Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Sci-Fi

Recenze (326)

plakát

Ztraceno v překladu (2003) 

9 / 10 Filmový minimalizmus dotiahnutý do absolútnych krajností podčiarkujúc tak to, čo je na celom príbehu najdôležitejšie - postavy. Bill a Scarlett sú na prvý pohľad divný pár, na druhý tiež, no na tretí si už jedného bez druhého nevieme predstaviť. Obaja sú si navzájom majákom v preľudnenom Tokyu plnom šikmookých Japancov, ktorých chápanie je nám vzdialenejšie ako ňadrá Angeliny Jolie a možno aj preto sa s nimi dokážeme tak ľahko stotožniť. No a čo sa týka Sofie Coppola, nielenže dobre vyzerá, ale aj dobre píše a vynikajúco režíruje. Človek si ani nedokáže predstaviť aké ťažké je pracovať na scenári bez jediného výbuchu či prestrelky, na scenári, kde sú jediným ťahúňom ľudia z mäsa a kostí, a pritom sa nestratiť v spletitej sieti ich vzťahov. Niečo na tých génoch bude...

plakát

Ďáblův advokát (1997) 

6 / 10 Preveľké očakávania, preveľké sklamanie. Diablov advokát, bohužiaľ, neexceluje v žiadnom smere, je priemerný ako moje znalosti z matematiky a vôbec - hrá sa na niečo viac, než čím je v skutočnosti. To sa samozrejme netýka Veľkého Ala, ktorý podáva veľmi solídny výkon a drží celý film na nohách. Keanu je vcelku fajn, no jeho filmová manželka Charlize 'Monštrum' Theron mi dosť liezla na nervy, zdala sa mi umelá a nepresvedčivá. Samozrejme, že to nie je len jej chyba, ale hlavne chyba scenáristu Jonathana Lemkina, ktorý sa jednoducho zamotal do spletitých pák a kladiek ovládajúcich ľudskú psychiku a nezvládol ju z knihy Andrewa Neidermana preložiť do filmovej reči. Pretože to, čo funguje na papieri, ešte nemusí fungovať na plátne. Ale ono sa vlastne ani nie je čomu diviť, pretože keď niekto celý život píše televízne seriály ako Beverly Hills 90210, tak sa s psychikou postáv asi príliš nezaťažuje. Na o čo sa týka réžie Taylora Hackforda, tá bola rovnako nemastná-neslaná ako celý film a niektoré jeho nápady mi vyslovene vadili, napr. tá časť, keď Charlize maľovala nový byt, no namiesto farby sa obraz postupne 'premaľoval' do ďalšieho záberu - možno sa to pekne počúva, no mne skôr pripomínala nejakú detskú reláciu chodiacu v sobotu ráno v telke. Tá je tiež plná všakovakých farebných serepetičiek a 'vychytávok', ktoré však môžu nadchnúť skutočne len deti... Nevraviac o tom, že keď sa takáto prelínačka použije asi desaťkrát za sebou, nepáčilo by sa to už zrejme ani im.

plakát

Amores perros - Láska je kurva (2000) 

9 / 10 Surový ako nedopečený steak, realistický ako kopanec do rozkroku, roztrasený ako huspenina vo vlaku a strhujúci ako pohľad na Angelinu Jolie hore bez - presne taký je film Amores Perros a žiadny milovník kvalitných filmov z nehollywoodskej produkcie by si ho nemal nechať ujsť. Áno, priznávam, nie je bez chyby, no tá číro-číra zanietenosť a ten filmový zápal, s ktorým k nemu celý štáb pristupoval a ktorý je cítiť v každej jeho sekunde, rozomieľa všetky kritické pripomienky na prach. Super, oba palce nahor!!!

plakát

Čelisti 2 (1978) 

5 / 10 Zoberte si papier a pero, napíšte tam všetko čo sa vám ľúbilo na prvom diely a potom to vydelte dvoma. Zlý film to určite nie je, no citelne mu chýba Spielbergov rukopis, postavy niesú ani zďaleka také 'plastické' ako v jednotke (ono sa tomu ani nedá diviť, keď ich je tam za tucet) a v neposlednej rade, je to predsa už len mlátenie starej slamy.

plakát

Tenká růžová čára (1998) 

5 / 10 Pravdu povediac, keby som mal byť skutočne objektívny, dal by som hviezdičku jednu, maximálne dve - ale keďže objektivita je výsadou profesionálov a ja som len radový užívateľ, môžem sa cez to pokojne a so vztýčenou hlavou povzniesť. Čo ma teda prinútilo dať priemerné hodnotenie, keď podľa všetkého tento film priemerný vôbec nie je? Hmmm, jednoduchá otázka, no o to ťažšia odpoveď - asi je to tým posvätným rešpektom (ktorý som však nadobudol len nedávno) voči každému, kto nielenže nájde odvahu, vstúpi do rozbúrených vôd filmového priemyslu a rovno sa neutopí, ale aj triumfálne prepláva na druhý breh s korisťou v ruke - niekedy je to mocný sumec a niekedy (a toto je ten prípad) len malá smutná sardinka, ale čo sa cení je SNAHA! Snaha a odvaha - odvaha ísť si za svojím snom, odvaha niečo dokázať, odvaha postaviť sa vlastnej priemernosti - možno som príliš naivný a romantický, ale ja to tak skutočne beriem. A som na to hrdý!

plakát

Letec (2004) 

9 / 10 Scorsese prechádza režisérskou pubertou a je to vidieť. Letec je oveľa megalomanskejší ako taký Taxikár alebo Zúriaci býk, to je jasné už na prvý pohľad, no je potešujúce, že to čo robí jeho filmy svetovou klasikou, ten základný motív, ktorý sa ťahá celou jeho kariérou ako zlatá niť, zostáva stále rovnaký - hrdinovia jeho filmov sú vždy budovatelia, vodcovia klanov či kmeňov a hlavy rodín, na ktorých pleciach leží obrovská zodpovednosť za prežitie svojho okolia a jeho blahobyt, či už ide o samotného Krista (Posledné pokušenie Krista), otca snažiaceho sa uchrániť svoju rodinu pred pomstychtivým fanatikom (Mys Hrôzy), alebo o vietnamského veterána, samozvaného vykonávateľa apokalyptickej očisty (Taxikár). Toto všetko platí v plnej miere i o Letcovi - Howard Hughes ako majiteľ firmy zamestnávajúcej tisícky ľudí určite nemal pri opätovnom natáčaní Pekelných anjelov pokojný spánok... No ale späť k filmu - čo sa týka hereckých výkonov, tie boli skutočne per excelancé, od DiCapria cez Blanchetovú a Aldu až po Baldwina ba dokonca i Holma, každý z nich išiel na plný plyn a vdýchol svojej postave život tak ako sa na takýto film patrí. Po stránke režisérskej je film rovnako dokonalý, Scorsese je jednoducho Scorsese, jeho štýl sa od filmu k filmu mení a práve na Letca pripadlo jedno z jeho najlepších období. Fakt, že opäť nezískal Oscara je námet na film sám o sebe (tým nechcem spochybňovať Eastwoodovo režisérske umenie, to ani v najmenšom). Také chuťovky ako hudba Howarda Shora či strihová skladba filmu (hlavne tá havária, mňam!) sú už len čerešničkou na torte - päť *, síce nie stopercentných, ale stále ešte päť.

plakát

Potíže s Harrym (1955) 

7 / 10 Problémy s Harrym mi svojim humorom pripomínajú Kubrickovho Dr. Divnolásku - snáď nikde inde sa postavy nesprávajú tak absurdne a použijúc výraz našich bratov Čechov, 'mimo mísu' ako v týchto dvoch filmoch. A skutočne - chlapík odbachne nejakého cudzinca a jediné čo ho trápi je ako ho čo najskôr zakopať, staršia pani si s ním vzápätí dohodne rande, vdovu po Harrym informácia o jeho smrti vôbec nerozhodí atď. Dá sa povedať, že je to taká rozprávka pre dospelých - či už svojou vizuálnou farebnosťou alebo správaním hlavných aktérov. Úplne ma odrovnal koniec, kde si všetci vyberali nejaké tie darčeky ako odmenu za predané obrazy - skutočne ako v nejakej rozprávke o kúzelnom poklade. A ten happy end, to snáď vraví za všetko. A tie hlášky... PS: Neviem ako vám, ale mne osobne sa na celom filme najviac ľúbili jeho aktéri - hlavne už vyššie spomínaná vdova po Harrym, tá bola jednoducho špičková.

plakát

Dr. Divnoláska aneb Jak jsem se naučil nedělat si starosti a mít rád bombu (1964) 

9 / 10 Upozornenie! Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (uf!) je film s dosť vyhradeným cieľovým publikom. Tí čo čakajú prílivy smiechu budú zrejme sklamaný. Áno, zasmejete sa, a nie raz, ale bude to smiech skôr typu: "Hah, tí Amíci vyhodia do luftu pol planéty, ha, ha, ehm..." Scenár je geniálny (niektoré časti sú jednoducho nezabudnuteľné, napr. Americký prezident oznamujúci Rusom 'zlú správu', Divnoláskovo reflexívne 'hajlovanie' atď.), réžia sa mi síce nezdá príliš 'kubrikovská', ale to nič nemení na fakte, že je perfektná, a herecké výkony sú to, čo robí zo štvorhviezdičkového filmu film päťhviezdičkový. Človeku až niekedy rozum zostáva stáť nad tým s akou eleganciou dokázal Kubrick ukormidlovať celý film, skrotiť hviezdy ako Peter Sellers či Sterling Heyden a vyťažiť z nich absolútne maximum (hlavne čo sa týka Sellersa, jeho herecká exhibícia skutočne nemá obdobu). Aby som to nejako ukončil, dám vám jednu radu - pred pozretím trikrát po sebe zopakujte nasledujúcu vetu: "Idem pozerať film, ktorý si robí srandu z obdobia, ktoré nebolo vôbec srandovné."

plakát

Správná dvojka II (1998) 

8 / 10 Lemmon a Matthau - záruka 100% zábavy! Nebyť ich, bola by to fakt nuda (aj keď ani dvojka Buscemi a Spacey by nemusela byť zlá:). Prvý diel som nevidel, ale ak je aspoň s polovice taký vtipný ako tento, musím to čo najskôr napraviť. Pôvodne to malo byť za päť, ale dávať Správnu dvojku II na úroveň Americkej krásy či Pulp Fiction... to zas nie. No nenechajte sa odradiť - super komédia a krásna spomienka na herca Lemmonovho formátu. Nech mu je zem ľahká, ámen. PS: Čo sa komédií týka - päť *. Nech mám čisté svedomie...

plakát

Dej si pohov, kámoši 2 (1995) 

8 / 10 Pri druhom diely našťastie nejde len o mlátenie prázdnej slamy a mi si tak môžeme vychutnať pokračovanie životných osudov našich dvoch obľúbených deduškov (ehm, to znelo asi trochu divne). Apropo, tí, ktorý boli sklamaný, že Max obišiel naprázdno, si tak môžu zlepšiť náladu a na vlastné oči sa presvedčiť, že aj na staré kolená dokáže chlap zbaliť poriadnu kočku. A Sophia ňou aj napriek svojmu veku ešte stále je. Že nie? Daj si pohov, kamoš!