Jozef Mak

Nepamätám si, že by ma niekedy slovenský film dohnal k slzám, ale Bebjakovmu novému televíznemu dielu sa to podarilo. Úprimnosť s akou Hronský komentoval nevraživosť a ľudské chyby hrdého kresťanského národa je ohromujúca. V rukách Ondreja Šulaja, ktorý zvládol do scenára preniesť poetiku knihy spoločne s iróniou, absurditou a humornými momentmi (po ktorých spravidla prichádza tvrdá rana krutého života) a rukách Petra Bebjaka, ktorý veľkú výzvu v podobe historického filmu zvládol bravúrne po produkčnej aj režijnej stránke (a tak sa nám v kontraste so Slovanmi ujazuje, že pokiaľ má Bebjak dobrú - hoc aj dobovú - predlohu a schopného scenáristu, tak je zárukou vysokých filmárskych kvalít). Nikdy som nebol hrdým Slovájom so zaťatou päsťou pritláčajúcou sa k hrudi, ale pre tentokrát sa presne takto cítim. Som hrdý že niekto prostredníctvom jedného z najvplyvnejších médií spracoval takto kritické dielo a to najmä v dobe, kedy práve v mnohých prípadoch tá časť hrdého Slovenského národa takto priamu a silnú kritiku potrebuje. Tak isto som hrdý na skvelý kasting, ktorý naším jasným hviezdam nič nedaroval a mnohí z nich, či už Loj, Hartl, Mórová či Bárdos sa objavujú v polohách, v akých sme ich ešte nevideli. Jozef Mak, človek milión sa tak pre mňa stal jedným z najväčších prekvapení a tak isto jedným z najintenzívnejších umeleckých zážitkov slovenskej filmovej tvorby za posledných desať rokov. Nebojím sa dať Jozefovi Makovi 5 hviezdu. Takú peknú, rýdzo Slovenskú, ale jednoznačne poctivo vybojovanú. (01.01.2022)

Poetika, ktorá sa ma nedotkla ani dielom, ani filmovým spracovaním. Človek Milión a také mi prišli aj herecké výkony, hoci od Hartla som čakal väčšiu tragédiu, toto mu celkom sadlo. Inak nuda. A nebudem sa tváriť, že ma to bavilo len preto, aby som vyzeral, ako rozumiem umeniu. Dosť o ničom a pridlhé. (03.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. (01.01.2022)

⚪️Jáj, Peťo, Peťo, prečo mám ja pocit, že tento film je vyslovene robený na to byť premietaný na hodine slovenčiny? Kamera fajn, zase sa hráme na nejaký art, šikmé uhly, pohľady z boka, closeupy na tvár (či to treba v adaptácii klasickej novely je rečnícka otázka), to isté veľmi pekné exteriéry, aj tá hudba celkom rezonuje, aj keď sa občas skôr ponáša na nejaké ambienty z hororu a nie sociálnej drámy, ale čo nepochopím, je ten ale že úplne nepotrebný voiceover, ktorý dovysvetľováva už z kontextu zrozumiteľne informácie a narážky a reprodukuje odstavce z diela. Ale vlastne áno, pre žiakov je to potrebné, ak by to náhodou Janko zo štvrtej lavice nepochopil.⚪️ Dialógy sú tiež na zamyslenie, že sa tam niekto v tom storočí s krásnou slovenčinou opýta: ,,Si v poriadku?" ,,Ále choď.." ,,Chýbaš mi." Takisto strih je veľmi zvláštny, napr.: strih - Jozef pasie ovce, strih - tak nám zhorel dom, scéna má dve minúty a nič za nedozvieme, strih a sme v lese a ideme na vec s Marou, strih - drevorubač umrel a len tak medzi rečou sa dozvieme, že to bol jeho otec, divák, čo tú slabú vetu náhodou prepočul, má smolu a tak dále, všetko sa skrátka deje od jedného k druhému, ale akoby to nedržalo pokope, nakrútené je to automaticky a reťazovo, ako v samotnom diele, ale ten, kto na tej hodine slovenčiny naozaj pozor nedával sa v tom veľmi zdarilo postráca, to som si istá. To, že skrz túto formu to nemá skoro žiadnu možnosť vyvolať emóciu či sympatie k Makovi, je snáď jasné.⚪️ Herecké obsadenie radšej bez komentára, na to, že máme na Slovensku 20 hercov, čo musia byť na očiach stále sme si už zvykli. Mne len zostala otázka, že prečo si Bebjak vybral práve Maka, dielo, ktoré už je jednak prekonané a jednak problémy, ktoré postava rieši a sú pre ňu fatálne už dávno pre spoločnosť problémom nie sú - keďže ,,na hromade" a s deťmi už žije kde kto. A dovetok - Bebjak chce byť slovenský Eggers, aj Správou aj týmto tu, strašne chce byť, ale je ním maximálne vo svojich očiach.⚪️ (01.01.2022)