Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Drama
  • Komedie
  • Fantasy
  • Akční

Recenze (247)

plakát

Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968) (TV film) 

V živote by mi nenapadlo, že sa tak dobre zasmejem na niečom, čo je natočené podľa diela z povinnej literatúry. Dobrodružstvo pri obžinkoch som nečítala, ale tento film mi celý príbeh ukázal veľmi dobre, vtipne a zaujímavo. To, že dej je príliš rýchly, že postavy si vyznávajú lásku príliš skoro a podobné veci, nie je chyba scenáru, ale samotného diela, v ktorom sa celý príbeh odohráva v jednom dni.

plakát

The Sign (2023) (seriál) 

Túto recenziu píšem naozaj s veľkým odstupom, pretože v čase, keď som seriál dopozerala, nebol čas a potom som na ňu úplne zabudla. Pôvodne som sa The sign vyhýbala, pretože som nemala náladu na nič akčné z policajného prostredia, no internet bol plný editov s hlavnými postavami, a tak som si povedala, že tomu dám šancu. Vysoké hodnotenie ma len utvrdilo, že by som si to mala pozrieť. Veľmi rýchlo som zistila, že nejde len o policajný príbeh, ale že je plný fantasy prvkov, ktoré sú pre BL-ká (aspoň tie, ktoré som dovtedy videla) veľmi netypické. Celkovo, som sa v Thajskej tvorbe doposiaľ s ničím takýmto nestretla, ale to asi len preto, že sledujem len zlomok z toho, čo všetko tvoria. S fantasy prvkami sa môžeme stretnúť vo viacerých seriáloch, no väčšinou ide o duchov, cestovanie v čase a potom je tu pár výnimiek ako spriaznené duše alebo hovoriaci macko a v tých nových sa tvorcovia radi hrajú s paralelnými svetmi. The sign prinieslo niečo (pre mňa) úplne nové. Nielen príbehom, no takisto aj vizuálnym efektmi, ktoré pri spomínaných typoch fantasy nie sú potrebné. Malý research mi potvrdil, že fantasy časť tvoril zlomok Thajskej mytológie, ktorá ma veľmi zaujala. Kombinácia akcie, mystery zápletky, lásky a urban fantasy je veľmi nebezpečná. Môže vypáliť naozaj dobre, no takisto skončiť ako niečo veľmi, veľmi zlé. Tu išlo naľťastie o prvé možnosť. Užasný príbeh ešte viac zdokonalili herci so svojimi postavami. Billy a Babe v hlavných úlohách hviezdil na plnej čiare a občas si moju pozornosť ukradol Khem. Všetci herci odviedli skvelú prácu, do svojich postáv vložili presne to, čo bolo potrebné, každú scúnu obohatili presne to, čo si vyžadovala a o chémii už ani nehovorím. Billy a Babe si išli svoje, no to isté platí aj pre ostatných. Priateľstvo, oddanosť a z jednej strany aj psychopatická posadnutosť boli predvedené tak ako mali byť. Páčilo sa mi ako to všetko do seba zapadalo. Všetko bolo prepojené a spoločne tvorilo jednu veľkú skladačku. Pri kombinácii koľkých prvkov, koľké sa zmixovali tu, to môže dopadnúť rôzne, no je vidieť, že tvorcovia si dali záležať na každom detaile. Mám však isté výhrady ku koncu. V nasleduj§com texte sa môže vyskytnúť spoiler, a preto varujem, že čítanie je na vlastné riziko. Napriek tomu, čo teraz poviem, príbeh považujem za naozaj perfektne premyslený. Nepáčilo sa mi však, že Chalothon Tharna len tak pustil. Tharn sa z ničoho nič objavil a povedal, že niekto, kto ním bol vyslovene posadnutý a celý čas mu išlo len o to, aby bol s ním, si len tak povedal, že ho vylieči a pustí preč? Nedáva to zmysel. Chalothorn by sa takto nikdy nezachoval. Mám teóriu (zatiaľ ale nepotvrdenú, no dúfam, že špeciálna časť mi ju nevyvráti), že Tharn ho zabil a Phayovi povedal niečo úplne iné. Je to jediné vysvetlenie konca, ktoré v mojich očiach prichádza do úvahy. Ako som už povedala, nehľadiac na tento drobný detail, na ktorý existuje vysvetlenie, len je otázne, či to vysvetlenie bude súčasťou deja, ide o naozaj skvelo spracované. Už sú zverejnené prvé trailery pre nové projekty, takže sa veľmi teším, pretože som medzi nimi nahliadla niečo podobné a som rada, že BL produkcia sa rozhodla pracovať aj s takýmto typom. Dúfam, že to nezačnú preháňať a že budú vyberať len dobrú projekty.

plakát

Heng jiu ding lü (2024) (seriál) 

Ani neviem čo k tomuto povedať... Spočiatku to bolo také meh, potom sa dej trošku rozbehol, potom zasa spomalil a koniec si mohol odpustiť poslednú scénu, pretože bez nej by to podľa mňa bolo omnoho lepšie. Keď ide o tému romantického vzťahu medzi človekom a robotom, môže z toho vzniknúť niečo zaujímavé, no to automaticky neznamená, že aj dobré. Na niečom takomto treba naozaj dobre popracovať, a aby mohol príbeh fungovať, chcelo by to niečo viac. Pokiaľ sa niekto chce pozrieť na obyčajnú a trochu zvláštnu lovestory, možno sa mu to bude páčiť, no ja osobne som od tohto konceptu očakávala trochu viac. Hlavné postavy mali množstvo pekných scén, no tie nestačia k tomu, aby ponúkli dobrý príbeh. Chémia bola fajn, herci boli sympatickí, herecké výkony ťažko povedať... Myslím si, že pokiaľ by do tohto projektu vložili viac, po scenáristickej a celkovo produkčnej stránke, mohlo to byť omnoho lepšie. Posledná scéna... Ach jaj, veľmi rada by som sa tvárila, že neexistuje, ale žiaľ, tých pár sekúnd pokazilo môj ako-tak dobrý dojem z celého seriálu. Mohol mať celkom hlbokú myšlienku, no namiesto toho to tvorcovia stavili na koniec, ktorí predpokladali, že chceme vidieť. Mnohí určite áno, takto to prišlo o význam, ktorý to mohlo mať.

plakát

Dead Friend Forever - DFF (2023) (seriál) 

Hah… Čo k tomuto povedať? Išla som do toho úplne naslepo, s tým, že môj jediný dôvod prečo to pozerať bol, že tam hrá Barcode. A myslím, že toto ma definitívne presvedčilo, že nemusím vidieť všetko, v čom hrajú herci, ktorých mám rada. Aby sme sa pochopili, DFF rozhodne nebolo zlé. Práve naopak. Ľudia, ktorí ma poznajú ale vedia, že nemám rada horory a a toto bol asi ten najviac hororový horor aký som kedy videla. Najlepšie bolo, keď som si ho pustila večer sama na intráku… Kým som to stihla vynúť, bola som už priliš zvedavá čo sa bude diať ďalej. Celé prvé štyri epizódy som sa sama seba pýtala: ,,Peťa, naozaj to ideš pozerať niečo takéto len preto, lebo to je BL?” Nie som na to hrdá, ale sčasti to bolo naozaj tak. Povedala som si, že to potiahnem na päť epizód, pretože v piatej sa mal objaviť Barcode a potom uvidím. Piatou epizódou ale začal flashback, ktorý trval niekoľko ďalších epizód a tento flashback už tak celkom hororový nebol. Prvé štyri epizódy sú naozaj desivé (prinajmenšom pre niekoho ako ja), ale od piatej sa tempo trochu zvolní. Horor prechádza na psychologický žáner, ktorého centom sú deti na strednej škole. Chcú natočiť film a potrebujú pomoc triedneho čudáka, ktorého veľmi radi šikanujú. Túto recenziu píšem s dosť veľkým odstupom, no stále si pamätám, ako som sa cítila pri pozeraní každej jednej novej epizódy. Začala som pozerať, keď ich bolo päť a na zvyšné som si pekne čakala každý týždeň. Detaily deja rozoberať nejdem, aby som neprezradila podstatné veci. Dovolím si povedať, že príbeh ako taký bol naozaj skvelo napísaný a herci takisto odviedli úžasnú prácu. Väčšina z nich boli ešte len začiatočníci a toto boli ich prvé herecké roly, no zhostili sa ich naozaj úžasne. Najviac som asi vnímala Barcoda. Čiastočne aj preto, lebo ho už poznám, no z veľkej časti aj preto, lebo jeho postava bola plná najrôznejších emócií a Barcode ich všetky zvládol na jednotku. Dokázal zahrať zamilovanosť, bolesť, strach, zúfalstvo, frustráciu, šialenstvo… A všetko bolo uveriteľné. Celkovo, nemám problém pozerať niečo takéto na verejnosti, no DFF som pozerala výlučne keď som bola sama, pretože ja som príliš expresívne človek a také veci ako vypúlené oči, lapanie po dychu, predýchavanie niektorých momentov a občas aj kričanie do vankúša u mňa nie sú ničím výnimočným. Čítala som rôzne komentáre, či už na FB, IG alebo MDL a stretla sa s názormi, že niektorí ľudia nemajú radi žiadnu z postáv. Úplne im rozumiem. Toto naozaj nie je typ príbehu, kde môžete povedať, že postavy sú zlatíčka, pretože to tak vôbec nie je. Raz som sa ale dostala do hádky ohľadne jednej postavy, o ktorej nechcem tvrdiť, že predstavuje záporáka, pretože v DFF sú všetci istým spôsobom záporáci. Záleží len od toho, kto podľa vás urobil najhoršiu vec, pretože to všetko sa nejakým spôsobom spojilo dohromady a myslím, že keby sa čo i len jedna udalosť nestala, príbeh by sa ubral úplne iným smerom. Jedna postava bola snáď všetkými najviac nenávidená, ale ja som ho z nejakého dôvodu mala rada. Neospravedlňovala som jeho činy, no keď som spoznala jeho background, vnímala som ho úplne inak. Povedať, že som ho mala rada je možno príliš, povedzme skôr, že som ho nenenávidela. Pokiaľ si dobre spomínam, flashback skončil v deviatej alebo desiatej epizóde a potom sme ss opäť vrátili do prítomnosti, kde sa objasňujú nové skutočnosti. Po celý čas ma zožierala otázka, či za všetkým zlým čo sa tam deje, stojí niečo supernaturálne alebo je všetko dielom človeka. Prikláňala som sa k druhej možnosti, no ak mám byť úprimná, omnoho viac by ma potešila tá prvá. Nie preto, že som chcela fantasy, ale preto, lebo to všetko bolo naozaj zvrátené a bolo mi zle z predstavy, že by niečo také dokázal živý človek. Koniec… Hm… Tak k tomuto naozaj neviem čo napísať bez toho, aby som niečo prezradila. Poviem len toľko, že som nikdy neočakávala happyend a ani som ho nedostala. Nie šťastný koniec však neznamená zlý koniec v zmysle, že to nebolo dobre spracované. Mám k tomu isté výhrady a možno niekto, kto miluje horory, by ich mal omnoho viac, ale mne sa záver páčil. Už dávnejšie som si všimla, že posledná epizóda je v thajských BLkách občas úplne zbytočná a aj tu som si asi polovicu epizódy zastávala rovnaký názor, no posledné scény to všetko vyrovnali. Overall, aj keď toto ani zďaleka nie je niečo, čo by som si dobrovoľne pozrela, keby som vedela o čo ide, musím povedať, že som si seriál naozaj užila. V rámci možností, samozrejme. Viem, že sú ľudia, ktorí si horory užívajú, ale ja medzi nich nepatrím. Skôr ma bavila tá psychologická časť, z ktorej sa mi vážne dvíhal žalúdok, ale takisto to bolo plné hlbokých tém ako napríklad šikana a jej možné dôsledky na psychiku alebo to, že pravda vždy vyjde najavo, nech to trvá akokoľvek dlho.

plakát

Jazz for Two (2024) (seriál) 

Tak toto bolo naozaj dobré. Kórejské BLká pre mňa nie vždy vypália dobre, no toto som si naozaj užila. Príbeh spočiatku pôsobil tak... obyčajne, ale veľmi rýchlo nabral na obrátkach. Všetky štyri hlavné postavy boli naozaj zaujímavé. Milujem ich chémiu v podobe partnerských aj priateľských vzťahov, pretože sa k sebe naozaj hodia. Stretla som sa s názormi, že herecké výkony mohli byť lepší, ale mne sa páčili také aké boli. Priznávam, pri niektorých scénach som iba krútila očami, ale to nebola ich chyba. Pôsobilo to tak, že niektoré scény jednoducho neboli vo finálnej verzii, ale to je len môj názor. Naoko jednoduchý príbeh v sebe ukrýval hlboké posolstvo. Niektorí ho prirovnali k seriálu The eighth sense a chápem prečo, pretože tie podobnosti tam naozaj sú. Príbeh ako taký sa ale líši a aj napriek istým zhodám ponúka úplne iný zážitok. Po dopozeraní som si prečítala manhwu, podľa ktorej to bolo natočené a myslím, že seriál sa mi páčil viac. Chcelo mi to viac scén s vedľajším párom, ale inak bolo seriálové spracovanie omnoho lepšie.

plakát

Deep Night (2024) (seriál) 

Do tohto som išla s nulovými očakávaniami. Nečakala som nič dobré a popravde som bola pripravená na to, že to po druhej epizóde vzdám. Obsah nesľubuje nič zaujímavé, pokiaľ sa teda nebavíme o štipľavých scénach. Čo iné by sa predsa mohlo odohrávať na mieste, na ktorom sa príbeh odohráva? Hah... Čudovali by ste sa, ale dialo sa toho celkom dosť. Samozrejme, so všetkým, čo som pred chvíľou spomenula. Osem priemerne dlhých epizód toho neobsahovalo veľa, no predsa dokázali ponúknuť zaujímavý príbeh. Osobne si myslím, že nejde o nijaké majstrovské dielo, a že existuje množstvo lepších, no rozhodne ide o niečo zaujímavé a podľa mňa to stojí za pozretie. Hlavné postavy hviezdili a vedľajší pár (hah, neviem, či je "pár" to správne pomenovanie) si takisto išiel svoje a ponúkol niečo, s čím sa teda často nestretávame. Dovolím si povedať, že som videla viac ako dosť BL-iek z ázijskej produkcie, no niečo takéto som ešte nevidela. Nie som fanúšik takýchto vzťahov, ale bolo zaujímavé sledovať ako jednoducho vyriešili dosť veľký problém a ako jednoducho všetci priali naoko bláznivé riešenie. Vedľajšie postavy by si rozhodne zaslúžili viac priestoru, pretože ich riešenie bolo síce zaujímavé, ale vzhľadom na malé množstvo time-screenu, mám pocit, že tak trochu nie úplne domyslené. Chýbalo mi trochu viac chémie z jednej strany na to, aby mohlo niečo takéto fungovať.

plakát

Wedding Impossible (2024) (seriál) 

Z nejakého dôvodu som si myslela, že všetky kdramy majú 16 epizód... Neviem, predpokladala som, že je to také nepísané pravidlo. Keďže toto ich malo len 12 a obsah ma zaujal, neváhala som a pustila sa do pozerania. Všetky tri hlavné postavy som si obľúbila už prvého momentu a vďaka nim som tých 12 epizód zhltla za pár dní. Priznám sa, čakala som iné spracovanie konca, no aj toto sa mi veľmi páčilo. Herci k sebe pasovali a ich interakcie boli takmer bezchybné. Najviac som sa bavila na Ji Hanových výrazoch tváre.

plakát

Guan yu wei zhi de wo men (2024) (seriál) 

Wau. Tak toto bolo niečo úžasné. Pred chvíľou som kamarátovi poslala takúto správu: "Je to úžasné, úžasné úžasné úžasné dokonalé skvelé nadherne a došli mi synonymá k slovu úžasné." A za svojimi slovami si stojím. Zaujímavosťou je, že seriál je natočený v Taiwane, ale podľa čínskej knihy od veľmi známej autorky menom Priest, Jeden čínsky seriál na motív knihy od tejto autorky už v Číne zakázali vysielať, takže som rada, že Taiwan prevzal iniciatívu a vytvoril tak nádherné dielo. S touto dvojkou sa mi bude lúčiť veľmi ťažko. Myslím, že toto je prvýkrát, čo mi je ľúto, že mimo Thajska nie je bežné, že dvojice spolu zostávajú a hrajú vo viacerých seriáloch, pretože Chris a Kurt hviezdia na plnej čiare. Rol Qiana a Yuana sa zhostili perfektne a do oboch postáv vložili maximum. Chémia chemikuje, napätie napätuje a iskry iskria presne vtedy, kedy majú. Ú Ž A S N É.

plakát

Wedding Impossible - Episode 4 (2024) (epizoda) 

Najprv som infarktovala na začiatku, potom niekde uprostred hneď niekoľkokrát po sebe a koniec ma už zabil.

plakát

Koi wo Surunara Nidome ga Joto (2024) (seriál) 

Do tohto som išla s nízkymi očakávaniami, no už po prvej epizóde mi bolo jasné, že som sa mýlila. Stretnutie prvej lásky po dlhom čase bolo vykreslené naozaj dobre. Herci sa do svojich postáv vžili a dokázali nám ukázať všetky emócie, ktorými si Miyata a Takashi v priebehu deja prechádzali. Japonské BLká v sebe majú niečo typické pre Japonsko. Neviem to identifikovať, ale kto niečo takéto videl, určite vie o čom hovorím. Hoci je toto vysoko nad tou typickou japonskou produkciou, to niečo typicky japonské tam stále je a mne sa tento paradox veľmi páčil. Škoda, že sme sa nemohli bližšie oboznámiť s ich minulosťou.