Aljak

Atmosféra presne ako pri Sparksových filmoch, akurát tu chýbal nejaký dramatickejší zlom, na ktorom by stála pointa celého príbehu. Prakticky neviem, čo by som v tomto filme vlastne vyzdvihol - postavy bez charizmy, dialógy biedne, piesne priemerné, scenár plný klišé a dramatické zlomy takmer žiadne. Napriek tomu sa na to dalo pozerať a dať tomu hodnotenie Odpad by bolo dosť nefér. Každopádne, na priemer tohto romanticko-dramatického žánru sa to ani len nechytalo. Mimochodom, tamten alibistický argument, ktorým to sa na konci Liam "ospravedlnil" za ten útek, to bolo ešte horšie ako typické klišé výhovorky (Si pre mňa príliš dobrá, Nezaslúžim si ťa, a podobne). Žasnem...

Po netypickej záchodovej romance Toilet - Ek Prem Katha tu máme Akshaya v ďalšom bizarnom filme, tentokrát v hlavnej úlohe VLOŽKY! Na prvé počutie znie tento námet možno úsmevne, ale v takej konzervatívnej krajine akou je India, zďaleka nie sú ani vložky (alebo iné hygienické pomôcky) až takou samozrejmosťou ako u nás. Film o vložkovej revolúcii je teda vo svojej podstate naozaj originálny a musím uznať, že to celé bolo dosť pútavé, hoci som od toho nemal žiadne veľké očakávania. Napriek veľkej snahe Lakšmiho bolo preraziť vo vložkovej osvete oveľa ťažšie akoby sa mohlo prvotne zdať, keďže robiť inovácie v indickej konzervatívnej spoločnosti je už samo o sebe ťažké, a to že ide o takúto intímnu oblasť, tak to Lakšmimu situáciu niekoľkonásobne sťažilo. Každopádne, o tejto neľahkej ceste za konečným úspechom je napokon celý tento zaujímavý film, s praktickou pointou. Akshaya moc nemusím, ale v tomto filme a v úlohe Pad Mana ma skutočne bavil.

Naozaj vydarená satira argentínskeho malomesta s trpkou príchuťou irónie. Aj keď som podľa popisu k filmu čakal o kus viac dramatizácie, ale musím uznať, že inteligentný spôsob akým to bolo podané sa mi napokon celkom pozdával. Ten stupňujúci sa kontrast všeobecného úctivého obdivu na začiatku a postupnej premeny v povýšeneckú nenávisť na konci bol vynikajúci. Musím oceniť aj to, že to celé neskĺzlo do nejakej priveľkej absurdnosti a koniec koncov pôsobí tento príbeh viacmenej realisticky - presne tu bola zobrazená tá podstata vznetlivého ľudského charakteru, pokrytectva a pretvárky (ako bolo povedané aj v Danielovej rozlúčke s rodným mestom "Zostaňte takí, akí ste. Nedovoľte na tom nikomu nič meniť. Žite ďalej v pokryteckej spoločnosti, v hlúpej pýche, vo svojej vlastnej ignorancii a brutalite."). Postava Daniela Mantovaniho vzbudzovala naozaj obrovskú charizmu - a to nielen výzorom, ale najmä svojimi postojmi a schopnosťou pohotovo reagovať konštruktívnymi monológmi na akúkoľvek situáciu.

Čistá tragikomédia! A pritom to bola dosť hodnoverná reálna reflexia z prostredia partnerských vzťahov. Samozrejme, nie je všetko až tak čierno-biele ako to je občas v tomto filme vykreslené, ale nemalo to veru ďaleko od toho, čo sa často vo vzťahoch odohráva. Rasmus sa mohol snažiť akokoľvek, vždy sa našlo niečo, čo sa milostivej slečne Márii nepozdávalo. Miestami to bolo naozaj až na smiech, no keď sa tak človek nad tým zamyslí, tak je to skôr na zaplakanie. Takže to bol taký vyvážený gogoľovský smiech cez slzy. Bohužiaľ, ženy sú až neuveriteľne komplikované (česť výnimkám, ktorých je skoro ako šafránu). Film bol naozaj trefným portrétom, ktorý to celé vystihol priam ukážkovo. Možno tomu chýbalo trochu viac drámy, ale na druhú stranu to takto aspoň pôsobilo o to viac reálnejšie. Ponaučenie: Ženám človek nevyhovie!

Musím uznať, že počas prvých dvoch tretín filmu som sa dosť nudil - keďže to stále bolo o tom istom dokola a dokola. Posledná tretina bolo prekvapivo skvelé finále, ktoré ma doslova prebudilo z môjho polospánku. Kiežby bol tak kvalitný celý film, alebo keby sa ten dej zlomil aspoň o pár desiatok minút skôr. Bohužiaľ, až do toho zlomu, to bol podpriemerný béčkový film, ktorý viac nudil ako zaujal. Potom náladu trochu rozprúdil klip Selfiyaan :D A napokon ten záver, ktorý už naozaj zodpovedal tomu thrillerovému žánrovému zaradeniu!

Ako oddychovka, od ktorej človek nič nečaká, celkom fajn. Bolo to síce o kus lepšie ako väčšina súčasnej teenage komediálnej produkcie made in USA, ale tak či tak žiadne terno. Škoda, že tu nebolo viac takého kvalitnejšieho humoru s dôvtipom, sarkazmom a dvojzmyslami, a miesto toho sme tu mali okrem spomínaného aj prehliadku lacných "vtipov" (a ako bonus idiotskú grc-scénku v aute). Čo sa týka hereckého obsadenia rodičovského osadenia, tak trojica Leslie Mann, John Cena a Ike Barinholtz celkom bavili a potiahli ten film aspoň ako tak k priemeru. Ale tak, dalo sa :) Pre menej náročného diváka to môže byť dokonca aj silný nadpriemer.

Nuž, niekedy žiaľ treba niečo obetovať a minimalizovať straty. Aj keď je to v podstate krutá hra s osudom nevinných ľudí, ale čo je lepšie? Ohroziť život jedného náhodne okoloidúceho človeka, alebo riskovať masaker desiatok nevinných obetí? To je hotová morálna dilema, do ktorej je zamotaný celý tento film. Po obsahovej stránke veľmi dobré, ale miestami sa to až zbytočne naťahovalo a tamtie vyvolávačky pomaly celému vládnemu kabinetu, to bol fakt des. Ešteže sa tam tí teroristi tak dlho motkali a promenádovali, inak by bolo po akcii...

Motív úteku počas deportácie nie je v podstate ničím novým, hoci skôr sa s ním stretávame v prostredí nacistickej hegemónie počas 2. sv. vojny. Takže aspoň z tohto pohľadu je to o niečo inšie, no zároveň dosť podobné (ako vravia v Thajsku: same same, but different). Zas len ďalší dôkaz, že všetky totalitné režimy boli proste zverstvo. Čo sa týka tohto litovského filmu, vzhľadom na vysoké hodnotenia som od toho čakal ďaleko viac. Aj keď je príbeh postavený najmä na viacerých zlomoch počas Marijneho putovania na ceste domov, chýbal tu tomu taký ten potrebný "waw efekt". Miestami som mal pocit, že toho šťastia v nešťastí mala Marija predsa len príliš (nieže by som jej to neprial) - čo pôsobilo predsa len až neuveriteľne. Ale tak, prečo nie? Aspoň občas zvíťazila individuálna humanita nad masovou totalitou.

Waw! Spočiatku som mal pocit, že to bude prudká náboženská satira, ktorej hnacím motorom bude Venia - no napokon z toho bola dosť kritická dráma na tému náboženského fanatizmu. A musím uznať, že Kirill Serebrennikov si ani moc nedával servítku pred ústa a výsledok bol pozoruhodný, no zároveň určite aj kontroverzný. Takto to dopadne, keď niekoho presadne posadnutosť a silou mocou sa snaží interpretovať a aplikovať niečo, čo v dnešnej dobe už dávno aplikovateľné nie je. Ten extrém posadnutosti tu bol vykreslený naozaj znamenito a určite táto fanatická téma stojí za zamyslenie. Venia postavil napokon celú školu do pozoru a s takýmto prípadom si akosi nikto nevedel dať rady. Každopádne, každý extrém so sebou napokon prináša jedine zlo, keďže extrém k sebe nepripúšťa žiadny iný názor, interpretáciu či nebodaj alternatívu.

Najväčšou prednosťou tohto filmu je samotný námet, ktorý je viac než len aktuálny. Problém kyberkriminality a kyberšikany sa dostáva čoraz viac do popredia a pomaly ale isto sa z toho stáva globálny problém súčasnej civilizácie. Do veľkej miery tu vidíme aj snahu o didaktický záber, ktorý reflektuje nástrahy internetu a moderných technológií. Čo sa týka filmu ako takého, tak okrem toho vynikajúceho námetu, to žiaľ za veľa nestálo - a pritom to malo tak obrovský potenciál. Najväčšou slabinou je samotná "dramatizácia" scenáru plného abnormálnych reakcií, ktoré boli absolútne neadekvátne k danej situácii (občas to bolo príliš mierne, inokedy zas príliš prehnané). No a moc tomu nepomohli ani fádne dialógy medzi postavami. Škoda toho, ten námet by si zaslúžil viac...