jaklee

Kubrickovsky vizuálne čisté, osobité a hypnotické.

Čistá kinematografia. Všetky tie obrazy, tak výtvarne komponované, pritom znepokojivé, presne ako hudobný podklad od Greenwooda a dokonalé herecké výkony, predovšetkým transcendentálny výkon Phoenixa. Mimochodom, oplatí sa pozrieť aj vystrihnuté scény pod názvom Back Beyond. P.S: Súhlasím stopercentne s Marigoldom, že filmu chýba akási celistvosť, ale je tak umelecky unikátný a fascinujúci, že mu musím dať 5 hviezd.

Tarantino týmto filmom spravil definitívny kompromis Hollywoodu a Django je jeho najkomerčnejší kúsok. Každopádne aj tak to bola vlastne skvelá zábava.

Pre bežného diváka zrejme veľmi ťažko stráviteľná forma, pobrať všetky tie filozofické významy a navyše keď je to ešte k tomu skoro až kolážovito postrihané. Pre mňa je to krásna hypnotická filmová báseň o živote, smrti, o radosti, smútku, o prírode a vesmíre. Pre vnímavejšieho diváka musí ta spojitosť obrazu a hudby zapôsobiť. Malick nesklamal, autorský rukopis rozpoznateľný vo všetkých jeho filmoch (možno až na jeho debut Badlands kde ešte nemal jednotný štýl). Fascinovalo ma ako si na chvíľu kamera odletela do vesmíru či do praveku a neskôr sa vrátila na zem. Malick je právom prezývaný aj ako americký "Tarkovský" a "Tree of life" je jeho skvelé spirituálne dielo. Čisté filmové umenie.

Kubrickovsky čistá filmarina. Umelecké dielo.

Geniálné, Zelenka je kvalitný scenárista plus ma skvelý zmysel pre humor.

Famózny herecký koncert Emílie Vášáryovej a vo veľmi smutnej divadelnej hre o stratenom šťastí a láske, ktorú dvaja jednoduchí ľudia dokázali po rokoch opäť nájsť.

Neskutočný filmový zážitok. Nekonvenčné, absurdné, smutné, veselé, snové, existenciálné.

Kompozícia obrazov, situácii, absurdít, snov, úvah o živote. Dlhé zábery ktoré sníma len statická kamera. Neskutočne osobitý rukopis.

Ruská duša. Čisté filmové umenie. A ten posledný zaber ma úplne odrovnal.