Ahsoka

Dušu-pohladzujúca humorná dráma ladená do retro štýlu zo začiatku sedemdesiatych rokov. Je evidentné, že film ťahá hlavne charakterovo najvyfarbenejší Paul Giamatti alias profesor Hunhman, ale zvyšní dvaja sekundanti sú len centimetre za nim. Hudba je menej výrazná, v popredí je príbeh a dialógy. Nájde sa hneď niekoľko prijemne úsmevných a vtipných momenty, ktoré dokonale kontrastujú dramatickej zápletke. Film má jednoznačne potenciál stať sa vianočno-novoročnou kultovkou. Ja by som si ho pozrela rozhodne aj druhýkrát.

Mali sme možnosť vidieť umelecky špičkový film hlavne po stránke výpravy a kamery je to, dovolím si povedať, za posledných pár rokov úplná art topka. Farby majú skrytý zmysel a sú nádherné. Za každou scénou, za každým kostýmom je nepredstaviteľná práca. Je evidentné, že sa od začiatku išlo po ocenení. Hudba je úplne príšerná. Z toho budem mať hlavybôl ešte najbližších pár dní. Akoby posadíme malé dieťa ku klavíru a začne trieskať, ako mu príde - čo tak nejak, neviem jak vlastne pasuje. Oveľa viac mi však vadí obsahová stránka. Jasné, je nám predostretá pestrá škála častých medziľudských vzťahových problémov, mužsko-ženské stereotypné role...atď. Čo je úplne v poriadku a dobrý základ, ale to samo o sebe mi neprináša žiadnu silnú emóciu. A ak nejaká silná emócia prišla, tak to bolo nechutenstvo z prepísknutého množstva presexovanej minutáže, čo bolo pre absorbciu myšlienky príbehu extrémne rušivé.

Stojím si za tým, že v jednoduchosti je krása, no výnimka potvrdzuje pravidlo a medzi výnimky budem radiť Minulé životy. Kamera je krásna, hudba príjemná a tak nejak žanrovo-adekvátna. A aj keď tvorcovia sa pochopiteľne všemožne snažia zahrať hlavne na emocionálnu strunu, medzi mnou a týmto filmom prebehla minimálna iskra, zaručene nie dosť silná na zapálenie ohňa. Dej je monotónny (až uspávací) a umelo rozťahaný. S Norou som sa absolútne nevedela stotožniť, pôsobí na mňa nevyrovnaným dojmom.

Nevinné a zároveň úplne dostatočne autentické podanie citlivých tém dospievania úplne bez rozmýšľania vhodné pre vekovú kategóriu 10+, ale tak isto aj pre rodičov, možno aj ako skvelý vyučbový materiál pre školy. Vysoko oceňujem jemné a krásne vybalansované podanie reality. Príjemný retro vzhľad a časové okno, v ktorom sa príbeh odohráva dodáva filmu dušu. Keby si neprečítam, Hansa Zimmera by som po hudobnej stránke ani nespoznala. Komediálne to bolo skôr slabšie. Myslím si, že viac dráma, ako komédia, ale boli momenty ktoré pobavili. Dokázala by som si v podobnom duchu a v rovnakej rodine predstaviť aj pokračovanie filmu.

Epizóda na hrane priemernosti a podpriemernosti. Čím ďalej, tým viacej začínam pociťovať sklamanie. Už sme za polovicou finálnej série a jediné, čo poháňa divákovu zvedavosť, je zmysel midichlorianov v krvi Omegy. Niečo, čo každý zaritý fanúšik SW vie. A povedzme, že čakáme ešte na nejakú tú oslobodzovaciu akciu klonov z labáko-väzenia, ktorú si predpokladám tvorcovia nechali až na úplný záver. Známe tváre z iných seriálov počet hviezdičiek nezvýšia, najmä ak neprinesú nič nové zo svojho života alebo charakteru (a okrem toho sme ich aj videli v traileri). Ak sa mýlim, objektívne vezmem späť, ale prestávam veriť, že ma ešte niečo prekvapí, čo sa akcie, postáv alebo informácií týka.

Pri posledných dvoch epizódach som trochu menej v oblakoch ako pri prvých troch častiach. Rovnako ako pri E4 aj tu je tempo tiahlejšie, nálada je (možno až príliš?) sentimentálna, ale je samozrejme o to viac detailnejšia a hĺbkovo ladená. Túto epizódu považujem za veľmi podarený pokus ako za 60 minút zachytiť rozdiely v kultúre a mentalite dvoch národov. A Toranaga si ide svoje, je nekompromisne stále nad vecou, nedorozumenie s bažantom ho ale že vôbec nezaujímalo - to pobavilo.

Ja ako Pasažier vesmírnej lodi Avalon: najskôr som mala nádherný vesmírny sen, ale potom akoby som už začala pociťovať dĺžku hybernácie a trápili ma boľavé preležaniny. Nakoniec som sa zobudila do happyendu na planéte Homestead II. Ale aj tak som po prebudení zo 120-ročného spánku zmätená. Koniec cestovateľskej pasáže. Preklad: prvá polovica filmu ma úplne očarila a všetko som zožrala aj s navijákom, ale tá druhá ma odrovnala úplne opačným smerom, aj vizuálne, aj dejovo, aj logicky. Maximálne prehnaný, silený happyend. Už len chýbalo, aby zobudených pasažierov na konci uvítalo potomstvo, ktoré sa zrodilo a zostárlo, pokým všetci sladko spali. Dojem: rozpoltenosť.

Pekný, nenáročný a navyše poučný príbeh pre všetky generácie. Nie je to nič bombastické, ale poteší hlavne na duši. Oceňujem zobrazenie iných uhlov pohľadu rôznych postáv, čo bolo na jednu stranu dosť informačne obohacujúce, ale neviem si pomôcť, spôsob akým to bolo osadené, proste prásk do stredu filmu... za mňa trošku od veci. Tvorcovia do veľkej miery stavili hlavne na samotný príbeh a na obsadenie, ale nevidím pridanú hodnotu, čo sa hudby alebo umeleckého zážitku týka. Povedala by som, že niektoré momenty boli aj navyše a minutáž tak zbytočne natiahnutá.

Naozaj veľmi slušná prudko-pozerateľná marvelovka, ktorej samozrejme nechýba to, čo vyčítam tým ostatným (starý dobrý pátos), ale v tomto prípade v ukočírovanej stráviteľnej miere. Nachádzam tu viacej originality, menej superhrdinovských klišé a celkovo lepšiu a uveriteľnejšiu kombináciu reality a sci-fi. Bezpochyby však k tomuto filmovému výsledku v mnohom prispieva charizmatický pár Downey Jr. a Paltrow. Najväčší problém mám so záverečným súbojom na streche. Bolo to také nedotiahnuté, vyvstalo mi viacero otázok prečo, akoby už tvorcom došiel dych a nevymysleli nič lepšie. Pritom oveľa lepší finiš súboja podľa môjho skromného názoru by bola predchádzajúca scéna, kedy Iron man vylákal Stana (Iron Monger) do výšky a nechal ho zmraziť a padnúť na zem. Pekný paradox a vychytralosť. Ale čo už.

Výborné, originálne navyše poriadne autentické spracovanie kriminálneho činu nekriminálnym spôsobom. Film tak zodpovedá svojmu žánru a jeho názov je absolútne vystižný. Nie je podľa mňa adekvátne za tým hľadať kriminálku alebo detektívku, je to dráma ako vyšitá. Sandra Hüller exceluje a je dokonale nečítateľná, tým pádom plná prekvapení. Mladučký len 14-ročný Milo Machado Graner tiež neskrýva talent a podáva pôsobivý výkon. A ten svojský ne-hollywoodsky záver bol čerešnička.