Ahsoka

Akčná oddychovka, ktorá síce neurazí a v rámci svojho žánru sa nemá za čo hanbiť, ale ani nenadchne toho komu nestačí iba nasýtenie očí. Vysoko si cením, že všetky hlavné postavy z minulých filmov dostali vyvážený priestor a tvorcovia to pekne ukočírovali aj s ich príbehmi, aby vytvorili jeden spoločný. Kde mi mozog postáva sú schopnosti superhrdinov, ktoré nie sú konzistentné, ale skôr ako sa tvorcom hodí. Narážam tu hlavne na postavu Thora a tiež aj Hulka v porovnaní s vlastným filmom. Vyzdvihnem výborného Iron mana, ktorý mimoriadne baví a výborne sa drží svojej role, bez neho by som s hodnotením išla dolu hneď. Urovňovo je to o niečo slabšie ako dávam za 4* kvôli priamočiarosti príbehu, bez nečakaných zvratov a Loki ako záporák nie je zrovna najvydarenejší, o to viac, keď má po boku veľmi anonymnú mimozemskú armádu. Ak by som si to niekedy v budúcnosti pozrela znovu, neručím za seba s tými 3*.

To napätie sa dá krájať, a pritom sledujeme v istom zmysle veľmi jednoduchý dej bez slov. Divák rozmýšľa spolu s hlavnou postavou a sleduje, čo prehliadne, na čo zabudne. Kamera počas epizódy často zameriava práve naoko nepodstatnú mačku v kútiku duše tušiac, že v niečom asi bude kľúčová. Som veru aj trochu prekvapená Tomovou bezohľadnosťou vrámci toho "upratovania", ale hold, nikto nie je dokonalý.

Tento seriál sa veľmi snaží byť niečím veľkým, ale darí sa mu skôr opak. Je toho v ňom veľa a zároveň málo. Prirovnala by som to k veľmi slabému hovädziemu vývaru, do ktorého niekto na zvýraznenie hodil bujón. Mrzí ma to hlavne z toho dôvodu, že doňho boli prevzaté príbehy skutočných ľudí a výsledná emócia mala byť o to silnejšia. Neprišla, pretože slabunký scenár plný klišé dialógov a ešte na pozadí aj klišé hrdinská hudba na motív americkej hymny, spolu s plochými psychologicky nevykreslenými postavami, lowcostový vizuál tých zopár leteckých scén a skratkovitým dejom, akúkoľvek veľkosť a hodnotu diela potopili. Vládcovia nebies sa zmenili v čase na Vládcov zajateckého tábora. Je fajn zobraziť aj túto stránku vojny, ale nie v takej miere, že názov seriálu prestane korešpondovať s jeho obsahom. Chýbal výrazný záporák a tiež pohľad z druhej strany mince - obete bombardovania mali len malinkatý priestor - a či zomierali iba hrdinskí amercikí piloti a ich posádky? Moje zhrnutie: marketing na US army.

Nezdieľam nadšenie. Pre mňa je táto epizóda plytká patriotistická reklama na americkú armádu a to pri veškerej úcte, netreba chápať moje vyjadrenie ako nenávistné proti Amíkom. Len vidím v tejto epizóde pre USA tvorbu štýlovo typickú dookola obohratú pesničku so superhrdinovským happyendovským syndrómom. Navyše podobne ako predchádzajúca epizóda je táto neskutočne skratkovitá, čo vo mne utlmuje podsúvaný emočný zážitok. A opäť, sme na zemi, letectvo len okrajovo. To je až výsmech, ako málo sme boli v oblakoch...

Presne na toto som narážala v minulej epizóde a bolo nám dopriate. Konečne nám tvorcovia priniesli aj niečo napadité, dômyselné, a nie iba prvoplánovú akciu. Vlastne celá minulá epizóda vyzerá po tejto ešte viac zbytočná ako bola. Takže o hviezdu viac pre dejovú liniu pátrajúcej skupinky, ktorá aj z hľadiska minutáže mala logicky viac priestoru. Naopak dej v labáku bol poznamenaný, dovolím si povedať, že už je to klišé seriálu, dokonalou slečnou menom "Vždymámsupernápad" alias Omegou.

Je veľkou pravdou, že nepoznať predlohu, ani starší seriál je veľkou výhodou. Možno ale tiež lekcia pre všetkých pristupovať ku každému hodnoteniu individuálne a neporovnávať s ničím. Myslím, že aj pred záverečnou epizódou môžem povedať, že tento seriál je reklamou na nepredvídateľnosť. A to je niečo, čo spôsobuje tak intenzívny dramatický zážitok, akého sme boli svedkami v tejto epizóde. Všetko, čo sme videli doposiaľ dáva perfektný zmysel hlavne z hľadiska kultúrnej filozofie, s ktorou bolo nevyhnutné sa oboznámiť v predchádzajúcich epizódach, vrátane emócií z nej plynúcich. A filozofia to teda je hlboká, poučná a žiaľ aj tragická.

Úmerne zdokonaľovaniu sa v taliančine Tom doslova absorboval postavu Richarda. Príbeh pokračuje v temnej a strhujúcej atmosfére, kedy sa Tom snaží pozametať, prelepiť, preobliecť a priam aj vteliť sa do svojej obete. Andrew Scott tak hrá, že hrá. Do toho nenápadný Caravaggio dokonale vyobrazuje Tomove zmýšľanie.

To bolo ako z rýchlika. Predstavenie nových postáv v černošskej letke Tuskegee, na minutku sme si s nimi zalietali, ani som si ich nestihla zapamätať a už šup s nimi do našeho obľúbeného zajateckého tábora. Major Egan si medzitým prechádza nejakým psycho problémom, ktorý ako sa zjavil, tak sa aj stratil do zabudnutia, nevieme žiadne bližšie podrobnosti, čo to malo byť. Na Deň D sme sledovali veľké prípravy, keď na to prišlo, tak sme ho prespali spolu s čím ďalej, tým nezaujímavejším Crosbym. Nakoniec Rosie len prerozprával, aký to bol úžasný zážitok s jedným leteckým digi záberom pre divákov. Prevažuje sklamanie, veľkorysé 3*.

Vnímam ohromnú plytkosť postáv, aj deja. Zajateckému táboru sa vzhľadom k povahe a k názvu seriálu venujeme až príliš. Naopak letectvu a lietaniu čím ďalej, tým menej. Rosenthal nedávno zelenáč, teraz už veleskúsený hrdina, rovnaký scenár ako v prípade padlých zajatých priateľov. To sú znovu extrémne skoky, ktoré má ako diváka vôbec nevťahujú a k emóciám postáv mám indiferentný postoj. Ďalšia vec je absentujúci záporak. Nacistický režim ako taký v tomto nie je dostačujúci, navyše keď sledujeme značne nadštandardný zajatecký koncentračný tábor. Seriál stráca dych.

Autenticita tejto epizódy, ale aj tých predošlých, je úplne iný level. Človek má pocit, akoby sa preniesol presne na to miesto, do toho momentu, a nielen premýšľal spolu s Tomom v danej situácii, ale aj cítil stres, tlak aj každé pohŕdavé slovo, čo i len spýtavý pohľad osobne. Tom napriek všetkej svojej lišiackej prefíkanosti zanecháva stopy. Zobrazenie tohto faktu veľmi oceňujem, nakoľko je dôkazom úplne prirodzenej ľudskej nedokonalosti.