Režie:
Eduard GrečnerScénář:
Eduard GrečnerKamera:
Tibor BiathHudba:
Ilja ZeljenkaHrají:
František Velecký, Helena Šmihulová, Dagmar Dolinska, Eva Filová, Mária Markovičová, Dezider Ursiny, Mária Šoltýsová, Miroslav Bedrik, Karol Spišák (více)Obsahy(1)
Psychologická dráma podľa predlohy Jaroslavy Blažkovej. Príbeh si všíma život mladých ľudí, ich snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (42)
Skutočne jeden z najžiarivejších klenotov slovenskej kinematografie. Vrstevnatá mozaika, ktorej analýzu pravdepodobne začneme vševypovedajúcim spojením "Výpoveď doby", nemali by sme tu však končiť. Nylonový mesiac je totiž viac než len dobový bigbít a mladý Dežo Ursíny. Je to aj silný príbeh o naivných, mladých láskach, ktorý od začiatku vieme ako dopadne, ale o to viac preciťujeme jeho drobné zákutia. Je to aj ľudsky-pokrytecký protagonista, ktorý chce "chodiť po vlastných nohách" no Vandu by najradšej nosil na rukách. Je to aj jemná symbolika tuláckeho psa a batoľaťa načahujúceho sa po mesiaci. Je to aj neodolateľne zlá angličtina. Je to aj "Toto sú moji kamaráti: Ilja Zeljenka, Lasica a Satinský". Je to aj všadeprítomná atmosféra starej Bratislavy plnej mladých ľudí plných ideálov. Sú to aj drobné, humorné čriepky ktoré sa nezmazateľne zapíšu do pamäte a nie je ich málo (dedo a včely :). Je tu toho na analýzu omnoho viac. A že to všetko súdržne drží pokope je skôr malý zázrak. Grečner je zjavne moja krvná skupina. 4,5* ()
Pohrebne sceny boli xmrti nudne, takze za mna 30 % ()
Snad atmosféra... ()
Fragre to přesně vystihuje, tam jde o šedesátkovou atmosféru Bratislavy. O bigbít. Deža Ursinyho jsem poznal hned aniž bych tušil, že je i v seznamu herců (jako Dezider...chacha). Dodívat se mi ale zatím nepodařilo, asi špatný den. Zkusím to příště a pak hodnocení zvednu. Koho to zaujalo, neměl by promarnit skvělé díly seriálu http://www.csfd.cz/film/70690-bigbit/ konkrétně o slovenské rockové scéně. ()
Tak tento slovenský psychologicky laděný film mě pořádně dostal. Je velmi poetický (s řadou hodně působivých záběrů kamery), navozuje úžasnou atmosféru (skvělý je zejména kontrast mezi klasickou hudbou a big beatem) a nechybějí poměrně vtipné hlášky ("Ničemu nerozumí... To je předpoklad číslo jedna" - k tomu, aby se dotyčná osoba stala šéfem) či vtipné situace (viz scéna, kdy otec přemítá nad tím, že jeho syn sice možná není na fyziku, ale má humanitní vlohy, když se rád učí jazyky, načež následuje střih a divák sleduje synka jak hraje a zpívá v bigbeatové kapele). To vše je přitom jen jakýmsi rámcem pro zajímavě vykreslený příběh jednoho krátkého vztahu mezi architektem Andreje a krásnou velmi svobodomyslnou dívkou Wandou. Nejzajímavější je pozorovat to, jak na sebe naráží až trošku přehnaná dominantnost Andreje a neochota Wandy se jakkoliv a v čemkoliv podřizovat. Takovýto vztah samozřejmě nemá jakoukoliv budoucnost, což ovšem neplatí pro film jako takový. Ten má totiž i po více než 50 letech co nabídnout a čím oslovit. PS: Určitou zajímavostí filmu je, že se v něm v naprosto epizodních roličkách objeví populární dvojice slovenských herců Milan Lasica a Julius Satinský, kteří zde přitom hrají sami sebe. ()
Síla netkví ve scénáři, který sám o sobě nijak výjimečný není. Je to spíš o pocitech a chvílemi opravdu krásných záběrech, které kazí mnohdy lacině deklamované dialogy, ze kterých jsem byla lehce otrávená. Zde zmiňovaná scéna z pohřbu mne nenudila, naopak se mi vryla do paměti až nepříjemným způsobem. Pro mne velmi rozporuplný film, v průběhu jehož sledování kolísalo moje hodnocení střídavě mezi jednou až pěti hvězdami. ()
Priemerné spracovanie novely, ktorá ma sama osebe taktiež výraznejšie nedokázala zaujať. Ústredná dvojica je sympatická, atmosféra hlavného mesta príjemná, no dejovo Nylonový mesiac nedokáže ponúknuť nič výraznejšie. Za zmienku však rozhodne stojí hudobná stránka, konkrétne využitie bigbítových tónov a zakomponovanie kapely The Beatmen do príbehu. (55%) ()
(142/2016) / Luxusne natočený film s takmer dokumentaristickým významom pre precítenie atmosféry Bratislavy 60-tych rokov. A vizuálne zatiaľ jeden z najkrajších filmov tohto obdobia. (8/10) ()
Nezávislá žena, dnes je to bežný jav, ale v šesťdesiatych rokoch to až tak bežné nebolo. Nová vlna je aj v tom zaujímavá, ako ukazuje nezvyčajné pohľady na spoločnosť a jej prejavy, tu máme nezávislú Vandu, ktorá tým očarí architekta Andreja. Celý film je o randení, ktoré nikam nevedie, okrem snahy o stratu nechceného psa, ktorý je akoby ich nechceným vzťahom. Pri tom si obzrieme starú Bratislavu, ale to ma nenapĺňalo lepším pocitom z filmu. Škoda tých neprirodzene odriekaných dialógov, takýto experiment mi nesadol. Najviac ma pobavilo, ako sa na pár sekúnd objavili zabávači Lasica a Satinský, a vidíme ich hlavne od chrbta, pretože hlavný hrdina sa s nimi zoznamovať nechcel. ()
Viděl jsem jen kousek, přesto mě to torzo mnou spatřené dostalo-proto hodnotím *****. Vím, že bych ro neměl dělat, ale i to málo mě stačí, abych se na tvorbu pana Grečnera hlouběji podíval. A to asi bude těžké. ()
Veľmi dobrá i keď posmutnelá psychologická dráma natočená na základe knihy od J. Blažkovej z roku 1961. Kedže spisovateľka emigrovala nebola kniha a žiaľ ani film uvádzaný. Premiéru mal 11.02.1966 a nakrúcal sa v Bratislave, Jasnej pod Chopkom a Vysokých Tatrách. STV2 film odvysielala v roku 2005... ()
Ako čitateľ, ktorý predlohu zlúskol s nadšením, som celkom sklamaná. Pani Blažková mohla pri spolupráci na scenári trochu potlačiť na dôveryhodnejšie zobrazenie. Helena Šmihulová podla mňa nebola Vanda telom ani dušou a keď ide o hlavnú postavu, tak sa mi trošku prieči vysoko hodnotiť. 3* ()
Slabý film, ktorý rozprestrie viac línií, ale ani jednu poriadne neukončí. Nemôžem sa zrieknuť pocitu, že snímka vznikla hlavne kvôli tomu, že do nej prepašovali aj iné songy ako československé. Z filmu čuší uvoľnená atmosféra v spoločnosti, to sa podarilo na plátno previesť veľmi dobre. ()
„Máte tam medzi tým šalátom aj niečo o jazze? Požičajte nám! - Mám tu jednu knihu o konci sveta...presne takýto váš rev bude sprevádzať našu poslednú hodinu.“ K filmu som sa dostala vďaka tomu, že v ňom je možno autenticky uzrieť kapelu The Beatmen. Spočiatku ma trochu mrzelo, keď som zistila, že hudobné vsuvky nebudú hlavnou náplňou filmu, vzápätí som ale objavila dejovú líniu zaoberajúcu sa vzťahom dvoch ľudí. Vandine očné linky som úplne žrala a vždy som sa tešila, akou ďalšou hláškou odpovie na Andrejove „vyznania“. (Príklad: „Nechcem nič, len nosiť ťa celý život v náručí, dokážeš to pochopiť? - Buď taký láskavý a nechaj ma chodiť na vlastných nohách.“) Myslím, že som sa v nej celkom našla, a zaujímalo by ma, či je dnes ešte veľa ľudí, ktorý by chceli žiť v škrupinkovom hoteli, zatvorený ako v orechu. A mŕtveho som tiež ešte nepobozkala – v dvadsiatom prvom storočí! ()
Vanda s tajomným úsmevom, ktorá sa odmieta podriaďovať mužským autoritám a túži po vlastnej nezávislosti, čo sa priečilo vtedajším spoločenským konvenciám, Andrej, ktorý sa ju snaží za každú cenu uväzniť vo svojom náručí a krásne pochmúrna bigbítová Bratislava. A keď v pozadí zaznie Let's Make A Summer od The Beatmen celé to dostáva nový rozmer a mne sa nechce veriť, že stále ešte pozerám čosi, čo vyšlo zo slovenskej produkcie 60. rokov. Nylonový mesiac pohladil moju dušu a očaril moje zmysly. ()
Túžba dosiahnuť veci, nad ktorými nemá jeden priamu kontrolu, dokáže človeka úplne pohltiť. Film režiséra Eduarda Grečnera, patriaci k vrcholom (česko)slovenskej novej vlny, dokonale zachytáva odmäk - uvoľnenú atmosféru 60. rokov, ktorú v jej závere nečakane prehlušila až invázia sovietskych vojsk 21. augusta 1968. Dovtedy však v celej krajine, v súdobej Bratislave nevynímajúc, vládla úplne iná spoločenská klíma, v ktorej ľudia dúfali v zmenu, v priblíženie sa západu a v ešte väčšie uvoľnenie spoločenských pomerov. Je priam až fascinujúce, ako toto relatívne krátke obdobie dokázal Grečner premeniť na film, kde je zachytené v celej svojej intenzite. Vychádzajúc z knižnej predlohy Jaroslavy Blažkovej sa pred divákom odohrávajú osudy viacerých postáv rôzneho veku, ktoré sú cez rodinno-pracovno-školské vzťahy vzájomné prepojené, pričom každá z nich túži práve v tejto chvíli svojho života dosiahnuť čosi iné. Či už je to úspech s bigbítovou kapelou, dobytie neprístupného ženského srdca alebo získanie vyššej vedúcej pozície v podniku. Každý naráža na problémy, cez ktoré sa musí dostať, aby nakoniec uspel. Alebo aj nie, a aby znovu zakúsil chuť trpkej reality. V prípade tejto ľahkej psychologickej drámy, ktorej sa nevyhýba ani humor, doplnený viacerými skvelými dialógmi a hláškami, je však viac než samotný obsah dôležitejšia forma. Vo veľkom v ňom vynikajú neherci, dodávajú mu značnú dávku prirodzenosti a autenticity, bežnému divákovi sú bližší a podobnejší, dá sa s nimi do značnej stotožniť (minimálne v dobe vzniku filmu určite, dnes asi už o niečo menej, aj keď ľudia sú vo svojej podstate stále rovnakí). Vynikajúca je aj výprava v rámci dobovej Bratislavy, zachytávajúca viacero známych miest v hlavnom meste (Námestie SNP, Štúrovu ulicu, Slovenské národné divadlo, ale aj ešte takmer nedotknutú starú Petržalku). Dobovú atmosféru takisto skvelo dopĺňajú známi The Beatmen s Dežom Ursínym, ktorí síce niekoľkokrát hrajú dookola tú istú skladbu, ale tá je taká chytľavá, že sa divák pristihne, ako mu aj po skončení filmu stále rezonuje v hlave. Z technického hľadiska za zmienku určite stojí kamera, ktorá vyniká viacerými zaujímavými zábermi (napríklad jazda popri výkladoch obchodov alebo záverečný záber z ulice Gorkého na Rybársku bránu). Nylonový mesiac je dokonalým odrazom a obrazom krátkej doby v 60. rokoch, keď v Československu viac než vládnuca strana vládli uvoľnenie, nadšenie a optimizmus z toho, že veci by sa mohli zmeniť. Dnes už vieme, ako to všetko, bohužiaľ, dopadlo. Grečnerov počin je ale už navždy pamiatkou toho, že veci mohli byť inak. A chvíľu aj inak boli. Túžba dosiahnuť veci, nad ktorými nemá jeden priamu kontrolu, dokáže človeka úplne pohltiť. ()
Když už mluvíme o filmovém "žánru" -forma nad obsahem-, ani jeden film Michelangela Antonioniho mě tolik nezaujal (zatím) jako tenhle snímek "o ničem" (promiň, Antoni). Takhle si totiž takový druh filmu představuji. Přirození (ne)herci v čele s paní Šmihulovou a nádherná kamera pana Biatha. Bez rozdílu žánrů za 4,5. ()
V centre diania je architekt, ktorý bali mladú ženu a vymýšľa ako s ňou stráviť noc. Dejovo film ide odnikial nikam. Veľmi sa mi páčila čistá ľubozvucna slovenčina, ktorou hovoria postavy. ()
- Sú víťazstvá, ktoré by som rád zakúsil. Vanda, chcel by som ísť k tebe. - Môžme. - Tú svoju zatratenú sestričku pošleš do kina, alebo hoc aj do pekla, ale ja ťa chcem, rozumieš? Ja ťa chcem. ()
Lasica Satinský v epizodnej, no dosť kľúčovej scéne, potiahli mesiac aj nylon na 80%... Na zdravie! 🤫🇸🇰 ()