Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenze (375)

plakát

Toy Story 3: Příběh hraček (2010) 

Ak dokáže niekto zvyšovať kvalitu svojich snímkov s počtom pokračovaní, tak je to určite Pixar. Tretie pokračovanie Toy Story je tak dokrajnosti vypiplaný animák, že ma ani nenapadá čo povedať, aby to neznelo ako nejaká oslavná alegória. Každopádne post najlepšej animácie vôbec si udržal stále, k tomu si môžeme pridať viac než výbornú zápletku, ktorá dokonca rešpektuje plnohodnotnú detskú i odrasteneckú logiku a ja začínam veriť, že Pixar sa snáď nedokáže zmýliť. Možno o to viac bude bolieť prvé sklamanie, ktoré zákonite musí raz prísť, ale už teraz dúfam, že to je od nás ešte pekne ďaleko. Čo sa týka Toy Story 3 je úžasné koľko dokonalých gagov a tekmer nepovšimnuteľných vtípkov sa tvorcom podarilo do príbehu vtesnať. Veľký vnútorný súboj o prvenstvo s tohtoročným konkurentom Ako si vycvičiť draka. Len tak ďalej pixarovci.

plakát

Muž ve stínu (2010) 

Nezameniteľný Polanského podpis nemožno prehliadnúť. Ghost Writer je veľmi podobne ladený ako Deviata brána, v ktorej rovnako prefíkane dokázal naháňať mráz po chrbáte v podstate z ničoho. Opäť predviedol, že je schopný natočiť skvelý triler plný konšpirácie s tak silnou atmosférou, za akú by sa nemusel hanbiť ani poriadny horor. Dokonalá Polanskému vlastná mrazivá hudba (50% úspechu) , geniálne herecké výkony (McGregor dokazuje svoj talent naplno) a všetko to univerzum okolo jeho režisérskeho talentu sa stretli v jednej perfektne poskladanej snímke. Poslušne nám to zapadá, veľa sa vysvetľuje a ešte viacej zatajuje a zostáva neobjasnené. K tomu brilantne vystavaný finish a je to za plný počet. Viem, že sme zažili lepšieho Polanského, no tento rok som mrazivejší triler veru nevidel, a tento príjemný pocit mi nepokazí ani rozporuplne nehodiaci sa Pierce Brosnan - ešteže si ho moc neužijeme. Super napínavá atmosféra, ktorú si doprajem minimálne ešte raz, a je mi úplne jedno ako jasne som podarenú zápletku pochopil. Nad precíznosťou režisérskej ruky a vôbec všetkých vydarených filmových prvkov sa dá v tomto prípade kochať do nemoty......

plakát

Pan Nikdo (2009) 

Nebudem písať žiadne ódy na radosť ani siahodlhé výlevy. Tak ako je film zložitý a zároveň jednoduchý, tak ako je život o jednom rozhodnutí a zároveň o tisícoch volieb, tak toľko hviezdičiek si tento skvost zaslúži. Znie to až príliš nezrozumiteľne? Nuže práve som dopozeral niečo čo je neuzrozumiteľné a pritom kryštálovo jasné. Mr. Nobody je neopísateľne vizuálny dejový i myšlienkový klenot, aký tu nebolo vidieť už pekelne dlho. Nejaký Donie Darko s uletenou myšlienkou alebo Fontána s nepochopiteľným sprehádzaním obrazov, sa tomuto filozoficko-fyzikálnemu skvostu nemôže rovnať. Nádhera v hudbe, nádhera v myšlienkach (kauzálny jav o Brazílčanovi, ktorý si varí doma vajcia, čím spôsobí búrku o 2 mesiace neskôr na úplne inom mieste na svete a tým zapríčiní, že hlavný hrdina stratí číslo od svojej životnej lásky , aby neskôr prišiel na to, že vlastne si za to môže sám, pretože si pred šiestimi mesiacmi kúpil lacnejšie džínsy z iných krajín a tým sa výroba z Brazílie presunula niekde inde a preto bol Brazílčan prepustený a namiesto práce si doma jednoducho varil vajcia, musí zaručene vyvolať úsmev na tvári),ktorými je film napechovaný úplne po okraj a nádhera vo vizuále (padajúca kvapka vody, rozkladajúce sa budovy,...), aký sa na európske pomery nevidí. Od skvelých kamerových nájazdov cez dynamické prestrihy, či skvelé vizuálne triky, až po životnú rolu Jareda Leta. Mr. Nobody lahodí oku, a ešte viacej mysli. Práve tá si príde na svoje. Dôjde úplne na všetko, čo i len trochu trápi človeka od nepamäti. Od zmyslu života a smrti, rozhodnutia či lásky , cez motýlí efekt, otázku prečo som ja ja a nie niekto iný, až po paradox sen- realita. Mnoho vrstiev, mnoho stvárnení. A aj keď tvorcovia v závere naznačujú pointu, stále tu zostáva priestor na iné myšlienky. A tým sa rozhodne netreba brániť. Film ,ktorý si vyslovene vynucuje hlboké a možno aj niekoľkonásobne neodkladné pozretie. Od čias Matrixu som nemal možnosť si tak dobre porozmýšľať či zafilozofovať. Klobúk dole Jacko, nech si ten šialený scenár počas tých trinástich rokov písal akokoľvek dlho.....

plakát

Ip Man 2 (2010) 

Ip Man 2 sa príliš nepáre so situáciou okolo deja, a pre istotu pekne pokračujeme v načatej jedničke. Podstatné je, že nenadväzuje len príbehom, ale i slušnou kvalitou, ktorá si minimálne drží status jedničky. Pribudli síce aj nejaké tie laná a lietanie v bojových scenách a trošku heroická zápletka, ale prístup tvorcov sa chvalabohu nezmenil. A tak popri všetkých tých dejovo vyplznutých (aj keď velmo návykových) Ong-Bagoch a všakovakých efektných Thajských "latkovačiek" je táto čínska záležitosť príjemným osviežením, ktoré ukazuje že i tradičné kung-fu s dobrou choreografiou môže ešte aj dnes fungovať dokonale. Donnie Yenovi sedí Ip Man ako zadok na šerbeľ a Sammo Hung pomaličky spieva svoju gymnastickú labutiu pieseň. K tomu dobrá tuctová hudba,a presne na mieru šitá réžia pre moderného i tradičného diváka, a je tu to najpríjemnejšie pokračovanie ázijského bojového umenia, okoreneného kusom legendy okolo Brucea Lee, za hodne dlhú dobu.

plakát

Jak vycvičit draka (2010) 

Dreamworks sa napokon priblížil k svojmu menu, a minimálne mne splnil ten pomyselný "animátorský sen". Konečne sa pochlapili a dorovnali métu Pixaru. Ich jedinou slabinou stále zostáva silne premenlivá kvalita jednotlivých snímkov, ale uznávam, na pár mesiacov si svoj kúsok slávy zaslúžia. Ako uloviť draka proste zabodovalo. Pre mňa asi najlepší a najvychytanejší animák za pekelne dlhú dobu. Ani nie tak už tradične jednoduchým a predpokladaným príbehom ako skôr samotným prístupom, ktorým sa tento príbeh deje, dokonalou hudbou a netradične tradičným záverom. Čo si pod tým predstaviť? Určite všetko, čo doteraz detské i dospelé oko videlo, a ešte viac toho nad čím uznáte, že to má konečne logiku (samotné cvičenie draka, rešpektovanie fyziky, vynález náhradnej plutvy a pod.) šmrnc (super akčné sekvencie , ich jasný strih a umiernenosť), a akurátnu dávku humoru, ktorá ani raz neupadá k trápnosti. Došlo mi, že režisérske duo stojace "len" za jediným aj keď výborným Lillo&Stitch zostalo ideovo nevybúrené, a tak ešte aj tento x-tý animák si vydobil nejaké to svoje prvenstvo. Ako uloviť draka je prvý z velikánskej rodinky animákov, ktorý svojím prístupom plne zaskakuje klasický hraný film so všetkým, čo si pod tým kto dokáže predstaviť. Od charakteristiky resp. mimiky jednotlivých postáv a prešibane "oblbnutému" príbehu, až po hodnotný záver. A tak rovnako ako aj hranému filmu by sa našlo čo-to na kritiku, aj tu sa určite niečo nájde, ale tá detská prehnanosť dozaista nikomu vadiť nebude. Preto si nechám naložiť ešte raz.....a najlepšie niekoľkonásobne za sebou.

plakát

V (2009) (seriál) 

Dovolím si tvrdiť, že už po siedmych epizodách tohto seriálového remakeu (kde sme to dospeli , že sa už aj seriály pretáčajú) si zaslúžia tvorcovia plné hodnotenie. Najmä po poslednej časti jasne ukázali, kam bude seriál nasledovať, a zároveň predviedli ako precízne dokážu pracovať s citmi, dejovými paralelami či flashbackmi, resp. charaktermi postáv. Áno stále hovorím o sci-fi - thrileri Návštevníci, ktorý si prišli po našu "malú" citmi zaťaženú civilizáciu. Táto návšteva však rozhodne neprebehne v mieri, a tak je jasné, že divák sa má na čo tešiť. Len tak ďalej udržať spád a uveriteľnosť a máme tu silného hráča na poli thrilerových seriálov, ktoré môžu nahradiť dnes už legendárne končiaceho bračeka stanice ABC - Lost. Bude už len zaujímavé sledovať, ako sa o tento vysoký status pobije so ( mimochodom Nezvestným o dosť príbuznejším) super naštartovaným "mystery" Flashforward....

plakát

Ip Man (2008) 

V prípade, že pozabudnem na Tonyho Jaa a jeho gymnasticky bláznivé kúsky (ale slabí dej), tak Yip Man si vybojoval prvú priečku medzi všetkými bojovými snímkami za posledných minimálne 5 rokov. Okrem pastvy pre oči z brilantnej choreografie sa tvorcovia príjemne pohrali i s charaktermi, či motiváciou zúčastnených. V celku teda Yip Man tvorí prekvapivo chytľavé pozeranie na človeka, ktorý svojím silným - dobrosrdečným charakterom a talentom pretvoril kus čínskych dejín. Vo filme sa na nič nezabudlo, a vo svojej dĺžke sa ani nič nepreháňa. Súbojov je síce až nad hlavu, zato každý je primerane dlhý, skvelý a najmä uveriteľný. Čo tam po tom , aspoň sa je na čo pozerať. Šup sem s pokračovaním.....

plakát

Partička (2009) (pořad) 

Bezkonkurenčná zábava na slovenskej televíznej scéne. Toľko spontánneho talentu, aby človek na slovenskej obrazovke naozaj pohľadal. Také množstvo absurdných scén by si jeden ani nedokázal predstaviť, a tu sa na nás sypú ako z roztrhaného vreca.Ten kto už dávno pravidelne liečil bránicu z kolektívu okolo Dana Dangla napríklad z SOS, prípadne ten kto veľmo rád absurdný humor dotiahnutý do extrému pomocou rôznych šialených pravidiel a tém, určite sa má na čo tešiť. Ja som už dávno podľahol.....len tak ďalej.

plakát

Bílá stuha (2009) 

Nekonečne sugestívna dramatická "napínačka" dokázala vybudovať bez štipky hudby absolútne všetko, čo do dobrého neobyčajne obyčajného filmu patrí. Skvelý hlas rozprávača spolu s geniálne napísaným scenárom dokonale vytvára atmosféru tajomna, ba miestami až hrôzy. O čiernobielo vyšumelom "oldschool looku" už ani nehovoriac. Kamera patričnene zainteresovane všetkému prihliada ale nikdy nič navyše neprezradí. Režisér Michael Haneke si udržal celý film pekne na uzde. Neodsudzuje a nepoukazuje. Necháva dostatok času pre každého diváka, vytvoriť si vlastný názor na tú-ktorú osobu. Každá má nejakého toho svojho kostlivca, a na každú si človek nejaký ten názor nájde. Hanekeho jasne zachytená predstava sa príjemne pozerá, (ne)zaráža, (ne)ohúri a už vôbec neurazí. Po skončení si človek povie, že konečne videl niečo napĺňajúce bez toho, aby bol o niečo ukrátený. Dokonca aj časová lokalizácia tohto podivuhodného príbehu je v závere využitá na podtrhnutie pohnutých vzťahov v dedinke a ich celkovej situácie, čím sa jednoducho nápad vyčerpal do dna, kde k bezchybnosti už toho veľa nechýba. K tomu pekná paleta otázok pre diváka na zamyslenie na záver, a máme tu zaslúženého výhercu Zlatého Glóbusu.....nuž a ten Oscar? S ním by tento film už viac zapamätateľnejší nebol....

plakát

The Lady and the Reaper (2009) 

V pár minutách skrytá groteskne humorná pravda o živote a najmä smrti, ktorá musí o nás častokrát ukrutne bojovať...:-)