Aljak

Celý film stále dokola o tom istom - o partii dospelákov, ktorým prišlo veľmi ľúto, že v živote nevyskúšali žiadnu swingers party plnú orgií. A celé sa to točí len o vzájomnom prehováraní o účastí na tomto "vrchole" sezóny. Ja neviem, mne to prišlo úplne plytké a v niektorých momentoch až príliš úchylné - až by som povedal, že úplne nasilu, takže to pôsobilo dosť neprirodzene. Až na zopár dobrých dialógov a niekoľko vydarených hlášok to bolo ale dosť podpriemerné. Takže 1*, nič viac.

Prvá polovica veľmi slabá, ale potom sa to akoby odrazilo a začalo to byť konečne zaujímavé. Aj keď ako komédiu by som to nepopísal, skôr taká light dráma s prvkami irónie (osudu). Výber postáv do tohto spisovateľského spolku bol vynikajúci, len celé to pôsobilo spočiatku príliš prízemne. Ale treba uznať, že podstatu vecí vystihli nadmieru dobre. Dokonca ani ten formát pseudo-dokumentu nebol vôbec zlý nápad. Škoda tej slabučkej prvej polovice, ktorá bola naozaj podpriemerná. Ale tak určite je tento film lepší ako len jeho 37-percentné hodnotenie.

Spočiatku sa to javilo ako schopná francúzska komédia v hlavnej úlohe s excentrickým zabávačom Rémym. Avšak nadšenie netrvalo dlho a už niekde pred polovicou sa film zmenil na obyčajnú klišé romantiku s predvídateľným vývojom v štýl seriálu Loď lásky. Čo bola celkom škoda, lebo na prvý pohľad to naozaj vyzeralo celkom sľubne. Samozrejme, že aj neskôr sa tam vyskytlo zopár zábavných scénok, no v konečnom dôsledku to nebolo nič oslnivé. Film ako celok pôsobil viacmenej podpriemerne. To najlepšie čo na ňom bolo, bohužiaľ po chvíli upadlo.

Očakával som niečo trošku veselšie, no namiesto toho podľa mňa dosť depresívny a smutný film o tom ako starobu ľudia pokladajú za nejakú chorobu, pre ktorú je ideálne hodiť seniorov do domov dôchodcov a čakať kedy si po nich príde smrť. Niekdajšia nemecká maratónska legenda Paul Averhoff (samozrejme len fiktívna legenda) ale nechce čakať na umieranie a chce žiť aktívny život až do úplného konca. Filmový príbeh to bol veru zaujímavý, až mi z toho bolo miestami do plaču a uvedomil si ako sa vlastne aj my správame k starým ľuďom, teda že ich už neberieme ako rovnocenných ľudí, ale skôr ako nesvojprávne bytosti (aj keď v mnohých prípadoch nimi aj naozaj sú). Tento príbeh bol však o inom, a to práve vystihlo celú tú podstatu. Áno, vyskytli sa tu aj kadejaké prvky klišé a predvídateľnosti, no v tomto prípade mi to až tak neprekážalo.

Jeden z tých filmov, pri ktorých som čakal, kedy sa už KONEČNE niečo začne diať. A ako tak ubiehal čas, čím ďalej tým viac som si uvedomoval, že tá "predohra" predsa len trvá nejako dlho a na rozvíjanie deju zostáva už naozaj málo času. Ako náhle to vyzeralo, že by sa dej konečne mohol zlomiť a príbeh sa poriadne rozhýbať, za každým to opäť padlo do roviny neurčitej dejovej línie bez väčšieho zmyslu. Po takmer 2 hodinách som bol rád, keď konečne naskočili záverečné titulky. Proste toto je štýl filmov, ktoré majú asi tak strašne široký zámer, že napokon človek nevie aký to celé malo zmysel. Za mňa Odpad, ale bez váhania. O lyrizované "veľdiela" bez zmyslu naozaj nestojím...

Na toto si veru ešte každý dobre pamätá. Bolo len otázkou času kedy sa po niekoľkých knihách napokon dočkáme aj nejakého filmového spracovania. Tak tu to máme. Príbeh napísal sám život, a tak už bolo treba len tých 3096 dní natlačiť do 109 minút - teda vybrať to najpodstatnejšie. Na mňa však celý film pôsobil dosť priemerne a neviem ako u iných, no u mňa vôbec nevyvolal tie emócie ako by som práve od takéhoto príbehu čakal. Celé mi to prišlo akési ťažkopádne a vôbec sa to nenieslo v takej atmosfére, aké by bolo potrebné. Na druhú stranu sa mi páčilo, že únosca Wolfgang nebol počas celého deju vykreslený len ako vyšinutý a zvrátený fanatik, ale mal aj svetlé momenty, počas ktorých si chcel získať Nataschinu priazeň. No ako celok tento film na mňa pôsobil viacmenej priemerne.

Nesprávaj sa ako pokrytec, ktorý si myslí, že utají svoje lži, zatiaľ čo z plného hrdla recituje Korán... Brutál, o to viac, že je to podľa skutočného príbehu a takéto veci sa proste bežne dejú (aj keď našťastie už čím ďalej, tým menej). Samozrejme, každá minca má dve strany a aj každá skutočnosť má toľko verzii, koľkých má aj rozprávačov. Ale v tomto prípade nepochybujem, že to nebolo ďaleko od pravdy. Niečo tak krutého som už dlho nevidel. Nesmierne zákerné klamstvo doslova ukameňovalo pravdu. A kto bol voči nej ľahostajný, stal sa z neho chtiac nechtiac spoluvinník. Stačí keď sa zjavi jeden manipulátor, ktorý sa začne oháňať vyhrážkami o vyzradení tajomstiev z minulosti, a už to ide - dokonalá reťazová reakcia napokon zapríčiní to, o čo celý čas išlo. No predsa ľsťou zmanipulovať aj samotnú spravodlivosť a prispôsobiť si ju vo svoj prospech. Aj keď o niektorých scénach sa dá zaiste pochybovať, no film ako celok pôsobí viacmenej dosť presvedčivým a realistickým dojmom.

Napriek obrovskej kritike a množstvu nespokojných recenzií a komentov, mne sa to páčilo! Uznávam, že ten príbeh je dosť idealizovaný a prehnaný, ale mne to akosi vôbec neprekážalo. Veď čo je na tom, že do tohto prostredia pompejskej apokalypsy zasadili príbeh gladiátora a ešte k tomu aj nejakú romantickú zápletku? Realita síce išla v mnohých ohľadom bokom, ale treba uznať, že po vizuálnej stránke to bolo nesmierne vydarené. Celá tá atmosféra pompejskej slávy a následnej skazy sa mi zdala vynikajúca. Bohužiaľ, opäť prehnané vizuálne efekty po výbuchu sopky trochu stiahli kvalitu filmu smerom dole, ale ako celok to hodnotím skôr ako nadpriemer. OK, bola to tak trochu vykrádačka slávneho Gladiátora, ale až tak priemerné resp. podpriemerné ako mnohí píšu mi to isto neprišlo. A komu sa nepáči, že film je príliš epický a obsahuje love-story, tak nech sa prehrabe radšej dokumentami - a tých je o Pompejoch iste dosť.

Perfektný námet a myšlienka, len to spracovanie bolo doslova márnotratné mrhanie potenciálom. Napriek tomu, že film pôsobil takmer dokonalo lyricky, mal tú svoju pôsobivú atmosféru múzea. Tie detaily rôznych maliarskych diel som si doslova užíval - vždy ma vedeli riadne zaujať takéto symbolické drobnosti skryté v obrazoch. Kiežby sa v tejto atmosfére symbolickej vizuálnej detailnosti niesol celý film, to by bola paráda. Viem si to naozaj živo predstaviť - takú prehliadku celým Kunsthistorisches Museum, a to nielen maliarskym krídlom, ale aj archeologickým, kde by sa dalo nájsť tiež mnoho detailnej symboliky. Bohužiaľ, táto krásna čarovná atmosféra symboliky umenia bola narušená priam depresívnymi zábermi na melancholickú zimnú Viedeň. Dialóg medzi Anne a Johannom bol miestami zaujímavý, no občas úplne fádny, až nudný. Škoda toho potenciálu, mohla to byť naozaj chuťovka.

Miestami vynikajúce, no v mnohých ohľadoch dosť priemerné. Ale keďže som nečakal nič prevratné, tak som v podstate spokojný. Atmosféru to malo skvelú, len škoda, že v niektorých momentoch to bolo až príliš násilné. Začiatok ma až tak nenadchol, stred bol vynikajúci, no a koniec vlastne dosť očakávaný, takže moc ani neprekvapil. Niekoľko vtipných hlášok a scén boli výborným oživením celého príbehu. Robert De Niro podal už klasicky výborný herecký výkon a mňa osobne potešila aj Dianna Argon, veľmi pohľadná herečka.