PeterJon

Ako uvádza distribútor filmu, názov V údolí Elah odkazuje na Izrael, kde sa podľa Biblie pred 3000 rokmi odohrala bitka Dávida s Goliášom. Dnes je to menej známa turistická atrakcia na križovatke ciest Route 38 a Route 375 blízko údolia Elah. Tu vzišiel námet na bitku v nerovných podmienkach - príbeh ľudí, ktorí v tomto nerovnom boji zvíťazia a vrátia sa domov, aby čelili symptómom posttraumatického stresu a duševným poruchám. "Ten názov vypovedá o podstate filmu," vysvetľuje Haggis, "Kráľ Saul poslal Dávida do údolia Elah, aby bojoval s Goliášom, vyzbrojený iba piatimi kameňmi. Spýtal som sa sám seba, kto by to urobil? Kto by poslal mladých mužov do boja s obrom? Tento film apeluje na našu zodpovednosť, keď posielame mladých mužov a ženy do vojny".

Peter Schonau Fog študoval profesiu filmového režiséra na pražskej FAMU a na Dánskej filmovej škole v Kodani. Jeho absolventský film Lille Mansk (Malý muž) získal desať medzinárodných cien.

Ačkoliv je film dánský, překvapivě musel být pro dánské diváky otitulkovaný. Byl totiž natočen v jižním Jutsku, pouhý kilometr od hranic s Německem, kde se mluví dialektem, který je pro Dány z jiných částí země téměř nesrozumitelný. Děti, které ve filmu hrály, z této oblasti pocházejí, ale Jesper Asholt v roli otce si své repliky musel nejdříve naposlouchat a teprve pak se podle toho učit.

V roku 2006 mal byť Summer Palace úvodným filmom festivalu v Belehrade. Slávnostne ho plánoval otvoriť disidentský filmový tvorca Lordan Zafranovic. Ako uvádza denník The Epoch Times, v poslednej minúte bol však film bez udania dôvodu stiahnutý. No v krajine, ktorá víta zakázané filmy zo všetkých strán ,,železnej opony” a kde boli za svoju odvahu ocenení Wajda, Forman a Szabo, taká udalosť nemohla zostať bez povšimnutia. Verejnosť žiadala vysvetlenie. Keď vyšlo najavo, že dôvody sú politické, konkrétne Čínska ambasáda požadovala vyškrtnutie filmu z programu a odvolávala sa na dodržovanie dohôd o vzájomných vzťahoch, spôsobilo to škandál. Média zaútočili na rozhodnutie organizátorov stiahnuť premietanie filmu. Organizátori zasa na svoju obhajobu uvádzali fakt, že mali 60 telefonátov z Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva kultúry, kde predstavitelia zmieňovali, že sa jedná o ,,vyššie záujmy”. Organizátori považovali vyvíjaný tlak za príliš silný, no následný tlak verejnej mienky bol väčší. Pod jeho vplyvom sa v nasledujúcich dňoch riaditeľ festivalu vzdal a organizátori sa rozhodli uviesť film aj napriek nesúhlasu vyšších miest – nie raz, ale hneď dvakrát kvôli veľkému záujmu. ,,Tento film znamená víťazstvo,” povedal Zafranovic počas neobvyklého otváracieho ceremoniálu. Summer Palace odišiel z Belehradu s Cenou za slobodu umeleckej tvorby - vytvorenou dodatočne a špeciálne pre túto príležitosť.

Summer Palace mal svetovú premiéru na festivale v Cannes, napriek tomu, že na to nedostal oficiálne povolenie Číny. Režisér Lou Ye a producent filmu Nai An dostali kvôli uvedeniu filmu v Cannes bez schválenia cenzorského úradu zákaz nakrútiť ďalší film 5 rokov.

V dobe, keď Eddie Vedder skladal hudbu k filmu, jeho mladší brat, zhodou okolností tiež menom Chris, odišiel dumať do Afriky a už dva mesiace o ňom nik nepočul…

Herci sú zosnímaní za použitia "performance capture", technológie snímania pohybu, ktorú Robert Zemeckis prvýkrát použil vo filme Polárny expres (2004). Táto technológia dôsledne sníma pohyby tela, mimiku a poskytuje kamere maximálnu slobodu. Môže sa potulovať, lietať, vznášať sa po obrazovke spôsobom, ktorý by pri hraní naživo nebol možný.

Debutujúcu herečku Tang Wei, rodáčku z Pekingu, vybrali pre rolu do tohto eroticky ladeného špionážneho thrilleru z vyše 10 000 kandidátok. Vyštudovala divadelnú réžiu a je bývalou finalistkou Miss Universe.

Ruský režisér postavu Temudžina riadne idealizuje, mongolskému obyvateľstvu hrá na patriotickú strunu. Tí si ho už po stáročia uctievajú a dodnes je pre nich symbolom národnej identity a zakladateľom ríše Mongolov. Postavili mu 40m sochu v hlavnom meste (jedná sa o najväčšiu jazdeckú sochu na svete) a pomenovali po ňom svoje letisko. Počas obdobia komunizmu bol Džingischán často označovaný za reakcionára. Odhalenie pamätníka v roku 1962 pri príležitosti 800. výročia jeho narodenín viedlo ku kritike zo strany Sovietskeho zväzu a vyústilo dokonca v odvolanie vtedajšieho tajomníka vládnucej komunistickej strany v Mongolsku. Po páde režimu sa so zavedením demokracie v 90-ych rokoch chánova symbolika tešila húževnatému obnoveniu. Obyvatelia Mongolska dnes bežne hovoria o sebe ako o "deťoch Džingischána" a o Džingischánovi ako o "otcovi Mongolov". Jeho meno alebo podobizeň nájdeme v Mongolsku na rôznych produktoch, likéroch, uliciach, budovách alebo bankovkách. Vyvolalo to dokonca diskusie, aby z dôvodu vehementného používania tohto symbolu nedošlo k trivializácii. Čo sa týka krviprelievania, Mongoli považujú historické záznamy písané mimo Mongolska za skreslené a zaujaté voči Džingischánovi, kde masakrovanie je zveličené a jeho pozitívna rola podceňovaná.

Staršieho Temudžina stvárnila súčasná japonská hviezda Tadanobu Asano. Na otázku, prečo si Bodrov pre hlavnú rolu nevybral Mongola, odpovedal: „Hľadal som najlepšieho herca, nevadilo mi, že nie je Mongolom, podmienkou bolo, aby bol Ázijec a aby bol najlepší." Kvôli autentickosti je film v pôvodnom mongolskom jazyku. Japonskému hercovi spolu s jeho čínskym kolegom Sun Hong-Leiom tak neostávala iná možnosť, než sa túto reč počas nakrúcania naučiť. Ako sa ďalej uvádza na stránke Russianfilm, s filmovým štábom cestovalo štyridsať tlmočníkov, prekladajúc z čínštiny, mongolčiny, kazachstančiny, kórejčiny, ujgurského nárečia, japonského, ruského a anglického jazyka.

Niektoré historické zdroje opisujú krutosti, drancovanie a nivočenie, ktoré za sebou nechávali mongolské vojská. Iné sa zasa zmieňujú o Džingischánovi v pozitívnom duchu – píšu o schopnostiach muža, ktorý vzišiel z národa kočovníkov a ovládol starodávne ríše bez toho, aby zničil ich kultúru a náboženstvo. Na túto stranu sa prikláňa aj Sergej Bodrov. Temudžina vykresľuje ako rozvážneho a veľkorysého muža s pevnou vôľou, nie ako barbarského vraha. Webový portál Russianfilm cituje režiséra: „Na západe má reputáciu tyrana. Na východe, v Ázii, je považovaný za hrdinu a dokonca za boha”, hovorí Bodrov počas premiéry v Kazachstane. “Džingischánovo meno v Rusku nie je obľúbené. Rozprávam príbeh, aby videli, ako sa to stalo. Neverte, čo píšu v starých školských učebniciach," vysvetľuje Bodrov. "Zrušil mučenie, o čom vie iba málo ľudí. Mongoli zvykli mať otrokov- on s tým nesúhlasil," uzavrel režisér.

V Číne sa premietala verzia s vystrihnutými scénami. Ako sa píše na herečkinej webstránke, začiatkom marca 2008 bola Tang Wei Činskym štátnym úradom pre rádio, film a televíziu (SARFT) zaradená na čiernu listinu. Inštitúcia následne požiadala regionálne TV stanice, aby zrušili odvysielanie komerčných reklám na kozmetiku, v ktorých Tang hrala. Ako dôvod k tomuto kroku SARFT uviedla herečkinu politicky senzitívnu rolu a sexuálne explicitné scény vo filme. Herec Tony Leung po prevzatí ceny za najlepšieho aktéra na tohtoročnom odovzdávaní Asian Film Awards v Hong Kongu tvrdí na jej obranu: "Našou úlohou je iba stvárniť rolu, a preto si myslím, že zakázať hercovi kvôli tomuto hrať, je jednoducho nesprávne."

Obdobie, ktoré Ang Lee dramatizuje, je zriedka zobrazované, keďže je chúlostivé pre súčasnú komunistickú vládu. V tom čase totiž vyčkávala v úzadí, kým sa Kuomingtang vyčerpá bojom proti Japonsku, aby mohla v krajine prevziať moc. Ako prezradil režisér v rozhovore pre londýnske Epoch Times: "Táto historická perióda nebola nikdy predtým na plátne sfilmovaná. Mám dojem, že je to veľmi cenné, nevyučovalo sa o nej ani v školách na oboch stranách Číny. Obe vlády, tchajwanská a čínska, nedovoľujú spomínať režim Wang Jingweia. Nazývali ho 'Wangovým bábkovým režimom', zradcom a psom, ktorý napomohol votreleckej invázii. Sedem až osem rokov ten režim ovládal podstatnú časť Číny. O tomto nie je ani zmienka, čo je veľmi zvláštne,“ pokračuje Ang Lee. „Je to prázdna časť histórie, aspoň na plátne.“