BoPo

Filmy o psoch sú vďačné téma rodinných filmov, ktoré ja s veľkou okľukou rád ignorujem. Tu však dokázali zaujať aj mňa, pretože Cruella v podaní Glenn Close bola nezabudnuteľná. Navyše jej poskoka robil Dr. House a scenár napísal John Hughes (Sám doma, Vánoční prázdniny,...). Nie dobré, ale majúce svoje vydarené momenty.

Scenárista komediálnych legiend Vánoční prázdniny a Sám doma sa spojil s mojim neobľúbeným hercom. Steve Martin sa tu plahočí rôznymi dopravnými prostriedkami, rozčuľuje ho John Candy a na záver spolu naservírujú trošku toho ľudského tepla. Nuda, nuda, šeď, šeď. Absolútne mi uniká pointa tunajších vysokých hodnotení.

Básnik objavil kapitalizmus a nepobral to on, a ani diváci.

Horšie než dvojka, lepšie než jednotka. A krásna Eva Vejmělková ako bonus.

Ak niekto spomenie túto filmovú sériu, tak mne vždy a jedine napadne Jak básníci přicházejí o iluze. Prostredie vysokej školy, rôznorodí noví kamaráti, Svěrák a jeho efektívne využite pracovnej plochy. Nikdy sa to neradilo medzi moje obľúbené pecky, ale v rámci večerných TV jázd, v časoch minimálneho programového výberu, svoj účel splnilo.

Vstup do populárnej českej série, u ktorej ja osobne mám rád len film č. 2. Miroslava Šafránková nebola pre mňa to pravé orechové.

Rudolf Hrušínský tu skvelo predvádza človeka, ktorý nemá absolútne žiadnu sebareflexiu, alebo mu vydrží maximálne pár minút, než sa zasa vráti do svojich neohroziteľných koľají. Zároveň sa tu odohráva tá nikdy nekončiaca snaha o ukončenie nevyhovujúceho životného stavu/vzťahu, ktorá je vždy zakončená tým, že je lepšie mať hovno v ruke, než sladký koláč čakajúci niekde v neistote. Bellevue je ten typ filmu, ktorý Vám viac dá tým, keď o ňom premýšľate, než keď ho práve sledujete. Kontext vzniku, rok 1969, dáva všetkému rozmer navyše.

Dej si pozor! sa snaží nepriamo vyťažiť úspech hororu The Visit, a to obsadením dvojice Olivia DeJonge a Ed Oxenbould. Začiatok filmu je ladený do niečoho v štýle Oni (2008) či Hush (2016). Následne sa však tieto ambície presmerujú do nevážnej jazdy plnej zvratov. Tých je naozaj veľa, ale našťastie vždy dobre sadnú. Celú dobu som si hovoril, ako toto môže skončiť, ako sa z tohto môžu vyhrabať? Rozuzlenie sa vydarilo, takže túto krvavú a špatne zamaskovanú paródiu na Sám doma môžem v kategórii Nečakaj veľa a dostaneš o trošku viac odporučiť.

Originál z roku 1933 (The Mystery of the Wax Museum) som nevidel a ani neuvidím. Moderný remake z roku 2005 radím medzi vydarené vyvražďovačky mladých a nadržaných. Na základe doporučenia Encyklopedie hororového filmu som dal šancu nemodernému remaku, a teda bieda. Svojim letopočtom silne poznačené. Naivné, skôr divadelné, nestrašidelné, úsmevne nudné. Za zmienku stojí prítomnosť začínajúceho Charlesa Bronsona a predovšetkým účasť Carolyn Jones (budúca pani Morticia Addamsová).

Horor? Takmer vôbec. Drtivú väčšinu času melancholická ťapačka po chodbách. Vidí duchov, bojí sa ich, zvyknem si na nich, niečo zistí, ničomu nezabráni a koniec. Hodnotenie 70% je v rámci toho, ako veľmi je na ČSFD hororový žáner bití, naozaj podivný paradox.