Aljak

MASAKER! Pozoruhodný sociálny experiment odkrývajúci krutú realitu on-line sexuálneho predátorstva, ktorému sú vystavené zraniteľné nezrelé deti na začiatku puberty, túžiace po niečom "výnimočnom" a extravagantnom. V takom veku im bohužiaľ môže prísť mimoriadne atraktívne aj písanie si a telefonovanie s cudzími ľuďmi cez internet - a z nevinnej konverzácie a zvedavosti sa môže stať napokon až perverzná manipulatívna hra na mačku a myš. Ja som bol až zhrozený, akým štýlom títo disempatickí netvori jednajú a bez varovania sa doslova vnucujú do krehkého podvedomia dievčat. Tento dokument odkrýva tie najtemnejšie scenáre, ktoré sú však zároveň úplne bežné. Kódex týchto troch "12tiek" bol zásadne anti-sexuálny, no napriek tomu to predátorov ani trochu nezaujímalo a išli si svoje. Najsvetlejším okamihom dokumentu bol ten chalan, ktorý sa pri konverzácii skôr tváril tak, že má o neskúsenú dievčinu starosti a svojimi slovami ma dojal k slzám... Každopádne, emočne silný a fascinujúci dokument hodný 5*.

Niektoré sequele sú naozaj užitočné a priam potrebné. A potom sú tu také, pri ktorých by vôbec nevadilo, keby ani neboli. A to je presne prípad o All the Boys I've Loved Before - Part II. Do veľkej miery to bolo skutočne bezobsažné, a to zaujímavé bolo bohužiaľ len v menšine. Ale áno, bolo tam aj zopár dobrých scén a dialógov, to nepopieram. Akurát ako celok to nebolo nič extra a je to rozhodne jeden z tých slabších (zbytočných) sequelov. Tým najlepším napokon bola opäť postava večne dilematickej a hanblivej Lary Jean, tak ako to bolo aj v kmeňovom filme. Skromné 2*.

Čo na toto povedať? Jedna obrovská absurdná dráma plná šialených postáv a nelogických zvratov. A to som v poslednej dobe chválil, že Poliaci točia samé dobré filmy. OK, tak sa našiel aj nejaký, ktorý dobrý nebol... A pritom, keď sa to tak vezme, tak potenciál v tom celkom bol. Len keby to nebolo také šialené tlačenie na pílu :( Ale aspoň tie hlášky a niektoré dialógy stáli za to, čiže sa na tom dalo aj trochu zasmiať. Aj keď najviac sa človek asi smial na tom, aké to je "hyperaktívne" :D

Príjemná komédia, ktorá síce balansuje na hranici priemernosti, ale v dnešnej konkurencii to bolo napokon celkom obstojné a povedal by som, že to bol jemný nadpriemer. Ústredná dvojica ma bavila, hoci Zoe mi občas išla svojim egocentrizmom na nervy, ale Tim bol fakt sympatický týpek. Narozdiel od mnohých tuctových komédii, toto malo príjemný dôvtip, kopu ironických hlášok, dobrých dialógov, ktoré úprimne pobavili, a to všetko najmä na tehotenskú tému, okolo ktorej sa točil celý dej. Škoda, že kompozične to bola taká predvídateľná šablóna, inak by som to kľudne ohodnotil aj vyššie. Takto je to za solídne 3*.

Vo svojom princípe to nebolo vôbec na zahodenie, ale celé to teatrálne "vybuchovanie" tiel bolo tou najväčšou slabinou celého filmu. To sa ako vážne nedali tie smrteľné "jatky" spraviť menej demonštratívnou formou? Určite áno, a hneď by to bolo odosť lepšie. Lebo vo svojej podstate mi dejová línia o "kliatbe" až tak neprekážala a v kontexte to malo celkom dobrý spád - aj vo vzťahu k psychologickom rozmere filmu. Satiricko-ironický štýl k tomu síce až tak nepasoval, ale dialógy boli zaujímavé. Nuž, škoda... max. 2* (hoci s potenciálom minimálne 4-hviezdičkovým).

Podľa popisu to znie extrémne zaujímavo a pozoruhodne. Bohužiaľ, potenciál zostal v úzadí a to ospalé, pomalé tempo s nevýraznou zápletkou rozhodne nenaplnilo očakávania. A to je podľa mňa dosť škoda, keďže taký zaujímavý námet s pestrým osadenstvom postáv, ešte k tomu v exotickom prostredí pustej Austrálie - to bolo samo o sebe rozohrané na kvalitný filmový zážitok. No napokon sa senzácia nekonala a The Funrnace nedosiahla u mňa ani len hranice priemeru.

Mám z toho zmiešané pocity. Téma o dospievajúcom Adamovi, ktorého život ničí schizofrénia, bola vynikajúca a plná potenciálu. Ten bol do veľkej miery aj využitý, akurát to pôsobilo v mnohých ohľadoch veľmi rozpačito a niektoré Adamove rozhodnutia mi prišli veľmi arogantné, až sebecké. Ťažko sa vcítiť do jeho emocionálnej roviny, ale nemal som pocit, že by všetko riadili len tie schizofrenické impulzy. Miestami mi ho bolo ľúto, no zároveň mi išlo jeho správanie na nervy. A tie vizuálne vsuvky čiernych démonov, to mi tiež skôr prišlo na škodu ako na úžitok. Každopádne, tento film so sebou nesie skutočne kvalitné posolstvo - akurát ten štýl nebol zrovna to, čo by som od takejto témy očakával.

Krásne toskánske scenérie boli tou najväčšou prednosťou celého filmu. Čo sa týka deju, tak tá metafora medzi rekonštrukcie domu a rekonštrukcie vzťahu medzi odcudzeným ocom a synom, to bolo síce pekná symbolika. Avšak príbeh ako taký nebol ničím zaujímavý a len sotva sa človek nechal unášať dejom. Navyše, postava Roberta mi bola dosť nesympatická, no to bude možno aj tým, že Liama Neesona som si nikdy nedokázal obľúbiť. Ale to Toskánsko bolo fakt pôsobivé, no keby sa chcem rozplývať len nad tým, to by som si rovno mohol pustiť nejaký dokument...

Taký typický film na tému "zistili mi nevyliečiteľnú nemoc a chcem si splniť sny". V podstate to nebolo ničím originálne, všetko išlo podľa klasickej schémy a k nevyhnutnému koncu. Nuž, ale aspoň to Švajčiarsko bolo pekné. Len ten dej bol miestami dosť prekrútený a prakticky nereálny. Z tohto námetu by sa veru dalo vytlačiť aj ďaleko viac.

Ďalší z obrovského množstva filmov s konceptom talentovaných ľudí, ktorí sa zrodili v obzvlášť chudobných podmienkach. Tentokrát v hlavnej úlohe balet, zasadený v indickom prostredí mumbajských slumov. Dej samozrejme dosť predvídateľný (inak by asi takýto motivačný film nemal zmysel), ale napriek tomu veľmi zaujímavý, aj keď tam bolo určite ešte množstvo rezerv. Základom úspechu bolo už samotné indické prostredie, v ktorom sa celý film odohrával. A veľké plus bolo aj to, že tá ústredná línia mala aj kopu rôznych vetvičiek, ktoré tomu dodalo ešte väčšiu pestrosť. Popri sledovaní tohto filmu som si však uvedomil aj to, že svet je plný talentov, akurát ich často nemá kto objaviť. Našťastie, toto nebol Asifov a Nishuov prípad :)