VsetkoVsade

Už skutočnosť, že režisér filmu vystupuje pod menom Řezník, napovie každému divákovi priemerne zdatnému v oblasti dedukcie, že hlavné postavy vo voľnom čase nebudú zrovna šepkať básne motýľom uprostred rozkvitnutej lúky. Úprimne, pred vstupom do kina som bol na pochybách, či svojej povesti notorického przniteľa politickej korektnosti zvládne dostáť aj v celovečernom filme, moje obavy sa však už po prvej scéne rozptýlili ako čiara kokaínu z displeja môjho Huawei, keď cez víkend na babkinej oslave narodenín vedľa mňa niekto zapol ventilátor. Čo vám budem, film to je ako stvorený na vzdelávacie účely, divákovi od úvodných titulkov po záverečné zdôrazňuje dôležitosť pitného režimu, alkoholickými ani telesnými tekutinami sa v ňom rozhodne nešetrí, zároveň vaše ratolesti s doslova otcovskou nehou láskavo poučí, že možnosť naplniť svoj potenciál a splniť si detské sny máme možnosť všetci bez ohľadu na vek, pôvod či farbu pokožky, napríklad aj v prípade, že ste nezamestnaný člen rómskej komunity a žijete v chatrči plnej vám podobných individuí s trestným záznamom na krku, stačí vám poznať vzorec na výrobu pervitínu a zaslúžené prvenstvo na chemickej olympiáde vás zaručene neminie.

Seriály, ktorých epizódy na seba dejovo nadväzujú, ma s výnimkou Breaking Bad nikdy dvakrát nebrali a dodnes mi nie je známe, z akej príčiny som sa rozhodol začať práve s týmto. Jeho dialógy plné čierneho, nekorektného a inteligentného humoru v jednom balení, ktoré vystihujú súčasný svet lepšie, než to svojho času zvládol ten Derylov od Desmodu, ma však zakrátko presvedčili, že to rozhodne bol jeden z tých lepších nápadov, ktoré som počas minulého roka dostal. Pravdou je, že viac než otvorený som drvivej väčšine z nich a málokedy sa mi ich podarí včas prehodnotiť tak, ako by to situácia vyžadovala, po ukončení strednej som si napríklad myslel, že bude dobrým nápadom pokračovať v štúdiu na výške, pričom čas mi zakrátko ukázal, že úspešne ukončiť čo len bakalársky stupeň štúdia vyžaduje absorbciu ďaleko väčšieho množstva výživových doplnkov, energetických nápojov, alkoholu, THC, kofeínu, kokaínu, krokodílu a ďalších podporných látok, než si je bankový účet priemerného študenta ochotný pripustiť (robím si pravdaže srandu, energetické nápoje som nikdy nepil). Tri série tejto bizarnosti zato krokom vedľa rozhodne neboli, hoci mi o mne toho už stihla povedať viac, než som kedy bol pripravený počuť.

Raz darmo, ten Cilian Murphy dokáže zahrať čokoľvek. V tomto NADpriemernom umeleckom diele napríklad stvárňuje hlavu neslávne známej spoločnosti, ktorá ma okrem iného zaujala dokonalou schopnosťou zorganizovať si čas, keď neraz počas ani nie hodinovej epizódy bez najmenších ťažkostí zvládli tri obchodné stretnutia, jedny dostihové preteky a dve posedenia v jednom z miestnych podnikov, plus následné vypálenie toho z nich, v ktorom si barman dovolil obťažovať ich s platením. O detailoch ich pompéznych večierkov tu hovoriť ani nebudem, a hoci sám neraz zvládnem mať ruku hore dlhšie než kompletné publikum na koncerte Blutzeugen, môj čas strávený na afterkách sa udáva zásadne v dvojciferných číslach a počas voľného víkendu toho naspím menej než priemerný účastník kokaínovej párty trpiaci insomniou, mi to finančný stav a štýl života v im podobnom duchu našťastie ani zďaleka nedovoľujú. I krátky čas však dokážem využiť minimálne rovnako produktívne ako hrdinovia filmu, napríklad stačí, že ľubovoľná osoba opačného pohlavia zareaguje na tri moje príspevky v rade a v priebehu necelých dvoch minút s ňou stihnem mentálne absolvovať päť rokov záväzného vzťahu, hádku pri výbere dizajnu svadobných oznámení a úspešne prekonať tri manželské krízy, kým si uvedomím, že mi vlastne ani neodpísala na moju poslednú správu, ale k seriálu, rozhodne vám odporúčam pozrieť si každú jednu epizódu tohto vrcholu hereckého umenia, pardon, chcem povedať, do it by the order of Peaky fockin Blinders, goddammit!

Pustite to starostlivým, milujúcim rodičom, zhrozeným nad životným štýlom svojich ratolestí, ktoré po škole dennodenne fajčia McDonald, vyjedajú borovičku a popíjajú marihuanu v intervaloch tak pravidelných, že následkom dlhodobého vplyvu spomínaných faktorov nezvládajú ani správne usporiadať slová vo vetách, a ich pohoršené výrazy razom vystrieda číra úľava a radosť zo zistenia, že ich potomkovia miesto vysedávania pri výdobytkoch technológie dnešnej doby s omnoho devastujúcejšími účinkami, farbisto vykreslenými v každej epizóde, pri spomínaných činnostiach aspoň trávia nejaký čas na čerstvom vzduchu.

Lekári to obzvlášť v dnešnej dobe nemajú vôbec jednoduché. Ich povolanie síce spolu s čašníkmi či dílermi oddávna patrí k tým, na ktoré priemerný zákazník nie je ochotný čakať dlhšie než jednociferný počet minút, no s pokrokom doby ich záslužná činnosť už nejaký čas nie je zďaleka tak nepostrádateľnou ako kedysi. Kým pred pár storočiami bez nich bol aj taký soplík chorobou doslova smrteľnou a to nie len pre mužov, dnes si už každý absolvent školskej družiny zvládne bez väčších problémov diagnostikovať stredne ťažkú depresiu a nariadiť okamžitú liečbu pomocou alkoholu, psychotropných látok a množstva tabletiek tak vysokého, že to ani kompletný rodokmeň pokusných králikov v priemernom farmaceutickom laboratóriu nevidel. To však na druhej strane nič nemení na tom, že pri dennom uspokojovaní cudzích potrieb je realitu zdravotníkov neraz ochotný vnímať len málokto, a v kombinácii s vyššie uvedenými faktormi či vlastným súkromným životom je plne pochopiteľné, že nadhľad nad tým všetkým si často udržia len vďaka humoru černejšiemu než dno priemerného kotla na uhlie v pekelnej dielni. Ten síce podľa mojej mienky ďaleko lepšie vystihuje ich kolega z brandže House, túto TBBT z oblasti medicíny som vydržal pozerať tri minúty a dvadsať sekúnd, z toho tri minúty a devätnásť sekúnd preto, že mi zamrzla šípka na monitore a následne som preventívne dvakrát zhliadol Srpski film a osem kompletných sérií South Parku pre uistenie, že spomínaná udalosť nebude na môj doterajší pohľad na život ani minimálny dopad, moje dojmy z tohto počinu však do istej ovplyvnila aj skutočnosť, že hlavná postava v sebe snúbi mnohé moje nepripustené neistoty a negatívne vlastnosti, objektívne, spomedzi produktov v kategórii označenej slovami "americký" a "sitkom" zďaleka nepatrí k tomu najhoršiemu.

Napriek môjmu takmer už dôchodkovému veku aj v dvadsiatich troch rokoch klubové akcie naďalej patria na popredné miesta v rebríčku mojich guilty pleasures, odovzdaním vstupných pások do zberu papiera by som isto niekoľkonásobne splatil štátny dlh a kronika o mojich skúsenostiach z nich by mala toľko strán, že pri ich obracaní by museli čitatelia využívať vysokozdvižné vozíky. O to viac som dokázal oceniť tento nadčasový počin, ktorý typy ľudí na párty zhrnul spôsobom tak výstižným a autentickým, že to snáď ani Matej Zberný, pardon Zrebný, nevidel. Úprimne, po takom Varí vám to s Andrejom Bičanom či Pekelnej kuchyni Gordona Ramseyho je to môj ďalší favorit medzi hitmi televíznej obrazovky, v ktorých hlavní aktéri vyvárajú a smažia od úvodných titulkov po záverečné, a natočiť ho v dnešnej dobe, vôbec by som sa nedivil, keby režisér hneď po premiére čelil niekoľkonásobnému obvineniu za osobný útok, hoci každý jedinec postihnutý dnes už vzácnym ochorením zvaným zdravý nadhľad, však musí uznať, že prívlastok kultový si rozhodne zaslúži. Nice one, bruva!

Niektoré dni človeku dajú fakt zabrať. Ja sám nie som žiadnou výnimkou z pravidla, že nešťastie miesto hôr vytrvalo chodí po ľuďoch. Dnes som si napríklad rukáv hermelínového plášťa nešťastne omočil v krevetovej omáčke, počet mojich instagramových odberateľov klesol na dvetisícdvesto a na párty v mojej vile jeden návštevník omylom zapol ventilátor v miestnosti s kokaínom. Je pochopiteľné, že na rozdiel od hlavnej hrdinky, ktorá sa v príbehu dostala do časovej slučky a opakovane počas svojho dňa absolvovala vraždu neznámym maskovaným útočníkom, si ani omylom nepripúšťam, že podobnú kalváriu by som mal zdolávať každý deň odznova. A to ani v prípade, že časom by som vylučovacou metódou celkom isto dospel k spôsobu, ako by sa nešťastnej situácii dalo predísť, napríklad omáčku nejesť krevetovú, ale radšej ustricovú, nepridávať na svoj účet príspevky, ktoré neboli prekryté aspoň poltuctom filtrov a piatimi úpravami kontrastu a spomínanú miestnosť pre istotu bezodkladne opatriť klimatizáciou, každopádne film ma na to, ako málo som od neho očakával, prekvapil celkom príjemne.

Stephen King je popri iných významných postavách histórie, ako napríklad George Best, ďalším umelcom s nevšednými priezviskom, ktorému počas svojej kariéry rozhodne nerobil hanbu. Naopak, pri hlasnom čítaní príbehov tohto majstra hororového žánru husia koža o veľkosti lentiliek naskakuje aj neživým predmetom, nechty si čitateľ obhryzie do polovice zápästia a stolová lampa v mojej izbe zakaždým vyhlási okamžitý štrajk a svetlo nezhasne ani po odpojení zo zástrčky, nakoľko aj ona po tom devastujúcom zážitku odmieta stráviť celú noc potme. U väčšiny sfilmovaných verzií Štefanových diel, s výnimkou napríklad Carrie či Osvietenia s geniálnym Jackom Nicholsonom, to však už na takú slávu nevyzerá, napätie, ktoré King tvorí predovšetkým jemu vlastným štýlom opisu jednotlivých situácií, na plátno možno preniesť len ťažko, a rovnako tento počin ma presvedčil, že moja skepsa pri čítaní superlatívov na jeho adresu bola celkom oprávnená. Pravdou je, že zdanie nás klame denne, napríklad taký ja mám svoj instagramový účet označený kategóriou fitness model, moja facebooková nástenka vyvoláva pri zbežnom zhliadnutí záchvaty smiechu tak búrlivého, že následkom pôsobenia zvukových vĺn pôdnu eróziu zaznamenávajú aj u protinožcov a môj zdravý nadhľad známi milujú viac než Joan Jettová rock and roll, pritom IRL som vtipný asi ako reklamy na Anténe Rock, za nadhľad nad problémami bežných ľudí vďačím dramaticky nesprávne určeným hodnotám a do klubu síce z času na čas zájdem, no prívlastkom fitness ho označiť rozhodne nemožno. Čo sa však týka ďalších príbehov od Kinga, u väčšiny z nich, ako sú napríklad oba diely IT, je ďaleko lepšie siahnuť radšej po knižnej predlohe. Pravdaže ak nemáte pracovnú dobu podobnú tej mojej, v takom prípade máte cez deň čas prečítať si nanajvýš cestovný poriadok, dve správy v Messengeri a clickbaitovú reklamu s možnosťou výhry nového iPhonu, slobodnou mamičkou vo vašom blízkom okolí či novým iPhonom, ktorý vám slobodná mamička vo vašom blízkom okolí agilne a vytrvalo ponúka.

Svetlým bodom filmov s Oliviou DeJonge obvykle býva výhradne Olivia DeJonge a aj v jej prípade sa dá hovoriť skôr o prínose estetickom, myšlienku či herecké umenie by v nich totiž aj Interpol hľadal márne. V tomto prípade som to na začiatku videl podobne, už po úvodnej polhodine som však smiechom prskal tak, že by mi nestačil ani závodný zavlažovač trávnika na dedinskom štadióne. Pravda, film oceníte zrejme len v prípade, že pri pohľade na sviatočnú dekoráciu vášho príbytku sa dokážete s úsmevom povzniesť aj nad niekoľko nie veľmi esteticky pôsobiacich detailov, ako napríklad skutočnosť, že z hojdačky na strome za domom visí obesenec a vaša opatrovateľka pripútaná o kuchynskú stoličku tlmenými výkrikmi občasne prerušuje koledy sviatočných návštevníkov. Pokojne to však pustite príbuzným pri štedrovečernej návšteve miesto Mrázika či Sám doma a garantujem vám, že po jej zvyšok sa pri rozhovore nikto neobmedzí na staré otrepané otázky, kedy si chcete nájsť partnera, či ešte stojí škola a či vás vedúci v robote poslúchajú.

Kombinácia festivalu a halucinogénov s prvkami tajomna a napätia, nech už na plátne alebo v reálnom živote, obvykle končí dvomi spôsobmi: čaká vás buď jedinečný a neopakovateľný zážitok z toho, čo sa pred vami v čase pozorovania tohto výjavu odohrá a od ktorého budete ešte dlho počítať čas, alebo vám pri vykonávaní tejto temnej činnosti stihne odumrieť toľko mozgových buniek, že po jej skončení vás budú musieť bezprecedentne podrobiť okamžitej hospitalizácii. Nielen vďaka v úvode uvedenej kombinácii som ich už stihol stratiť viac než málo, pred zhliadnutím tohto snímku som sa teda rozhodol riziko druhej možnosti akceptovať. Príbeh sa mi originálnymi detailami, ktorý by som neposkladal ani po rannom espresse zalievanom hektolitrom extraktu z lysohlávok, od samého začiatku do spomínanej druhej kategórie doslova pýtal, a po jeho skončení som dospel k rovnakému názoru, hoci treba uznať, že jeho postupné stupňovanie napätia či vizuálne spracovanie boli vskutku parádne.