Aljak

Ach jaj, klišé za klišé, a o otrepanej schéme romantických komédií ani nevravím. Ale tá pizzová tématika to rozhodne zachránila od toho, aby tento film skončil v jednom vreci s ostatnými žánrovými odrhovačkami. Asi každému bolo jasné, kam tento príbeh speje a ako to napokon celé skončí (že by na letisku?) - ale práve originálny námet s Little Italiou kdesi v Toronte mal naozaj dobrý feeling. Emma Roberts ma ako vždy bavila, ale aj ostatok osadenstva nijako obzvlášť nezaostal. Čo sa týka scenáru, tam som nečakal žiadne zázraky, ale dialógy dosť prekvapili a boli vcelku vydarené, čo pomohlo k lepšiemu dojmu z tohto filmu. Čo dodať na záver? Dal by som si pizzu (takú dobrú priamo z Itálie).

Zaujímavý film, najmä pre svoje realistické podanie. Len škoda tej ťažkopádnosti, ktorá sa prejavovala vo veľmi neobratnom dejovom vývoji. Ale možno to bol aj zámer, keďže rovnako neobratne dochádza aj k vzájomnému spoznávaniu sa a zbližovaniu v mnohých dohodnutých manželstvách. Každopádne, čakal by som niečo živelnejšie a dramatickejšie, čo by tomu filmu dodalo tú správnu epickú esenciu. Inak, na to že sa príbeh odohráva v brahmanskej rodine, tak ma prekvapilo, že postavy pôsobili dosť prostým dojmom.

Veľmi milé prekvapenie. Prvotne sa mi do pozerania tohto filmu moc ani nechcelo, ale napokon ma pozitívne recenzie presvedčili dať tomu šancu. A nakoniec musím uznať, že som spravil dobre. Amitabh a Rishi zahrali štandardne výborne! Príbeh o dvoch starcoch pôsobil spočiatku viacmenej komicky, potom prišli na radu tie nepochopiteľné úlohy, ktoré napokon vyústili do vzájomného konfliktu s hlbokým posolstvom. "Dúfam, že to pochopíš". Pri mnohých dialógoch medzi ústrednou dvojicou postáv som mal až zimomriavky, no najmä pri tej takmer finálnej scéne na letisku (tam už boli slzy na krajíčku). Dojemné...

Hotová shakespearovská dráma, teda aspoň čo sa zápletky týkalo. Tá bola naozaj zápletkou v pravom zmysle slova, keďže vzájomné vzťahy postáv tu boli dokonalo zamotané a miestami to pripomínalo kvalitnú šachovú partiu medzi dvomi sokmi Seenom a Angadom. Takže čo sa scenáru a postáv týka, tak z toho pohľadu veľká spokojnosť. To sa však nedá povedať o akčných bitkárskych scénach (tých bolo našťastie len zopár) a prehnanej teatrálnosti, ktorá mi tu prekážala rovnako ako pri väčšine indických komédií (aj keď tu to ešte nebolo až tak za únosnou mierou). Každopádne, tá shakespearovská zápletka to dostatočne potiahla dopredu a napokon sa prikláňam k nadpriemernému hodnoteniu (4*). Btw. Neviem, čo sú všetci takí unesení z Ileany D'Cruz. Mňa osobne oveľa viac zaujala Nargis Fakhri (podmanivý pohľad).

Zaujímavé a v podstate aj veľmi originálne a nápadité. Takže v podstate skutočne veľmi milé prekvapenie, teda až na tie herecké výkony, ktoré boli naozaj veľmi priemerné. Koncept časovo izolovanej jaskyne, kde trvá jedno ročné obdobie jednu sekundu, bola fascinujúca. Aj keď to malo zopár logických trhlín, ale celkovo ma táto idea dosť nadchla. Možno sa s tým dalo ešte o kus viac pohrať, aby to malo ucelenejší kontext (tak ako napr. v Interstellar), ale na také niečo asi nebol dostatočný rozpočet a ani priestor. Obrovská škoda tých slabších hereckých výkonov, nevýrazných postáv, emočnej jednotvárnosti a až príliš prostých dialógov.

Vcelku originálny a exotický film, ktorý v sebe ukrýval veľké tajomstvo z minulosti a jeho ďalekosiahle následky prežívajúce prakticky celý život. Základ príbehu je teda už od samého počiatku pozoruhodný, no očakával som nejaký výraznejší spád. Paradoxne, najzaujímavejšou časťou filmu boli pre mňa retrospektívne spomienky z mladostí oboch starčekov, ktorí medzi sebou nevedeli nájsť spoločnú reč. Ten dejový rámec zo súčasnosti mi prišiel dosť ťažkopádny a tie strohé dialógy tomu tiež akosi nepomohli. Ten magický realizmus v závere, ktorý mal byť azda vyvrcholením celého filmu, ma tiež akosi za srdce nechytil (a to som veľký obdivovateľ G. G. Márqueza). Čakal som nejakú lepšiu pointu...

Musím uznať, že po scenáristickej stránke bol tento príbeh naozaj zaujímavý a pútavý, čo bolo samozrejme najväčšou prednosťou tohto filmu. Bohužiaľ, to spracovanie bolo na môj vkus také... no povedzme, že teatrálne, čo mňa osobne fakt irituje. O akčných vsuvkách a predimenzovaných hyperbolických súbojoch radšej pomlčím (tie mi prekážali ešte oveľa viac ako tá spomínaná teatrálnosť). Temperament Telugu filmov sa nezaprie, aj keď toto bolo asi fakt už cez čiaru. Je to škoda, lebo takéto veci dokážu dosť znehodnotiť celkový zážitok, hoci samotný príbeh ako taký a aj jeho spád boli vcelku nadpriemerné!

Po dejovej stránke v podstate nič extra výnimočné, ale aspoň ten štýl akým to bolo podané ma celkom bavil. Atmosféra filmu bola naozaj vydarená a napriek očakávanému klišé sa na to pozeralo celkom dobre. Hlavná postava ostýchavej outsiderky Lary Jean, ktorá nás celým príbehom sprevádzala, bola naozaj sympatickou dominantou tohto filmu. Akurát to splynutie šedej myšky a hviezdy školy bolo na môj vkus dosť veľké klišé. Inak to skončiť snáď ani nemohlo...

Jeden z tých filmov, po ktorých som zostal bez slova sedieť ako obarený. A to som bol spočiatku ohľadom tohto filmu dosť skeptický, no napokon sa z toho vykľulo niečo naozaj vynikajúce! Sociálne drámy ma vždy bavili, a tie s tématikou šikany ešte o kus viac. Film síce svojim prevedením pôsobí miestami dosť surrealisticky, ale vo svojej podstate je až hrozivou reflexiou spoločnosti, kde sa inakosť trestá - v tom lepšom prípade pohŕdaním a ignoráciou, a v tom horšom šikanou a ponižovaním. Lily Newmark v úlohe submisívnej Iony bola vynikajúca. Nuž, cena za popularitu a obľúbenosť v kolektívne dokáže byť niekedy privysoká. Príbeh to bol veru fascinujúci a emočne vypätý, až mi bolo ľúto, že sa Iony a Lyn v podstate nikto nezastal :(

Až prekvapivo pútavo natočená relácia o živote v zahraničí s kopou zaujímavostí zo zákulisia miestnych reálií, vďaka ktorým sa človek dozvie aj viac ako len z bežných cestopisných dokumentárnych relácií. Predsa len, ten kto tam žije to vie podať s väčším nadšením a prehľadom ako ten, kto tam zavíta len na pár dní a je to pre neho prakticky všetko nové a nepoznané. Už ani nepamätám, kedy som videl niečo tak pútavé a prínosné zo slovenskej produkcie ako práve Cestou necestou. Aj keď niektorí "sprievodcovia" mi prišli až prehnane excentrickí a výstrední, ale v globále viacmenej spokojnosť.