artemis2

Hlavným hrdinom príbehu založeného na skutočných udalostiach je Brad Cohen, mladý učiteľ, ktorý trpí Touretovým syndrómom. Ten sa prejavuje rôznymi tikmi a zvukmi, čo vyvoláva nepochopenie okolia a sťažuje každodenný život....Príjemný film o tom, že aj keď nám okolnosti a osud neprajú, netreba sa vzdávať, ale prekonávať prekážky a predsudky a ísť za svojim snom.

Príbeh o tom ako neúprimnosť, únava a nevšímanie si reality zasiahne do vzťahu. On, Jun-seo sa chce rozísť, ona, Mi-yeon si myslí, že je všetko v poriadku a do toho zasiahne ruka osudu a stane sa nehoda. A on si zrazu uvedomí, že chvíľky a činy, ktoré sa mu predtým zdali otravné, sú mu zrazu nepredstaviteľne vzácne a chytá sa ich ako stebla trávy. Platí tu známe "To čo máme si uvedomíme, keď to stratíme."Svoje chybičky tento film určite má,ale výsledok je celkom pekná štúdia.

Včera som si pustila film, ktorý som z teraz pre mňa nepochopiteľných dôvodov bez povšimnutia skladovala asi rok, pričom som v podstate netušila o čom bude. Potrápil ma, naozaj veľmi a potrápil hlavne moje oči a emočnú stránku môjho ja. Neviem preto prečo som pokračovala v týraní samej seba a pustila si dnes jeho seriálové spracovanie... Som tomu ale koniec koncov rada, pretože mi najmä záverečná časť seriálu doplnila niektoré chýbajúce momenty, ktoré film neobsahoval. Skutočný príbeh lásky a trápenia Miky a Hira je neuveriteľne silný a dojímavý a v mojom hodnotení sa bohužiaľ nevyhnem porovnávaniu jeho spracovaní. V prípade seriálového spracovania ide o pomalšie plynúcu romancu ako tomu bolo vo filme (nakoniec pri vzatí do úvahy stopáž filmu v porovnaní so seriálom je to pochopiteľné) a v niektorých momentoch sa dej od toho filmového trochu odlišuje, čo však ale tomu seriálovému, až na jeden podľa môjho názoru dôležitý faktor, ktorý tu nebudem rozvádzať, nijak zásadným spôsobom neuberá na kvalite. Rada by som ale vedela ako to bolo naozaj, či tak ako to poňali vo filme alebo tak ako to bolo zobrazené v seriáli...Napriek všetkým kvalitám, ktoré seriál má a napriek tomu, že niektoré seriálové momenty sa mi oproti filmovým páčili viac, však vo mne filmové spracovanie, ako aj hlavná filmová herecká dvojica zanechali o niečo silnejšiu stopu, čo sa trochu odráža na mojom hodnotení. Jedno je ale isté, či už ide o film, alebo seriál, tento krásny príbeh sa mi hlboko vryl do pamäti a len tak ľahko naň asi nezabudnem. A i keď riskujem ďalšie slzavé údolie, pevne verím, že sa raz dostanem aj k jeho knižnej podobe. Silných 4,5*.

Mohla by som písať o tom ako čelista Daigo odišiel spolu so svojou ženou z Tokia do rodného mesta a našiel si prácu, ktorú nikto nechcel, a to ako "sprevádzač" zosnulých na ich poslednej ceste, alebo by som tiež mohla opísať skvelú hudbu či herecké výkony. To čo však na mňa zanechalo najväčší dojem po zhliadnutí Departures je neskutočný pokoj, ktorý napriek tak ťažkej problematike z tohto filmu sála. Áno, pokoj tu síce nie je až tak prekvapivý... avšak pocit pokoja a ľahkosti na duši po 130 minútach sledovania ako ľudia odchádzajú a ich blízky za nimi smútia prekvapivý je.

Nielen kratučký záber z Happiness ma v Hello, Schoolgirl potešil. Veľmi príjemný filmový počin. Ladne plynúci dej, ktorý nenudí, ale naopak určitým zvláštnym spôsobom povznáša, spolu s ďalšími faktormi, ako sú dobré herecké výkony či samotný príbeh robí tento film pre mňa úžasným zážitkom.

Nemôžem nedať v tomto prípade maximum, naozaj vydarená komédia, kde som sa nepristihla pri tom, že by som sa neusmievala alebo nebodaj nudila. Scénka, ktorú spomína Blizzard bola naozaj dobrá :) Celý film je solídna práca plná vtipných a nápaditých scén a dialógov. Už dávno som sa tak nenasmiala pri filme ako práve pri Going by the book.

Ja som mimo. Nie len z Jayovho skvelého hereckého výkonu, úžasného klavírneho vystúpenia, ale najmä z jeho režisérskeho umenia. Tak to už hej, klobúk dole. Príbeh by som možno ukončila inak, ale ako celok nemá chybu, človeka to drží v kresle a netrpezlivo čaká čo príde ďalej. Počas celého filmu som mala zimomriavky a na jeho konci som si skoro šla po perinu čo mi bola už fakt zima. Skvelé, u mňa za 5*, len tak ďalej Jay.

Nečítala som komentáre pred pozeraním tohto filmu, takže som asi polku filmu čakala čo z toho vylezie a čo z toho nakoniec vyliezlo bola teda dosť drsná záležitosť! Obyčajne nemám s týmto problém, ale v tomto prípade pozerať ten záver sama, v nočných hodinách a po tme asi nebol najlepší nápad. Film má síce svoje klady, ako napr. gradujúce napätie, ale je zároveň akýsi nevyrovnaný a celkovo ostáva v radoch priemernosti. P.S. Posledná scéna filmu celému jeho záveru dáva celkom zaujímavý rozmer...

Niečo tak slabé a bezduché som už dávno nevidela,verte mi,radím dobre,keď hovorím od tohto čo najďalej...

Veľmi milá komédia s naozaj trefnou pointou.