Oni žijí!

Tenhle tesaruv pojem jsem videl poprve nekdy pred 20ti lety jeste v mladi a neskutecne na me zapusobila posledni sex scena a jeji "zvrat". Je to jedine co jsem si z toho pamatoval a nemel jsem poneti o jaky film se jednalo. Ted jsem v ramci doplneni mezer v tesarove filmografii shlednul "They Live" a voala, on to byl presne tenhle kousek. Ma to vyborne poselstvi o nenapadne destrukci populace skrze media propagujici konzumni zkazu spolecnosti a upadek lidskosti ve prospech jakychsi robotickych alienu. Je to ale cele podano tak hystericky a self-parodicky, ze to vyzniva ponekud neefektivne. Mozna ale o to vice zapamatovanihodne a stravitelne pro ty, kterym by podobne "kazani" prospelo nejvice, tedy mozkum vygumovanym konzumem. Nektere sceny jsou skutecne vytribene, krome jiz zmineneho lahudkoveho finale se jedna vesmes skoro o vsechny "brylove" sekvence, ktere prinasi nejvtipnejsi situace. Absurdnim zpusobem genialni byl pestni souboj dvou hlavnich hrdinu, takhle nekonecne natahovana a naprosto zbytecna bitka se vazne jen tak nevidi. Co me ale dostalo naprosto ultimatnim zpusobem bylo, kdyz borec nasel brokovnici, nasadil si slunecni bryle, prisel do banky a pronesl: "I have come here to chew bubblegum and kick ass... and I'm all out of bubblegum." 7/10 (15.03.2009)

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Carpenterov film zo sklonku 80. rokov využíva žánrové podnety sci-fi, hororu a thrilleru, ale nezanedbateľné sú aj komediálne prvky, ktoré odľahčujú postupne hustnúcu atmosféru. Režisérovi sa od začiatku darí nebezpečne naštartovať predstavivosť divákov, najmä vďaka množstvu mysterióznych správ, ktoré stále viac objasňujú podstatu veci. Carpenter to má moc dobre premyslené a súčasne zachováva dynamickú priamočiarosť dejovej línie. Podstatu tvorí jednoduchý fantastický príbeh, v ktorom sú hranice medzi Dobrom a Zlom ľahko rozpoznateľné i zásluhou zázračných okuliarov. Tieto slnečné zrkadlovky umožňujú vidieť celé to teatrum bestiarium – bytosti, ktoré predstavujú hrozbu. Film v závere naberie šialené obrátky a prinesie veľa akčných scén. Nechýbajú ani hrdinovia ochotní položiť životy pri záchrane ľudstva. Ale napriek ich statočnému úsiliu je záverom nutné konštatovať: They live!! Rozhodne nejde o plytký film na skrátenie dlhej chvíle. Na to je príliš rafinovaný. (28.01.2010)

Orwellovský svet v sci-fi spracovaní, ktoré má prvky amatérstva. Ťažko hodnotiť v tomto ohľade, nakoľko neviem, či je silnejšia myšlienka alebo ju pohlcuje to spracovanie. Kto vie, či Carpenter vôbec chcel ísť týmto smerom, či chcel poukázať na prichádzajúci orwellovský systém a bol by som zvedavý, čo by povedal na dnešnú dobu aj v súvislosti s týmto filmom. Pretože veľdielo 1984 dostáva v 21. storočí priestor, no už nielen v knihe. Len to neriadia mimozemšťania. (08.03.2021)

Jestli mám jmenovat film, který by si zasloužil remake, tak jednoznačně Jsou mezi námi!!! Tematicky by to bylo velmi aktuální a dát tomu ještě o něco děsivější atmosféru, psychologii postav, charismatického hlavního tahouna, byl by tu možná slušný blockbuster! Na originálu je nejvíce fascinující hrdinovo nalezení tajných brýlí, díky kterým spatřuje svět ve své skutečné podstatě a také zjištění, že je také zcela ovládnut mimozemskou rasou se kterou dokonce lidé z vyšších pozic spolupracují. Tak například máte tu scénu s trafikou, kde na první pohled vidíte magazíny a noviny. Při pohlédnutí přes brýle vidí John Nada bílé stránky, na kterých jsou velkými nápisy napsány pouze slova: konzumuj, sleduj televizi, poslouchej, spi, přizpůsob se, aj. Na dolarové bankovce je třeba pouze vidět: toto je tvůj BŮH. John nevěřícně brýle opakovaně sundavá a nandavá a nemůže věřit vlastním očím. Je opravdu veliká škoda, že z toho nakonec vypadlo akční béčko, přitom je to opravdu vynikajicí nápad. Je tam tolik paralel na světové dění. (02.12.2013)