Richard768

Ak je pravda, že je námet pôvodný, je to pozoruhodné. Lebo dnes už málokto dokáže vymyslieť skutočnú rozprávku. Nie len banálnu, ale obsahujúcu hlboké, mytologické posolstvo dotýkajúce sa ľudskej duše. Žiaľ, príliš veľa ostatných prvkov v tomto filme za kvalitou námetu zaostáva. Hneď začiatok je chaotický a neuvádza dosť dlho hlavných hrdinov príbehu. Pri záverečnom súboji v kostole počas zatmenia Slnka sa človek musí až za hlavu chytať. Jedna z mála vydarených a pekných scén sa odohráva na úsvite, keď sa snúbenci na chvíľu uvidia v ľudskej podobe.

Postaviť prístrešok, založiť oheň, upiecť placky zo žaluďovej múky... V podhorskom lese na konci leta je ideálny čas vyskúšať si svoje schopnosti prežitia v prírode. V inom ročnom období by to bolo náročnejšie. Najmä čo sa týka zháňania potravy. Trochu ma sklamala záverečná "skúška", v ktorej Bastian preukázal len malú časť toho, čo sa naučil.

Všetko má svoju mieru, a keď sa tá miera prekročí, už to prestáva byť dobré.

Divák si sotva vydýchne počas tejto dvojhodinovej prestrelky emocionálne vypätých situácií.

Oceňujem, že takýto dokument vznikol. Postupne sa karty odkrývajú, pričom zároveň divákovi sa ponecháva priestor na vlastný úsudok. Na konci piesne počas záverečných titulkov odznie veľmi prorocká veta.

Môže byť geniálna kamera, môžu byť skvelí tanečníci, ale nechápem, čo mne ako človeku chce toto "umelecké dielo" akože povedať. Veď na to sa nedá ani dívať...

Technika síce za štvrťstoročie od vzniku filmu značne pokročila, no hlavná myšlienka sa ukazuje byť až prorocky aktuálna. Príliš dôverujeme počítačom, no len málo vidíme do detailov toho, čo sa skutočne v sieti deje. Nevieme, kto zachytáva naše dáta a kto nimi manipuluje. Kto má pod kontrolou informácie, získava veľkú moc nad svetom.

Ona je ako mesačná víla, ktorá sa na slnku rozplynie. Podobný motív vidíme v rozprávke O princezně, která nesměla na slunce (TV film) (1985). Nejde tu teda o reálne zobrazenie choroby, ale tá slúži len ako podklad pre romantický príbeh. Hlavná hrdinka si už s gitarou na stanici vyspieva svoj osud. A potom sa nechová rozumne, ale tak, aby sa jej naplnil. Celý dej smeruje do rozhodnutia prežiť aspoň jeden okamih v živote naplno, aj keby to mal byť ten posledný.

Ani sa mi nechce veriť, že je to tá istá herečka čo v Polnočnej láske. Bella Thorne má skrátka mnoho tvárí. Jej výzor v tomto filme bol veľmi nepôvabný, no asi to bol zámer. Sympatické na nej bolo len to, s akou eleganciou jazdila po snehu na bicykli. Celkove tie zimné scény boli pekné.

Zaujímavý je moment po návrate: Zabudnú obaja na všetko, čo spolu prežili a vrátia sa do normálneho života akoby sa nič nestalo? Myslím, že s týmto sa mohli tvorcovia trochu viac pohrať, bol by to bonus oproti pôvodnému filmu.