Aljak

Thomas Hardy a tradičná "austenovská" atmosféra prenesená na filmové plátno. Bathsheba v podaní Carey Mulligan bola výborná, aj keď na to akým sebavedomým a slobodomyseľným dojmom pôsobí, mi prišla tak trochu naivná a miestami dosť vyberavá (najmä čo sa týka jej vzťahu ku Gabrielovi - ako by sme dnes povedali Friendzone). Ale na druhú stranu nechápem, čo boli z nej tí traja takí pobláznení (aj keď ako sa ukázalo každý z nich mal iné dôvody - jeden úprimnosť, druhý vypočítavosť, tretí lojalitu). Pekný film s výborným hereckým obsadením a napínavou dejovou líniou v ohromnej atmosfére viktoriánskeho Anglicka! A to posolstvo (Pozor Spoiler!) : Najlepší priateľ, ktorý je vám oddaný a úprimne vás miluje v dobrom i zlom, je napokon predsa len tou najlepšou voľbou.

Koncept dokumentu celkom fajn, akurát že by som určite radšej ocenil keby bolo rozloženie pred a po zlomovom momente viac v rovnováhe. Väčšina dokumentu je nanešťastie totiž orientovaná na Malalin život po osudovom momente, ktorý jej navždy zmenil život. Mňa osobne by viac zaujímal to, čo bolo pred tým, keďže vývoj po tej udalosti viacmenej poznáme už z médií a rôznych článkov o nej. Jedno je však isté, je to odvážna dievčina, ktorá si zaslúži obdiv. O tom ako nástup Talibanu zmenil regióny jeho pôsobnosti vieme už dosť, ale riešenie aj tak zostáva v nedohľadne. Nič na tom nezmenia ani Malaine prejavy plné symbolických slov na adresu utlačovateľov, ktorých správanie nemá s islamom absolútne nič spoločné!

Awh, to len mne to prišlo tak neskonalo nudné a ako čistá strata času? Je síce pravda, že Maggie vo svojom úctyhodnom veku (80 rokov) dokáže stále na plátne zahrať kadečo, ale to je fakt asi jediná zaujímavosť na celom tomto filme. Scenár, dej, zápletka, dialógy, postavy... nič z toho ma akosi nezaujalo! Skôr mi všetci liezli parádne na nervy a k ani jedinej postave som si nevypracoval počas filmu žiadny vzťah, a tak som v podstate nedokázal s nikým ani len sympatizovať. Ako som povedal na začiatku - strata času!

Vždy ma poteší, keď vznikne film, kde hrá nejakú rolu umenie v akejkoľvek podobe. A ak je to ešte k tomu niečo podľa skutočnej udalosti, tak sa teším dvojnásobne. Príbeh o Klimtovom veľdiele, "rakúskej Mone Lise" Adele a jej návrate do rúk pôvodnej majiteľky bol vo svojej podstate nedostižným právnym aktom, avšak napokon sa to predsa podarilo a Adele sa po dlhých rokoch vo Viedni presunula do Neue Galerie v New Yorku. Čo sa týka filmu, nie som vôbec nadšený tak ako ostatní (aktuálne hodnotenie 80%), pretože na mňa to celé pôsobilo dosť ťažkopádne a napriek viacerým vrcholom ma film ako celok v podstate nezaujal. Najlepšími súčasťami bola podľa mňa aj tak tá retrospektíva do vojnových čias. Zobrazenie toho celého súdneho procesu Marie Altmann vs. Rakúska ma až tak nebavilo. Takže pre mňa také menšie sklamanie...

Tešil som sa na ďalší Hooperov film, o to viac pri pohľade na námet a taktiež herecké obsadenie. Ale napokon som predsa len trochu sklamaný. Čo sa týka hereckých výkonov, tak to bolo naozaj na úrovni, najmä skvelý Eddie Redmayne, ktorý ma čím ďalej tým viac udivuje (v dobrom). Ale akosi to rozvinutie zápletky vo mne nevyvolalo taký úžas ako som prvotne očakával. Malo to viacero silných momentov, ale žiaľ aj dosť slabších fáz. Navyše, celé mi to prišlo akési strojené a nejde mi do hlavy, že by Einara nikto nespoznal. Však tie črty tváre boli nezameniteľné... Transexualita je rozhodne zaujímavá téma, no a The Danish Girl nás privádza až k prvopočiatkom premien muža na ženu... V tomto prípade sa však sympatický Einar napokon zmenil na nie príliš pohľadnú (iným slovom - šerednú) Lili.

Ty si možno s minulosťou skončil, ale ona s tebou ešte nie... Alebo žeby tie "božie mlyny" predsa len existovali? Presne takýto typ psycho-thrillerov zbožňujem, aj keď prvá polovica filmu mala strááášne pomalý spád, až som sa začal obávať, či to nebude nejaký prepadák. Našťastie nebol, postupne sa to celé rozvinulo do pútavej psychologickej hry, ktorá sa na základe jedinej "nevinnej" lži z minulosti vrátila ako bumerang. Aj keď mi o prišlo napokon ako čisté šialenstvo, asi až príliš prehnané. Nuž, ale keď pomsta, tak poriadna... Film kvalitný, len škoda toho nevýrazného rozbehu, ktorý sa až príliš dlho naťahoval.

Fúha, tak to bolo teda vyvrcholenie! Škoda toho dlhého-predlhého čakania na zlom, ktorý prišiel až kdesi po dvoch tretinách filmu. Dovtedy to bol akoby dlhý-predlhý prológ, ktorý nás pomaly (až príliš pomaly) pripravoval na očakávaný zlom. Napokon až odkrytie tajomstva z minulosti rozhýbalo príbeh k okrajom svojho potenciálu. Razom sa všetko zmenilo a z pokojnej rodinky sa stala zranená štvaná zver. Za poslednú tretinu by som samostatne dal kľudne aj tých 5*, ale ten ťažkopádny a zbytočne dlhý "prológ" výrazným spôsobom potiahol moje hodnotenie smerom dole.

Turecká kinematografia už viac krát preukázala svoju kvalitu. Mám rád turecké filmy, lebo majú taký euro-orientálny nádych, takže je to ako synergia týchto dvoch esencií. Delibal mi svojim štýlom, ale aj príbehom, veľmi pripomínal bollywoodske filmy (akurát bez tej typickej indickej pestrosti). Ideovo sa mi to páčilo, ale k tým postavám som si nedokázal vôbec nájsť cestu. Baris predstavoval presne ten typ excentrického človeka, ktoré mi nikdy neimponovali a skôr mi išiel na nervy. Füsun zas modernistická dievčina, ktorá sa za každú cenu potrebovala predviesť ako extrémne nezávislá bytosť. Tým pádom ma ich osudy až tak nezarmútili, hoci samotný príbeh bol skutočne tragický. Rozhodne som čakal niečo lepšie, a tento film sa určite nezaradí medzi tie nadpriemerné turecké filmy, ktoré som už mal česť zhliadnuť. P.S. Najlepšia časť filmu? Jednoznačne Lovefool v podaní Füsun!

Jake Gyllenhaal ma baví stále viac a viac. Nie je to len zaujímavými rolami, ktoré stvárňuje, ale aj samotným hereckým prejavom a tou charizmou, ktorú vyžaruje. Po úlohe sociopata vo filme Nightcrawler tu je ďalšia bizarná rola - tentokrát melancholicko-psychopatický Demolition-man, ktorý sa po svojom vysporiadáva s tragickou udalosťou. Väčšinou sa mi nepáči, keď film príliš prerastá do poetiky, ale v tomto prípade to vytváralo práveže naopak vysoko pozitívny aspekt. Naomi Watts tiež prispela ku kvalite, a v neposlednom rade určite aj prísny otec Chris Cooper. Fakt, treba uznať, že to stálo za to, a treba určite pochváliť aj soundtrack. No ešte jedna vec by ma dosť zaujímala - kto jazdí v tom kombi?

Na jednu stranu oceňujem, že to nebola typická americká klišé teenage-dráma, no zároveň ma to svojim obsahom a kostrou príbehu v podstate ničím špeciálnym nezaujalo. Ten zlom prišiel naozaj veľmi veľmi neskoro, až som sa bál že sa toho napokon ani nedočkáme. Mladá lolitka v podaní odvážnej Bel Powley asi až príliš tlačila na pílu a z prvotne naivnej platonicky "zaľúbenej" dievčiny sa vykľula teda parádna promiskuitná děvka. Ale rozhodne zaujímavé, najmä tým odvážnym a neotrepaným námetom - takže aspoň 3* určite.