Kompromat

Kompromat = formu vydierania, ktorú ruské úrady používajú na získanie vplyvu na jednotlivcov. Teda klasické kompro, ktoré sa využíva nielen v zlom Rusku, ale aj u nás či všade inde na svete. Ale tak desivá forma nie je celkom bežná a ani tie ruské väzenia nestoja za veľa. Z filmu sa stal strhujúci thriller, ktorý nemal vždy akčné pasáže, ale samotná nosná línia obvinenia niekoho za nič, zatvorenie, sledovanie, uväznenie, šikana a následný útek, to všetko stačí na to, aby sa z toho stal film hodný pozornosti. Snaha prežiť kombinovaná so zúfalstvom. Niekomu ale bude vadiť trochu prehnaná dĺžka. (05.02.2023)

„VAŠE TAKZVANÉ MORÁLNÍ HODNOTY JSOU POKŘIVENÉ A PONIŽUJÍCÍ. VLÁDNOU VÁM ZBABĚLCI A TY KONKRÉTNĚ PŘEDSTAVUJEŠ VŠECHNO, CO SE NÁM HNUSÍ“…  Tak prej nemáte jezdit do Ruska. A když už tam pojedete, tak se nechovejte jako bukvice, ale hlavně neslintejte nad cizí ženskou (páč víte hovno, komu patří). Máme tady zážitky z ruskýho vězení, jednoduchou ukázku práce FSB, ale taky toho, jak se o vás dokáže (vaše) demokratická země postarat... Prostě takovej opravdovej, zajímavej a  napínavej příběh. Navíc celkem uvěřitelnej!   /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.)  Jedu jen kusy podle skutečnosti. 2.) Zjistím, jak se pozná (v Rusku) dobrej právník.  ///  Thx za titule „Piorun“.                 PŘÍBĚH  *****  HUMOR  ne  AKCE *  NAPĚTÍ  ** (08.02.2023)

Jak dobrá je Francie v komediích, tak stejně dobrá je i v drsných thrillerech. Kompromat je excelentní, bezvýchodná napínavá jízda od začátku do konce. Útěk francouze žijícího v Rusku před KGB, která jej z neznámých důvodů falešně obvinila z pedofilie je sama o sobě poměrně dobře uchopitelná látka a ačkoliv je trochu obyčejná a všední, režisér je dostatečňe zkušený na to, aby z ní udělal dostatečně poutavou jízdu v čele s výbornou hlavní tváří. Film má grády, je napínavý a po celé dvě hodiny diváka nepustí ze svých spárů. Dojde na akci, špionážní kličky, trochu politiky i velkolepý útěk. Tohle se prostě povedlo a já nemám výhrady. (19.02.2023)

Ťažko Kompromat skompromitovať bez predstavenia/prezradenia zápletky, na ktorej všetko stojí a padá a ktorá za kritiku určite stojí, pretože ku zvyšku výhrady rozhodne nejestvujú. Takže nasleduje teda asi SPOILER – v ďalekom Irkutsku na juhu Sibíri šéfuje Francúzskej aliancii (t.j. medz. organizácii, ktorá v zahraničí propaguje fr. jazyk a kultúru) náš protagonista Mathieu Roussel, na ktorého je spustený tzv. kompromat kvôli jeho nie príliš bystrím rozhodnutiam. Rozhodne sa usporiadať divadelné predstavenie, pred ktorého začiatkom na pódiu poďakuje prítomnému sponzorovi, miestnemu oligarchovi s napojeniami na FSB. Z predstavenia sa napokon vykľuje pomerne stupídny tanečný akt, samozrejme, ako inak, homosexuálny (debilný by bol aj v hetero formáte). A Mathieu je normálne celý prekvapený, keď ľudia začínajú postupne odchádzať a finančník zdúchne pred afterparty. A aby toho nebolo málo, v ten istý večer stihne aj obletovať manželku syna hlavy FSB. Chalan, no ty si vybavený... Nasleduje prehliadka sibírskej trestaneckej kolónie a následný útek, kedy sa radovému bežnému úradníkovi darí unikať naprieč celým zamrznutým Ruskom. Najväčší gól prichádza ale až neskôr, kedy na nepolapiteľného úradníka vyšlú Spetsnaz. Ani oni (s vysoko-postaveným veteránom na čele) si nedokázali s tzv. "pencil-pusherom" poradiť. Pred posledným útekom ku hraniciam s Estónskom, s džípom po zuby ozbrojenej elitnej jednotky v pätách, ešte predtým, ako prežije noc v hlbokom lese so svorkou vlkov, stihne náš Mathúš v aute jednu vášnivú súlož a romantické rozlúčenie sa. A potom... a potom, moji drahí priatelia, toho hl. Spetsnaz veterána v 1v1 súboji bez väčších problémov porazí a zabije. Znova opakovane podotýkam, že kancelárska krysa... KONIEC SPOILERU. Po takomto predstavení dejových skutočností je veľmi zradné a ťažké film pozitívne hodnotiť. Zvyšok je však naozaj na vysokej úrovni – kamera, hudba, dialógy aj výkony (Lellouche prenáša energiu zo Severní Marseilles aj tu), tvorba napätia (mimo dementných scén), no najmä vizuál celého počinu a jeho vyznenie. Nemá síce ten úderný depresívny ráz ruských režisérov typu Bykov či Zvjagincev, tú ponurosť a depku z ulíc zatuchlých chruščoviek však cítiš, tvrdosť basy taktiež. K dielu sa ale rád vraciam aj opakovane, vždy, keď príde dráždivá chuť na východoeurópske panely; je totiž o dosť prístupnejší na bežné sledovanie než napríklad v tomto smere magnum opus Nelyubov, ktorý dávať si pravidelne nie je rozumná vec... (18.2.2023) (16.01.2024) (5.3.2024) (05.03.2024)

„Vieš, Ruská mentalita je iná ako naša Francúzska (našťastie svätá pravda).“ A pri tlmených svetlách  dvaja vytrénovaní baleťáci odhadzujú plášte a len trencle zachránili ani neboli ako ich Pán stvoril. Začnú sa po sebe váľať, hladkať a prečo nie, ani dlhý bozk nechýba. Tak to asi milovníci Irkutskej kultúrnej scény neočakávali v novo- rekonštruovanom divadle. Hľadisko onemelo, podaktorí sa nekultúrne zdvihli a odišli, sponzor sa radšej vyparil. Ešte že to nebolo v   Čečensku, Razman Achmatovič má túto otázku dááávno vyriešenú, LGBTI v Čečni totižto neexistuje. To by sa čudoval čo to za kúsky chlapci stvárajú a aj banderovskí šajtani by ho asi nevytočili viacej.  No a potom nastal hon na Žabožrúta. Najprv Ruský loch aj so vzorkou Vagnerovcov (to stojí zato) ale Ruská FSB, milícia, pohraničníci aj s  vlkmi dokopy nemajú na Žabožrúta. A to mali všetci šťastie lebo v močarinách na Rusko/Estónskej hranici zamordoval náčelníka FBS-ákov holými rukami. Všetko dobre dopadlo, bolo to radosti v Paríži ! ПИЗДЕЦ... блядь. (09.03.2023)