Poslední recenze (60)
Circus Maximus (2023)
Nie je to film, ako sa chybne píše v obsahu, ale v podstate len zmes videoklipov spojená do jedného filmového feature celku. Celkom ma mrzí, že na tom pracovali traja z mojich top oblubených filmárov(Refn,Noé, Korine), pretože im by viac pasoval skutočne experimentálny hip hop a psychedelický/acid rap ako je Shabazz Palaces či Zebra Katz a nie iba nejaký pozér Travis. Ale tak peniaze, chápem to. Inak skvelá kamera Benoît Debie, Magnus Nordenhof Jønck, Lukasz Zal a tí sú tam práve len vďaka už vyššie spomínaným filmárom, takže to má aj svoje momenty. Ale Travis je proste len pseudoumelec a viac klasickejší rapper a to tam cítiť žiaľ strašne.
Underground (1995)
Podobenstvo o násilí a chamtivosti, kde všetky tri hlavné postavy sú negatívne ale spája nás s nimi humor a akýsi nekonečný temperament, ktorý z postav cítiť v každom obraze. Filmársky je to priam neskutočná záležitosť, už len natočiť nájazdy nacistických lietadiel na Belehrad cez zologickú záhradu je famózny nápad a taktiež aj ten podzemný svet bol doslova fantastický. Svojou formou je to podobne hravé a snové ako Devojka(1965) od Puriša Đorđevića, inšpirácie či odkazy práve na tento a tiež nasledujúci Đorđevićaov film San(1966) sú jasné, dokonca aj tie prestrihy na dobové dokumentárne zábery do ktorých sú umelo dosadený súčasný herci, či neustále korčuľovanie medzi groteskou a surrealizmom a to priamo na bojisku 2. svetovej vojny. Kusturicova hra s imagináciou je naozaj špecifická, postavy sú v neustálom pohybe, schválne prehrávajú, absurdnosť a fantázia sa mieša s realitou a humor so smútkom. Keďže bol režisér študentom FAMU, cítiť tam aj vplyv od ranného Jakubiska a Chytilovej. Lenže aj cez všetky klady tak je fakt že po 2 hodinách zábavnej energickej jazdy sa to asi na 40 minút zmení na nejaké nudné "bádanie" v súčasnosti. Nebyť snového epilógu a výbornej hudby Gorana Bregovica, tak to nieje na 5 hviezd, ale ten soundtrack aj väčší zbytok filmu to zdarne udržal.
Tenkrát na Západě (1968)
Nemám rád konvenčné žánrové westerny a tento k nim teda našťastie nepatrí (narozdiel od predchádajúcich Leoneho westernov) a áno aj keď je to klasika, ktorá má pár akčných scén, tak na western je tento film skôr pomalý, má minimum dialógov a nejde divákovi naproti v rámci očakávania vývoja príbehu a žánrových klišé. Taktiež tu nie sú žiadne kladné postavy, veľké dramatické zvraty a schytávajú to aj tí najnevinnejší. O výbornej kamere a fantastickej prace s hudbou a zvukovými detailami ani nehovorím. Najlepší Leoneho film. Mimochodom: Story by Dario Argento, Bernardo Bertolucci, Sergio Leone.