Mlha

Hodně jsem váhala, jestli dát 3 nebo 4 hvězdičky, nakonec jsem se rozhodla pro nižší hodnocení, protože tenhle film strašně zestárl a atmosféra (ač je hodně mlhavá :-)) na mě zas tak moc nezapůsobila. Jinak je to samozřejmě plné všech žánrových klišé, na které si jen vzpomenete a téměř od začátku je jasné, kdo přežije a kdo ne. Musím souhlasit s POMem - čím dál film utíká, tím méně je strašidelný (a protože startovní hranice je hodně nízká, myslím, že konec se pohybuje v záporných hodnotách...). (16.04.2004)

Připadá mi,že se Carpenter snažil adaptovat na italské horory a povedlo se mu. Duchové jsou velmi staršidelní a tajemní,přesto mají svojí osobnost,atmosféra se dá krájet jako Vysočina. Film se nesnaží spoléhat jen vraždicí duchy, také na herce,kteří pracují před kamerou skvěle. Carpenter dokázal uvést na plátno stejnou hrůzu jako u Halloweenu a později u Věci. (09.05.2006)

Po výbornom, napínavom intre následuje predohra s rozplietaním záhady. A čím bližšie sme k jej rozuzleniu a samotnému finále, tým menej sa bojíme. The Fog je veľmi pekne, širokoúhlo natočená, má slušnú carpenterovskú hudbu a atmosféru, ale chýba jej tajúpnosť príbehu, akými disponovali Halloween či Vec. To, KTO SÚ a PREČO ZABÍJAJÚ, nám malo byť iba naznačené, a nie naservírované vo forme nezmyselnej báchorky. (18.08.2003)

V komentári k "Niagare" som písal o filmoch, kde hlavnú úlohu suverénne preberá prostredie. V Hmle je to pochopiteľne hlma. Sakramentský John Carpenter z klasickej hororovej rekvizity urobil hlavnú hviezdu, ktorá má dokonca charakter - hmla nepôsobí ako hmla ale ako dym, ktorý svetielkuje a je navyše (takmer) hmatateľným symbolom vzrastajúcej hrôzy. Ešte v žiadnom horore som nevidel, aby mali pocity a emócie priamu vizuálnu obdobu. Zo všetkého najlepšie sú momenty, kedy sa hmla rozpína za zvukov hudby, ktorá je skôr sumou opakujúcich sa explozívnych úderov. Pri všetkej úcte k nemŕtvym námorníkom s pekným náradím v rukách - hororotvornými prvkami sú tu hmla a hudba. V tejto súvislosti ma prekvapuje, koľko prispievateľov sa nazdáva, že čím viac minutáže je na tachometri, tým nudnejšia začína byť jazda - ja si myslím, že je to presne naopak. Len pre informáciu - hmla začína definitívne útočiť v 54. minúte a 10. sekunde, pričom film má cca 83 minút. Jazzová hudba, ktorú Adrienne Barbeau púšťa v rozhlase sa dokonale hodí k charakteru hmly ako určitému "jazzy" prvku. Vysielanie rozhlasovej stanice ozývajúcej sa z času na čas nenápadne udržiava kompaktnosť príbehu. ("It´s moving faster up Regent Avenue... Broad Street... Clay Street..." Brrr!) (24.03.2005)

Horory mám veľmi v láske. Toto dielo ma však nijak zvlášť nezaujalo. Chýbal mi ten pravý okamih strachu, keď na hrdinu vybehne vrah s díkou a ja sa poseri*m od strachu. Tie oblaky pary na mňa teda strašidelne vôbec nepôsobili. Odporúčaní bolo niekoľko, no možno je chyba v tom, že som film videl v roku 2005, keď už je divák nasiaknutý terajšími horormi. Na osemdesiaty rok ale fajn kamera aj efekty. Prvá polhodinka super, no s postupujúcim časom sa mrazivá atmosféra úvodných scén začala rozpadávať ako hmla fúkaním vetra. A ten záver? Také nedotiahnuté som to fakt nečakal. 55%. (08.03.2006)