Ahsoka

Mijazaki a jeho pravdepodobne rozlúčka s tvorbou, kde zanecháva svoj osobný odkaz pre ďalšiu generáciu. Na animáciu ani nemám právo niečo namietať. Nádherná. Nie som však stotožnená s tým, že všetky stránky filmu sú rovnako výborné. Prvá polovica filmu má tempo porovnateľné s čítaním knihy, čo by bolo v poriadku, keby sa dostavila požadovaná emócia. Smrť matky v úvode bola veľmi anonymná a celé to pôsobilo ako prototypový príbeh, ktorý sa razom zvrtne do šťastného konca. Hlavná a aj ostatné postavy sú veľmi ploché, jednorozmerné. Fantasy svet z príbehu je veľmi ťažko uchopiteľný, chaotický, bez poriadku, prehustený krížom-krážom všetkým možným, doslova ako sen. Poetickú symboliku k tejto Mijazakiho životnej udalosti v príbehu nachádzam a plne rešpektujem. No, asi si tento jeho film, napríklad ako Mononoke, pamätať nebudem. 3,5*

Tento film je, viac ako čokoľvek iné, podarená komédia postavená na nadčasovom humore s poriadnou dávkou irónie, ktorá zachádza aj do vojnovej paródie. To, že sa komediálna zložka dobre preniesla je tiež zásluhou výborného českého dabingu. Podobnosti s českou rozprávkou S čerty nejsou žerty sú viac než očividné, a tiež charakter Fanfana mi čiastočne pripomína Hawkeyeho. A práve žanrová podobnosť s rozprávkou a fakt, že sa jedná o romantickú komédiu kazí niekoľko nehodiacich sa momentov z úvodu, ako napríklad zabíjanie lupičov, či nepekná potupa takmer nevesty Marion, boli pomerne hrubé scény za hranicou humoru a štýlu zbytku filmu.

Spider-man: Homecoming je veľmi svieži mládežnícky film, ktorý má oproti ostatným marvelovkám o malinko väčšiu dávku originality a vlastnej identity. Tú vidím v samotnom charaktere Petra Parkera, ktorý je premotivovaný, energický a pozitívne nepredvídateľný puberťák. V mnohom k tomu prispieva práve Tom Holland, ktorý sa mi oproti predchodcovi Tobeymu Maguireovi páči viac. Príčinu nachádzam v nižšom veku herca, ktorý sa mi k Spidermanovi proste viacej hodí, taktiež v jeho komických schopnostiach a vnútornej charizme, ktorá pekne ladí charakterom postavy. Humor postavený na teenage veku je tou možno najsilnejšou stránkou tohto filmu a spolu s úplne logickými neskúsenostnými kixami a trapasmi hlavného hrdinu naberá film veľmi ľudský charakter. Aj tak to stále vidím na moje obľúbené 3,5*, ale kvôli vyššie uvedenému sa v tomto prípade prikloním k 4*.

Testosterónová jazda s gangsterským nádychom odohrávajúca sa v 70.tych rokoch na mňa neskutočne fungovala. Som rada, že sa tvorcovia rozhodli necentralizovať príbeh okolo Kathy, aby tak prilákali väčšiu pozornosť dámskeho publika. Hoci by Jodie Comer bezpochyby mala na to, utiahnuť hlavnú rolu. Stratili by tým väčšinovú mužskú pozornosť a urobili by z toho zlátaninu, ktorá sa kamaráti so všetkými, ale nie je priateľom nikoho. Hereckým výkonom je tento film úplná špička, každý mal niečo do seba. Zatiaľ čo Tom Hardy bravúrne reprezentoval dnes už staršiu generáciu ostrieľaných hercov, nastupujúca sympatická generácia mladých drakov ako Comer či Butler mu nemenej dobre sekundovali. Príbeh akoby tam hodnú chvíľu vlastne ani nebol, a potom sa objavil. Celkovo to radím skôr medzi oddychovky. Záver však roztápal srdcia. Skvelý film. A nakoniec, predsalen aj pre ženy!

Nech nikoho nemätie názov a animované prevedenie, pretože o žiadnu rozprávku sa nejedná. Je to fantasy veľkofilm na úrovni LOTR, či Narnie, ktorý by sa nápadom dal rozvíjať ďalej. Filozofický mysticizmus, ktorý rozoberá tému ekológie a vzťahu človeka k prírode. Dnes samozrejme veľmi aktuálna téma a mnohým možno už na "nervylezúca", no takmer 30 rokov dozadu sa ešte len dostávala do popredia práve takýmito úvahami. Príbeh je posadený do stredovekého mytológiou oplývajúceho Japonska, čo pridáva celému príbehu na atmosfére. Animácia, resp. japonský anime je niečo, čo našinec zvyknutý skôr na Disney nemusí plne doceniť. Avšak je treba si uvedomiť, že animácia je ručne maľovaných 144 000 obrázkov a to celkom stačí k práci, ktorá je za tým.

S muzikálom West Side Story som doteraz nemala tú česť a toto je pre mňa prvé stretnutie. Inšpirácia v príbehu od shakespearovského megahitu všetkých čias je viac ako zjavná, čo by nevadilo, keby konkrétne v tomto prevedení romantická zložka nepôsobila tak hlúpučko, priam rozprávkovo naivne. Ústredná dvojica je tiež rozpačitá. Mladá, sympatická Rachel Zegler vo svojom debutovom filme ide ako parný valec, kdežto z Ansela Elgorta z môjho pohľadu nevychádza dostatočná chémia. Na filme sa ma najviac očarili muzikálové prvky, piesne predpokladám, že prevzaté, ale prespievané nádherne, spolu s výborne vyladeným tancom, peknou kamerou a výpravou. Aj keď posledná tretina filmu akoby muzikálom úplne zabudla byť.

Tak prvé, čo ma zdvihlo zo sedačky bol záber na Borisa bežiaceho po točiacom schodisku a ono to ešte pokračovalo... Kamera je tu na päťdesiate roky proste luxusná, tam niet, čo dodať, iba sa skloniť až po zem. Zároveň je veľmi málo vojnových filmov, ktoré sa či už dostali na západ z Ruska alebo celkovo sú točené z pohľadu ruskej armády, takže palec hore za originalitu a jedinečnosť. Samotný príbeh zo začiatku vyzerá veľmi klišoidne, no ani náhodou tak nekončí. Samotná Veronika je vskutku svojský a vo filmoch nevídaný charakter. Film nie je zároveň ani extra komplikovaný, skôr je dôraz kladený na umelecké a poetické zobrazenie vojnovej a povojnovej reality so symbolom žeriavov, ktoré vyjadrujú nádej na nový začiatok. Trošku tu a tam cítiť slabú režimovú propagandu, ktorej tam skutočne je iba ako šafránu z čírej povinnosti. Pekný film.

Začnem pozitívami a polopozitívami. Kulisy sú síce požičané, ale uznávam, že krásne. Rovnako ako aj kostýmy a rekvizity ladené do retro štýlu Star Wars univerza (100 rokov pred Skrytou hrozbou), vrátane spôsobu prechodu scén a hudby, ktoré pripomínajú staršie filmy. Herecky je to multi-kulturo-raso-gendrovo namixované, na čo sa v súčasnosti tlačí aj tam, kde sa to nehodí, ale kde inde by sa to dalo využiť lepšie, ak nie v SW? Seriál jednoznačne má atmosféru Hviezdnych vojen a vizuálne teda je vcelku vydarený. Samotná zápletka nie je v zaklade zlý nápad. Tam to za mňa končí. Výzor planét je veľmi pozemský (čítaj príliš realistický). Tvorcovia sa báli ísť do niečoho, čo vyzerá viac sci-fi (hoci rozpočet na to mali). Zápletka je prevedená veľmi plocho a rieši sa akosi prirýchlo. Oshino dokázanie neviny v podstate hneď a Maeina vražedná misia tiež končí rovnako rýchlo ako sa začala. A (SPOILER), že Sol niečo vyviedol tuší každý (KONIEC SPOILERU). SW seriál s údajne detektívnou zápletkou sa teda rozpadol na konci druhej epizódy. Následuje čakanie na odhalenie minulosti, ktoré je poznamenané obrovským množstvom absurdných a protichodných momentov. Stred seriálu je plný vaty. Okrem toho, všetky postavy veľmi rýchlo menia názory a motivácie, robia nelogické rozhodnutia, Jedijovia sú veľmi málo "jedijský" (v zmysle, že sú nedostatočne mníšsky a vo veľmi malej miere užívajúci Silu), čo neviem, či bol plán alebo je to jednoduchá kombinácia zlého hrania, scenára a réžie. Hlavné hrdinky sú nezaujímavé, nevyrazné, schizofrenické, zmätené, ľahko ovplyvnivniteľné a v konečnom dôsledku aj otravné. Celé je to ako napoly upečený koláč, ktorý sa síce dá jesť, ale je možné, že vášmu žalúdku sa to nebude páčiť. Závisí od tráviaceho systému. ;-)

Narozdiel od ostatných epizód aspoň v poslednej je posunutie deja významnejšie a celá epizóda je veľmi dynamická. Efektné súboje ako pozemský, tak aj ten letecký. I keď súboj Osha vs Mae zase trošku kŕčovitý podobne ako v E1 Mae vs Indara. Jednoducho, akčná stránka sa v tejto epizóde hanbiť nemusí. Zbytok je žiaľ, v rovnakej schéme: zvláštne dialógy, schizofrénické chovanie postáv, ich nelogické rozhodnutia a nejasné motivácie. V tejto časti sa k partií oplývajúcej menovanými vlastnosťami pridala už aj Venestra. 2,5*

Čisto zo zvedavosti zapínam film, na základe ktorého vznikol ako spin-off čerstvo dopozeraný seriál The Gentlemen. Porovnáva sa to ťažko napriek rovnakému prostrediu, tak sa do toho vrhať nejdem. Aj keď hereckým, nie obsadením, ale výkonom je to tu lepšie, z pohľadu úplne všetkých. Herecky tu vskutku nezaostával ani jeden. Na začiatku je film čiastočne chaotický, čo je spôsobené retrospektívným rozprávaním príbehu. Na druhú stranu to filmu štýlovo dodáva určitú jedinečnosť a samotnej zápletke väčšiu zamotanosť. Bez tej retrospektívy by z toho bol len ľahko nadpriemerný film. Časom veci do seba začínajú zapadať ako puzzle, aj keď neviem, či záver nie je až príliš prekombinovaný a nasilu perfektný.