakát

Čas probuzení (1990) 

Keby mi niekto pred časom povedal, že môj obľúbenec Robert De Niro dokáže vo svojom hereckom repertoári presedlať z fajnového gangsterského chlapíka na kompletne postihnutého človeka žijúceho zo dňa na deň svojím vlastným vnútorným životom, ktorý je pre nás, bežných ľudí, nepochopiteľný.... asi by som mu neverila. O to krajšie bolo moje prekvapenie, keď ma De Niro zovrel svojím maximálnym ponorením sa do svojej úlohy. Ale tu ide o viac, o tú neskutočnú životnú energiu a chuť vymamiť sa z večného ležania na posteli, o túžbu vyjsť na ulicu a vdýchnuť čerstvý vzduch a robiť úplne obyčajné činnosti, ktorým my v každodennej rutinnej nude nepripisujeme žiadnu dôležitosť. Aké úžasné by mohlo byť pre týchto ľudí, keby mohli prežiť jeden z našich ,,nezáživných" dní. Vynikajúca citlivá réžia, skvelý Robin Williams a v neposlednom rade perfektný De Niro. Nenápadné objatie v jedálni, ktoré dokázalo láskou blízkej osoby zmierniť jeho ťažký telesný záchvat, považujem za najviac emocionálnu a dojímavú scénu, ktorou ma De Niro úplne odrovnal.

plakát

Legenda o vášni (1994) 

Musím priznať, že som túto pomerne zložitú rodinnú ságu plne docenila až po treťom zhliadnutí a hĺbala nad všetkými filmovými zložkami, ktorými disponuje od klasického príbehu podtrhnutého vášňou, túžbou a žiarlivosťou cez krásnu kameru, úchvatné prírodné prostredie Montany, nadčasovú hudbu Jamesa Hornera až po znamenité herecké výkony, z ktorých mi najviac imponoval nenápadný Aidan Quinn. Nedá sa povedať, že ide o bežný romantický film napriek pomerne známej dejovej línii. Vďaka širokému obsahovému spektru, vzájomne prepleteným ľudským osudom, pohotovému strihu či neustálym záberom na pokoj vyžarujúce scenérie divej prírody, ide o neuveriteľne emocionálny film, nie patetický. Verím tomu, že keď si dám štvrtú, piatu projekciu, tak sa dopracujem už aj k slzám. Nenápadný filmový drahokam, ktorý v mojich myšlienkach naberá na stále väčšej dôležitosti a spolu s Posledným samurajom patria od Zwicka k mojim malým pokladom, ktoré by som si dokázala púšťať na potešenie zmyslov i vnútra od rána do večera.

plakát

Kdo se bojí Virginie Woolfové? (1966) 

Satira na manželstvo? Ostrosť charakterov schopných zabodnúť do najhlbšieho vnútra? Neľútostná sonda do spustošeného partnerského života? Toto dielo sa nedá nazvať ináč než unikátnou a zároveň bolestivou jazdou po zákutiach ľudskej psychiky sprevádzanou mučivými výčitkami, bezohľadnosťou či samotou. Elizabeth Taylor zožala slávu svojou samoľúbou Kleopatrou, ale postava vnútorne roztrieštenej Marthy ju v mojich očiach vyzdvihla na piedestál absolútnej hereckej dokonalosti. Kde inde by sa mohla táto šialená hra "kto komu viac ublíži" odohrávať, ak nie v jednom rodinnom dome, ktorý sa stáva akýmsi medzníkom pri nazeraní do zatrpknutých pováh a vnáša do ich pochmúrneho života nenávisť? Ani jedna z postáv mi po strhnutí jej rúcha nedovolila vydýchnuť a až sa mi nechcelo veriť, akou rôznorodosťou povahových segmentov oplývame pri neočakávanom predostrení našej duše. Silný filmový zážitok, ktorý sa do mňa zaryl na veľmi, veľmi dlhý čas.