Jozef Mak

Jozef Mak, jeden z mála podarenejších slovenských filmov. Nejedná sa o zázrak ale v našej kinematografii veľmi rád uvidím niečo nové. Kamera mi trošku prekážala lebo behala tade kade ale to sa dá odpustiť. Pedro natočil film. Nie ďalšiu debilinu. On jednoducho natočil film, viete podľa mňa sa ťažko uchytíte na Slovenskej scéne lebo tu sa nerobia filmy ako v Hollywoode. Tu sa spravý jeden film za rok a to nám stačí. Len nie vždy sú tie filmy priaznivé. Ale veď nájdu sa tu filmy ako Čiara, ktoré ovplývajú špeciálnym drsným čarom, ktorý ja zbožňujem. Maštalír je tu ukážkový, proste aj v Čiare sa ukázal ako pekná sviňa (v tom dobrom). Po tomto filme mám akúsi nádej, že nerobíme sračky veď Hollywoodske filmy sú väčšinou 50 percentné filmy takže nemáme sa za čo hanbiť. Teda knihu som nečítal a ani neviem či mi film dal podnet na jej prečítanie. Ešte nad tým porozmýšľam, všetci herci boli fajn len hlavný hrdina mi nesedel. Akoby to bolo amatérsky zahrané, aj keď herec určite nebol amatér len nejak som mu neuveril čo vlastne hrá. Neviem možno som iba ja už zmagorizovaný béčkami. Ale za to postava Julky bola perfektná, jednoducho herečka to zahrala ukážkovo. Jozef Mak je veľmi dobre natočený film a konečne niečo čo nevyzerá ako zle zahraný cirkus. (01.01.2022)

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. (01.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 (08.01.2022)

Jozef Mak-človek milión... Nebol to márny pokus pán Bebjak, je to jeden z tých naozaj lepších slovenských filmov z poslednej doby aj keď len tv film. Priznávam, že som túto klasiku v škole nečítal, ale zhruba som vedel o čom to bude a trápenie životom som očakával. V niektorom momente som si vravel, či toho utrpenia nie je na jedného dosť. Obsadenie fajn, napriek hviezdnym menám ma najviac zaujala Jana Kvantíková, nádherné exteriéry, atmosféra a úplne super hudba, veľmi dlho si nepamätám lepšiu a účinnejšiu, skvele zapadla a dotvárala atmosféru. Chyby sa našli, ale nebolo to o peniazoch takmer ako vždy. Dialógy občas nezrozumiteľné, to je v posledných rokoch asi klasika. Úplne najviac mi však vadila tá skratkovitosť, chýbalo mi viac dialógov alebo aspoň trefnejších, divák má mnoho, skutočne mnoho otázok na ktoré nedostane odpovede. Horí dedina, Mak sa nepýta čo sa stalo a divák sa to tiež nedozvie, prečo má Maruša zrazu rapavú tvár?, prečo Maštalír oslepol (to iba tušíme), čo má s rukou Makova žena, minulosť Makovej matky je zahmlená jej syn Mak sa nikdy neopýta kto je jeho otec?? Kedy sa rozhodol, že ide stavať dom, iba záber ako zrazu ťahá drevo v lese, kam presne ho odviedli na vojenčinu myslím, bojoval vôbec? urobila z neho vojna silnejšieho chlapa?...mohol by som pokračovať. Je to celé tak nejak poeticky ladené akoby to bolo robené zámerne, ale neviem, či to bolo dobré rozhodnutie. Napriek nedostatkom to celkom funguje, v závere mi pri vyznananí od Makovej manželky zvlhli oči, takže je to úspech. Stačilo málo, zopár minút, možno5-10minút s dialógmi, ktoré by lepšie dotvorili mozaiku vzťahov a výsledok mohol byť možno výnimočný. 70%. (02.01.2022)